BRATISLAVA - Čas je nekompromisný a už takto o dva mesiace si budeme vyberať svojich zákonodarcov na najbližšie štyri roky v parlamente. Nikto nateraz ani len netuší, kto bude premiér a chaos v posledných prieskumoch tomu nepomáha, no aj tak sme sa pokúsili načrtnúť štyri scenáre toho, ako by septembrový výber mohol dopadnúť. Toto sú možné koalície a aj bonusová, nepríjemná situácia k tomu. Dve z nich sa pritom núkajú ako ústavná väčšina!
archívne video
Bez Hlasu to nateraz nepôjde
Už niekoľko mesiacov počúvame o tom, kto s kým do koalície pôjde a kto s kým nie. No ak sa Slováci na posledných troch voľbách niečomu priučili, tak je to to, že po voľbách je možné aj nemožné. Vznik koalícii je vždy mimoriadne chúlostivá záležitosť, hlavne, ak je prípadné spojenie niečo, čo si vaši voliči pred voľbami s tým či oným subjektov v zásade neželali.
Aj preto sme dali dohromady možné scenáre toho, ako by takéto spájanie mohlo dopadnúť. Nateraz to, ako už viacerí politológovia naznačili, nevyzerá, že by niečo mohlo vzniknúť bez Hlasu-SD expremiéra Petra Pellegriniho.
Ku kalkulácii sme využili posledný relevantný prieskum
V prípade počtov možných koalícii sme vychádzali z aktuálnych výsledkov prieskumu agentúry Focus a z následných prepočtov na počet mandátov:
Smer-SD by získal 35 kresiel, Hlas-SD 31, Progresívne Slovensko 27, Republika 16, Sme rodina 11, KDH tiež 11 poslancov, SaS 10 a SNS by malo 9 poslancov.
Do parlamentu by sa nedostalo OĽaNO a priatelia, ktoré by svojimi 6,2 percentami ako koalícia neprešlo 7-percentným kvórom. Preto s týmto subjektom v týchto scenároch nerátame.
Scenáre po voľbách
1. Smer, Hlas, SNS, Republika (ústavná väčšina) - 91 mandátov
Ako prvý scenár sa javí koalícia Smeru, Hlasu, SNS a Republiky. Ten sa javí nateraz ako nepravdepodobný, hlavne pre odmietavý prístup Hlasu k Republike. Nateraz nie je možné predpokladať, ako sa strana pri tvorbe koalícií zachová, no je jasné, že v prípade takéhoto spojenia by mala koalícia dosah na viaceré, ústavné zmeny, keďže by disponovala až 91 kreslami, čo je o kreslo viac, ako je ústavná väčšina.
2. Smer, Hlas, SNS - 75 mandátov
Druhý prípad ráta s tým, že by si Hlas vydupal koalíciu bez Republiky, pričom je nutné dodať, že ani SNS s predstaviteľmi Milana Uhríka nemá práve pozitívny vzťah. Smer s Hlasom a SNS by mal 75 mandátov, no v tomto prípade by im chýbal jediný na možné vytvorenie väčšiny, a aj to len krehkej. Takáto koalícia by však mala aj pre výrazne nízky počet hlasov stále "na mále" a pri pohľade na minulé volebné obdobie a početné odchody z klubov by nebolo možné zaručiť jej personálnu stabilitu. Treba však jedným dychom dodať, že matematika nepustí a scenár takejto vlády bude čoraz reálnejší, ak budú menšie strany z 5-percentného kvóra vypadávať. Tých je pritom v súčasnosti v tejto zóne ohrozenia pomerne dosť.
3. Hlas, PS, SaS, KDH, Sme rodina (ústavná väčšina) - 90 mandátov
Pre Pellegriniho sa tu nateraz ponúka aj druhý scenár, a síce, že by spojil sily so Sme rodinou, ktorá viackrát deklarovala, že so Smerom nepôjde, Progresívnym Slovenskom, ktoré by si muselo poriadne hryznúť do pier, SaS a KDH, ktorá už cez svojho predsedu Milana Majerského deklarovala, že je jej bližší Boris Kollár ako Michal Šimečka. Takto by sa spojiť museli všetci. No ak by prehrýzli osobnostné rozdiely a rôznorodosť názorov na niektoré aspekty vedenia štátu, vedeli by tiež vytvoriť presnú ústavnú väčšinu.
Aj táto koalícia by však pre svoje názorové nezhody a rozdielnosti trpela syndrómom hroziaceho rozpadu. Každá možná nepríjemná chvíľa či kauza by pre túto koalíciu znamenala ďalšie a ďalšie štiepenie, avšak stále by sa mohla v núdzi opierať o vládnu väčšinu v minimálnom počte 76 poslancov.
4. Volebný pat - ani jedna strana nevytvorí koalíciu - ďalšie voľby a dlhšie vládnutie Ódora?
Za pesimistický, no aj tak veľmi reálny, je považovaný scenár o volebnom pate. To je situácia, kedy sa ani jednej strane po voľbách na jeseň nepodarí utvoriť vládnu väčšinu, ktorá by mohla viesť krajinu. Keď sa pozrieme na to, ako vyrovnane vyzerajú prvé tri strany vo viacerých prieskumoch a koľko strán za nimi balansuje na 5-percentnom kvóre, nie je to až taký nereálny scenár a v skutočnosti sa javí ako dosť pravdepodobný. V praxi by to znamenalo, že štátna kasa by musela vysoliť ďalšie nemalé prostriedky na nové voľby, ktoré by sa mohli pravdepodobne konať až niekedy po začiatku roka 2024.
Nie je jasné, čo by dovtedy s krajinou bolo, no keďže naša ústava nepozná bezvládie, je veľmi pravdepodobné, že by do hry musela vstúpiť prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá by veľmi pravdepodobne predĺžila vládu Ľudovíta Ódora. Je však otázne, čo by na toto povedali jej ministri, ktorí zrejme rátali len s krátkym vládnutím do predčasných volieb.
