BRATISLAVA – Slováci sa musia aj naďalej potýkať s neľahkou situáciou spojenou s všadeprítomnou infláciou a rastom cien. Ten sa dotýka ako našich každodenných výdavkov, tak aj výnimočnejších nákupov. Aj keď sa situácia na trhu pomaly stabilizuje, ceny jednotlivých komodít sú v pomere k našim platom aj naďalej záťažou. Vo veľkom prehľade cien vám prezradíme, za čo Slováci platia najviac a aj to, na aké ceny sa v budúcnosti musíme pripraviť.
archívne video
Podľa dát, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR za október, sa ceny tovarov na Slovensku medziročne zdvihli o 7,1%, oproti predošlému obdobiu sa však zdražovanie aj naďalej spomaľuje. Nárast cien tak klesol na najnižšiu úroveň od začiatku minulého roka, v porovnaní so septembrom však aj tak ceny stúpli o 0,2%.
„Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. V rámci spotrebného koša tvoria tieto dve položky takmer polovicu,“ píše Eva Sadovská, analytička firmy WOOD & Company. Potraviny a nápoje tak napríklad zoberú až 24% z rozpočtu domácností, ceny bývania odškrtnú ďalších 26%. Na základné veci potrebné k životu tak priemerná domácnosť míňa zhruba polovicu svojho rozpočtu.
„Aj preto sú spotrebitelia na ich vyššie ceny citlivejší. Obe tieto oblasti sa vďaka ich mohutnému zastúpeniu v spotrebnom koši podpisujú významne pod vývoj celkovej inflácie v krajine. Medziročné tempo zdražovania v októbri spomalilo v oblasti potravín a nealkoholických nápojov, a to na 9,0 % a po dlhej dobe tak ide o úroveň nižšiu ako 10 % (po prvýkrát od februára 2022). V prípade bývania prišlo taktiež k spomaleniu cenového rastu, a to na 5,8 %,“ ozrejmila Sadovská.
Zdraželo celé spektrum potravín, v obchodoch tak necháme viac
Podľa zverejnených dát tak v obchodoch za sladké potraviny zaplatíme o 17,9% viac, ako tomu bolo pred rokom. Zdraželi aj ryby a morské plody, a to o 12% či chlieb a obilniny, ktoré zdraželi o 11,8%. Priplatíme si aj za mäso (9,1%), mlieko, mliečne výrobky a vajcia (7,7%) či zeleninu (6,8%) a ovocie, ktoré medziročne zdraželo o 5,7%.
„Zjednodušene povedané, kým v októbri 2022 urobili Slováci a Slovenky nákup potravín napríklad za 100 eur, tak v októbri 2023 ich ten istý nákup vyšiel na 109 eur. Za zmienku ale stojí porovnanie nákupov za posledné dva roky, t. j. ak sme v októbri 2021 urobili nákup za 100 eur, tak teraz nás vyjde na vyše 137 eur,“ priblížila analytička.
Zdraželo aj bývanie, ktoré tvorí už spomínanú najväčšiu časť výdavkov z rozpočtu domácností. To medziročne narástlo o 5,8%, na čom sa podpísala najmä údržba a oprava obydlí, ktorej cena v prieme stúpla o 13,4%. Zdraželi však aj dodávky vody a iných služieb (12,6%), či výdavky na elektrinu, plyn a iné palivá (8,9%).
Budúci rok by sa situácia mala uvoľniť, tento rok však zázraky nečakajme
„Poznáme infláciu za väčšiu časť roka 2023 – za 10 mesiacov. Počas tohto obdobia inflácia spomalila z vyše 15 % k 7 %. Priemerný údaj za toto obdobie (10 mesiacov) bol vykázaný na úrovni 11,5 %. Očakávame, že aj v ďalších mesiacoch 2023 budeme svedkami ďalšieho spomaľovania tempa zdražovania v krajine, pod 7 %,“ vysvetľuje Sadovská. Dodáva, že priemerná úroveň inflácie za rok 2023 sa dnes odhaduje na hodnote 10 a 11 percent. „Na nízke úrovne inflácie, napríklad okolo 2 %, teda okolo inflačného cieľa eurozóny, tak môžeme v tomto roku určite zabudnúť,“ konštatuje.
