BRATISLAVA - Ani niekoľko týždňov po voľbách vládna strana Smer-SD neprišla s reálnym riešením drahých hypoték, ktoré sľubovali ešte pred voľbami. Upozornil na to v stredu na tlačovej konferencii v Národnej rade (NR) SR predseda opozičnej SaS Richard Sulík. Predstavená pomoc pre rok 2023 cez daňový bonus je podľa neho zlá a zaplatia ju samosprávy.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) ešte v nedeľu (12.11.) avizoval, že pomoc pre ľudí, ktorým v roku 2023 výrazne narástli úroky na hypotékach, bude formou daňového bonusu do sumy 1800 eur. Od roku 2024 pôjde o priame preplácanie časti úrokov štátom. Zákony majú byť prijímané v skrátenom legislatívnom konaní hneď po schválení programového vyhlásenia vlády.
Archívne video
"Kto zaplatí ten daňový bonus? Daňový bonus znamená, že štát bude mať výpadky na dani z príjmov a daň z príjmov ide mestám a obciam. To znamená, že vysoké nárasty hypoték budú v konečnom dôsledku riešené na úkor obcí," zdôraznil Sulík. Zopakoval stanovisko jeho strany, že vláda by mala o drahých hypotékach rokovať s bankami, ktoré sú podľa neho pripravené nájsť riešenie. Podľa poslanca SaS a podpredsedu finančného výboru parlamentu Mariána Viskupiča je smutné, že predstavené riešenie opäť priťaží samosprávam, ktoré už teraz trpia vysokými výpadkami príjmov ešte v dôsledku opatrení Igora Matoviča (hnutie Slovensko).
"Premiér Fico sa tvári, že pomáha, no na konci dňa jeho riešenie opäť zaplatia samosprávy. Bude to jasný a konkrétny výpadok ich príjmov, pričom tento bonus ani nedostane každý. Je to len snaha o zalepenie očí voličom Smeru, pretože avizovaných 10 miliónov eur je skôr nepomoc ako pomoc. Dokonca vo vládnom programe kabinet hypotékam venoval len jednu vetu," vyhlásil Viskupič.
Sulík v stredu upozornil aj na aktuálnu iniciatívu Ústavnoprávneho výboru Európskeho parlamentu (EP). Ten prijal správu, ktorou žiada zmeny v zakladateľských zmluvách EÚ a zrušenie veta členských štátov vo viacerých zásadných oblastiach. "Ide o zrušenie veta napríklad v otázkach daní, budúcich zmien zakladateľských zmlúv, zákonodarných právomocí pre EP, rozšírenia právomocí EÚ a mnohých ďalších oblastí vrátane zahraničnej a obrannej politiky," priblížil šéf SaS.
Avizoval, že o správe má europarlament hlasovať už budúci týždeň, vo štvrtok 23. novembra. "Navyše, po schválení v EP môže správu španielske predsedníctvo na Rade predložiť členským štátom už v prvej polovici decembra. Tie potom môžu zvolať tzv. konvent, ktorý začne diskusiu o zmene zmlúv. Belgicko, ktoré bude predsedať Rade v 1. polovici 2024 už teraz avizuje, že zmena zmlúv patrí medzi jeho priority," uviedol Sulík. SaS v tejto súvislosti vyzýva slovenských europoslancov, aby chránili záujmy Slovenska a hlasovali proti zmenám navrhovaným EP.
