BRATISLAVA - Slovensko má najvyššiu infláciu spomedzi všetkých krajín eurozóny, v celej Európskej únii je na tom horšie iba Maďarsko. Zároveň musí štát riešiť, ako a či pomáhať ľuďom s očakávaným nárastom cien energií či so zvyšovaním splátok hypoték. Ako by mal štát tieto problémy riešiť, a kde vôbec na všetky priority pri katastrofálnom stave verejných financií možno získať zdroje, sme sa pýtali ekonomického experta, dvojky na kandidátke a člena predsedníctva KDH Jozefa Hajka.
Viac vo VIDEOROZHOVORE TU:
Asi najzásadnejšou témou posledných dní je inflácia, ktorá ovplyvňuje aj predvolebnú kampaň. Ako vnímate rast cien a ten posledný vývoj v KDH?
Príznačné je, že Slovensko má stále najvyššiu infláciu v eurozóne. Keby sme to zobrali mimo eurozóny, tak pred nami je len Maďarsko. Máme vysokú infláciu, stále je dvojciferná, čo je vážna vec. A čo je ešte horšie, klesá veľmi pomalým tempom. Dá sa povedať, že takmer najpomalšie v celej eurozóne.
To znamená, že ceny sú vysoké a zdá sa, že aj vysoké ďalej budú. Aj keď sa poberieme pod 10-percentnú hranicu, rast bude stále vysoký.
Čo sú teda podľa vás kľúčové faktory, že práve Slovensko je na tom takto, čo sa týka inflácie? Urobil podľa Vás štát v tomto smere dostatok v predchádzajúcich mesiacoch a čo by mal robiť po voľbách?
Keď sa pozrieme dovnútra na infláciu, tak nám ju dosť ovplyvňujú ceny výrobcov. Inými slovami, ľudia si nakupujú nejaké produkty, potraviny, čokoľvek, a v tých produktoch sú už tie vysoké ceny a za nimi sú drahé energie, ktoré idú do kalkulácie výrobcov. Ak iné štáty poskytovali firmám energetickú pomoc, tak Slovensko to robilo nedôsledne a tým pádom sa tie vysoké ceny premietajú do cien produktov pre obyčajných ľudí.
Dnes majú stredné firmy jednu z najvyšších cien elektrickej energie v celej Európskej únii. Takže nie je div, že ceny energií idú do produktov. Pomoc štátu je stále nedostatočná. Keď sa pozriem do minulosti, tak minulý rok slovenská vláda za štvrtý štvrťrok 2022 vôbec neposkytla firmám žiadnu pomoc. Takže sa nám to celé ešte nabaľuje.
Čo by mal teda štát robiť v ďalších mesiacoch, dajme tomu po voľbách. Ako by mal pristúpiť k tejto otázke, čo sa týka cien energií?
Tam to rozdelím na dve oblasti. Jedna vec sú firmy. Tam skutočne musí byť pomoc, ktorá je porovnateľná s pomocou v okolitých štátoch. Pretože ak bude nízka, tak sa nám to zase bude premietať do cien produktov pre obyvateľov. A zároveň, čo je ešte horšie, priemysel nebude konkurencieschopný. Jednoducho výrobky našich výrobcov budú drahé aj v zahraničí. To je jedna oblasť, kde štát musí nastoliť nejakú jednoznačnú politiku.
Druhá oblasť sú energie pre domácnosti a úplne malé firmy. Tam je situácia úplne špecifická, pretože bývalá vláda sa rozhodla stanoviť stropy na energie a plošne pomoc poskytuje pre všetkých. My hovoríme, že je to mrhanie peniazmi. Pomoc, ktorú poskytuje štát domácnostiam a malým firmám, by mala byť odstupňovaná a mala by byť adresná. To znamená pomáhajme najviac tým, ktorí to potrebujú, ktorí sú na to odkázaní a tým, ktorí to nepotrebujú, je zbytočné pomáhať.
Prečo by mala domácnosť, ktorá má niekoľko detí a má skutočne hlboko do vrecka, mať také isté ceny elektrickej energie ako majiteľ vily, ktorý si tou elektrickou energiou vykuruje bazén? Je to mrhanie prostriedkami. My vidíme tie opatrenia tak, že pozrime sa, čo skutočne firmy potrebujú. A uvažujme o tom, akým spôsobom pomôcť domácnostiam tak, aby to pre štát nebolo drahé.
Tam vidíme riešenie v prijatí zákona o energetickej chudobe. Hovoríme o tom už dva roky. Ten zákon by jednoznačne stanovil, komu treba pomáhať a koľko a komu netreba pomáhať vôbec. Napokon aj Európska komisia nás vyzýva, aby sme nedotovali plošne ceny energií. A toto riešenie má zatiaľ v rukách súčasná vláda.
Je ale faktom, že zákon o energetickej chudobe je témou už x rokov na Slovensku a nijaká vláda ho zatiaľ nedokázala presadiť. Čo je podľa Vás problém a ako by sa dal rozlúsknuť?
