BRATISLAVA – Sme normálni. To boli slová, ktoré v úvode spomienkového podujatie pri príležitosti 1. výročia útoku na Zámockej povedal moderátor Rastislav Iliev. Nebol jediný. Pred stovky ľudí zhromaždených v centre Bratislavy vystúpil aj predseda vlády Ľudovít Odór a prihovorila sa im aspoň na diaľku aj aktuálne chorá prezidentka Zuzana Čaputová. Na Juraja a Matúša spomínala aj jediná preživšia vlaňajšieho vyčíňania Radka. Jeden z najťažších okamžikov však nastal, keď zazneli srdcervúce slová matky zavraždeného Juraja.
Na Zámockú ulicu v Bratislave, ktorá sa vlani stala miestom krvavého besnenia, prišli stovky ľudí. Zaspomínali, zapálili sviečky a spoločne zaspomínali na Juraja a Matúša, dvoch mladých ľudí. V dave boli aj politici. Premiér Ľudovít Ódor dokonca vystúpil aj na pódiu, kde vyjadril zármutok nad smrťou dvoch mladých ľudí, a to nielen jeho vlastný, ale aj zármutok členov vlády, ktorí na podujatie prišli, ako aj vlády ako celku. Motiváciou útoku bola podľa neho nenávisť, ktorá pramení z predsudkov a je poháňaná jazykom, ktorý neraz zaznieva aj z úst niektorých politických predstaviteľov. Chcel vraj veriť, že po útoku bude nasledovať reakcia štátu a jej vrcholných predstaviteľov a primeraná reakcia zo strany spoločnosti. „Žiaľ, neprišla,“ skonštatoval.
Pôvodne sa mala spomienky zúčastniť aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá chcela pred Teplárňou zapáliť aj sviečku. Zdravotný stav jej to však nedovolil. Jej hovorca Martin Strižinec prezradil, že ju veľmi trápi, že prísť nemohla, no poslala aspoň osobný odkaz, ktorý si mohlo celé zhromaždenie vypočuť.
Čaputová zachrípnutým hlasom na nahrávke povedala, že chce veriť, že išlo o posledný teroristický čin v ponovembrovom Slovensku. „Tak veľa už bolo povedané, a tak málo sa zlepšilo k lepšiemu, tak veľa už bolo vyplakané, a tak málo to prispelo k vášmu pocitu bezpečia, tak veľa bolo ublížené, a tak málo to zastavilo nenávisť voči vám,“ povedala. Po jej slovách nasledoval hlasný potlesk.
Jednou z najemotívnejších chvíľ večera však bolo čítanie slov matky nebohého Juraja, nepovedala ich osobne, prečítala ich mama Radky Ingrid, ktorá ako jediná z napadnutého tria vlani prežila. „Hovorí sa, že najväčšia bolesť je, keď rodič prežije dievča. Ja som tu a Juraj tu nie je. Už vraj rok. Nerozumiem tomu. Dni idú a občas si pomyslím, že dlho z tej Bratislavy nebol doma,“ zaznelo počas čítania z lista. Spomínala na neho ako na starostlivého, veselého a život milujúceho človeka, na ktorého bola veľmi pyšná. „A už tu nie je. Stále to nechápem, hlava mi to neberie,“ čítala Ingrid a sama sa pritom neubránila slzám. „Takto pred rokom zabíjali konšpirácie pretavené v nenávisť, výmysly o mojom synovi, ktoré ani jeden deň zo svojho života nežil. Ešte koľko ľudí bude musieť zomrieť, aby lži prestali,“ pýta sa.
„Je ťažké nájsť akékoľvek slová, pretože ja tu dnes môžem stáť, ale Matúš a Juraj nie,“ povedala samotná Radka.
Plnej Zámockej sa prihovoril aj majiteľ Teplárne Roman Samotný či riaditeľ iniciatívy Inakosť Martin Macko. Okrem rečí na pódiu zazneli aj skladby.
