BRATISLAVA – Do volieb zostáva približne šesť týždňov a podľa toho to vyzerá aj v našej politike. Najnovšie si to v debate medzi sebou rozdali šéf KDH Milan Majerský a a predseda SaS Richard Sulík. Konzervatívec a liberál sa vyjadrili k spolupráci, ale aj nazeraniu na ekonomické problémy – najmä na pálčivé otázku drahých hypoték a vysokých cien energií, ktoré bežných ľudí trápia zrejme viac, ako politické prekáračky. Každý má na vec svoj pohľad.
Archívne video: Tlačová beseda KDH - Akú hodnotu má život ženy na Slovensku?
Reč prišla počas diskusie aj na percentá. Podľa Sulíka sú tie ich stabilizované už niekoľko mesiacov. Zdôraznil, že SaS má dlhodobo najlepší program a je presvedčený, že to zarezonuje aj u voličov. Uviedol to v relácii TV JOJ Na hrane, kde sa dvojica stretla v dueli. Nad 6 % má aj KDH, no nerastie, čo šéf hnutia Majerský okomentoval tak, že každá strana by chcela rásť, ale prieskumy by nepreceňoval. V uliciach vraj dostávajú informácie o tom, že ľudia ich voliť budú.
Dotkli sa aj otázky povolebnej spolupráce so stranou Hlas-SD. Sulík tvrdí, že mu je Majerský ako koaličný partner bližší, než Peter Pellegrini. Hlas pre nich nie je želaným partnerom a vie si predstaviť aj iných. Majerský však zdôraznil, že registrované partnerstvá sú pre KDH červenou čiarou a s takou stranou do vlády nevstúpia. Na margo spolupráce s Hlasom povedal, že "politickú blízkosť určia voliči."
Problémové hypotéky
Okrem politických spojenectiev sa však obaja politici venovali aj pálčivým ekonomickým otázkam. Takou je bezpochyby aj zvyšovania úrokov pri končiacich fixáciach, pre ktoré majú hlavu v smútku mnohé slovenské domácnosti. Zatiaľ, čo šéf KDH je presvedčený, že adresná pomoc a bankový odvod vo výške 0,2 % sú riešením pri vyšších úrokoch na hypotékach, Richard Sulík má iný názor. "My už teraz platíme určitý bankový odvod. Je to ako poistenie vkladov do 100 000 eur a je to 0,2 desatiny. Toto treba určite nechať, ale dali by sme ďalšie 0,2 %," povedal Majerský.
Podľa šéfa liberálov Sulíka je však potrebné s bankami diskutovať a prísť na spoločné riešenie. Presadzuje dohodu. "My sme proti takýmto sektorovým daniam. Nerobí to dobrú krv, dohoda s bankami sa dá docieliť pokojnou cestou bez paniky," myslí si Sulík. Vyššie odvody pre banky by podľa neho znamenali aj zvýšenie poplatkov či úrokov zo strany bankového sektora. Majerský však upozornil, že banky mali v prvom polroku zisk vo výške 565 miliónov eur a do konca roka by mohol byť na úrovni 1,2 miliardy eur. "Keby banky v rámci tohto čísla dali pre ľudí 0,2 % napríklad aj na drahé hypotéky a do bežného príjmu štátneho rozpočtu, mohlo by to znamenať príjem okolo 250 miliónov eur. Toto by určite pomohlo a banky by to nezruinovalo," uviedol Majerský.
Riešili aj ceny energií
Obaja politici sa dotkli aj ďalšej pálčivej témy, ktorá trápi mnoho slovenských domácností a to cien energií. Podľa Sulíka je pri plyne Slovensko viac odkázané na trhové ceny. Elektrinu z jadra vyrábame vo veľkom množstve, netreba ju ale podľa neho predávať do zahraničia. Uviedol tiež, že cena 61 eur za megawatthodinu nie je umelo nízka, elektrárne ju vyrábajú za 38 eur za megawatthodinu. Podľa Sulíka zlyhal jeho nástupca Karel Hirman. "Mám podozrenie, že to robil zámerne a nechal sa opiť rožkom," posťažoval sa Sulík a Hirmana označil za "lobistu súkromnej firmy".
Strana KDH si zasa myslí, že pomoc pri stúpajúcich cenách energií by mala byť adresná. Majerský pripomenul, že takéto riešenie naznačil aj premiér Ľudovít Ódor. Treba však stanoviť, kto do energetickej chudobe spadá. "Zákon o energetickej chudobe je vec, o ktorej hovoríme už niekoľko rokov. Dá sa stanoviť, kto patrí do pásma chudoby," vyjadril sa Majerský.
Financie malo Slovensko podľa neho využiť z plánu obnovy na zatepľovanie budov pre domácnosti v letných mesiacoch, aby sa tak pripravili na drahú zimu. Takýmto spôsobom by sa podľa Majerského dalo ušetriť 40-60 % energií, ak sa zatepľujú staré budovy. Sulík s takýmto riešením súhlasil. Vyjadril sa ale, že pri zatepľovaní budov by štát nemal hradiť 100 % sumy.