Počúvame argumenty, že je veľmi ťažko zmapovať kto je ako „energeticky chudobný“. A napokon aj na jarnom rokovaní vlády, na ktorom sa hovorilo o energetickej chudobe, prijali dokument, ktorý hovorí, že do dvoch rokov definujeme energetickú chudobu. Je to nepredstaviteľné. Na tejto schéme mala vláda pracovať už dávno. Už v roku 2021, keď sa objavili náznaky, že energie budú drahé. Keby sme toto riešenie dnes mali, tak dokážeme už podľa neho postupovať.
Ale myslíme si, že zhruba 80 % údajov, ktoré potrebuje štát na to, aby stanovil energetickú chudobu máme. Len nemáme previazané štátne databázy. Nevieme s tým pracovať. Poviem príklad, každý z nás má účet v banke a vieme aké sú banky vyspelé, čo sa týka digitalizácie, ako dokážete s bankou komunikovať cez telefón, cez počítač, a štát to nedokáže spraviť. Keby štát pospájal údaje a získal aj údaje od dodávateľov energií, tak myslím si, že by sa to dalo spraviť.
V akom horizonte si myslíte, že by to bolo možné?
Myslím si, že nejaké okamžité riešenie by sa dalo prijať ešte tento rok. A skutočne to treba rozpracovať do hĺbky. Ale jednoducho, či táto vláda, alebo budúca – teraz ale apelujem na súčasnú vládu Ľudovíta Ódora – bude sa musieť zamyslieť, čo s tým robiť. Zoberte si len to, že má povinnosť predložiť štátny rozpočet, dokonca vyrovnaný, a v tom rozpočte bude musieť aj kalkulovať, aké výdavky pôjdu na energie.
Keď sa pred rokom prijímal rozpočet verejnej správy na nasledujúce tri roky, pričom záväzný je ten prvý rok, tak na roky 2024 a 2025 počítali s pomocou pre domácnosti nula, nič. Tento oriešok bude musieť rozlúsknuť už táto vláda. Bude musieť navrhnúť do volieb ako si to predstavuje, čo s tým robiť. A potom je na nástupkyni, ktorá príde po voľbách, či si to osvojí, alebo príde s nejakým iným riešením. Nás nečaká nič iné, len nejaký okamžitý postoj tejto vlády.
Ďalším z negatívnych dôsledkov inflácie, keďže centrálna banka bojuje proti vysokým cenám zvyšovaním úrokov, sú aj hypotéky, ktoré sa na Slovensku stali v podstate jednou z kľúčových tém predvolebnej kampane. Aký je v tomto postoj KDH?
Sú tu rozličné návrhy politických strán, aby sa plošne pomáhalo všetkým ľuďom, ktorí majú hypotéky. Aby štát jednoducho vyčlenil na to nejaké peniaze a išiel plošne. My sme opäť, ako v prípade energií za pomoc adresnú. Lebo je to pre štát finančne výhodné a zároveň my si myslíme, že aj spravodlivé.
Poviem príklad. Ak má niekto prvú nehnuteľnosť, ktorú má na bývanie a skutočne sa mu mesačná splátka zvýši tak, že to doslova ohrozí jeho existenciu, no tak potom mu pomôžme. Ale ak má niekto druhú, tretiu investičnú nehnuteľnosť, prečo by mal štát pomáhať?
My už dnes máme schému, ktorá funguje. Sú to hypotéky pre mladých, pre ľudí do 35 rokov, do 50 000 eur ročne na hypotéku. Takýto človek si môže ročne odpočítať 400 eur daňový bonus. My sme za to, aby sa táto schéma rozšírila aj na tých ľudí, ktorí sú ohrození. Poďme to skúmať podobne, ako pri energiách. Pomôžme skutočne ľuďom, ktorí to potrebujú. Nejaké plošné nástroje, plošne rozhadzovať peniaze, nepovažujeme za účelné.
Toto je problém týchto mesiacov, možno nasledujúceho roka, dvoch. My si ale myslíme, že tento problém hypoték a dostupnosti bývania treba riešiť komplexne. To znamená, že treba vymyslieť taký model, ktorý prinesie ľuďom dostupné bývanie. Možností tam je viac. My navrhujeme družstevné bývanie, teda družstevné byty pre tých, ktorí si združia prostriedky. Bolo by lacnejšie, ako klasické hypotéky. Treba to riešiť jednoducho dlhodobo, máme na to nejaké návrhy, toto je jeden z nich.
Viac vo videorozhovore...
Advertoriál pripravený v spolupráci s Kresťanskodemokratickým hnutím (KDH).
Objednávateľ: Kresťanskodemokratické hnutie, Šafárikovo námestie 77/4, 81102 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00586846
Dodávateľ: Zoznam, s.r.o., Svätoplukova II. 18892/2 A, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36029076
