BRATISLAVA - Hovorí sa, že kto si tým neprešiel, nevie, aké to je. To sa zrejme dá povedať aj o stranách v politike, ktoré za posledné volebné obdobie zažívali jeden politický rozchod za druhým. Zhromaždili sme teda viaceré udalosti, ktoré predchádzali a vyústili v následný politický rozchod predstaviteľov v našom parlamente. Za tie roky sa ich nazbieralo pomerne dosť.
archívne video
Fico ≠ Pellegrini
Začneme asi tým najznámejším politickým rozchodom, ktorý sa na našej scéne začal rysovať už v roku 2018, kedy sa personálne menila pozícia premiéra krajiny. Peter Pellegrini vtedy vystriedal viacnásobného premiéra Roberta Fica v záujme upokojenia spoločenskej situácie po vražde novinára a jeho partnerky. No potom ďalších voľbách 2020 to začalo ísť tak z kopca, že názorové rozdiely boli zjavné a nezvratné.
Peter Pellegrini si ešte v ten rok založil stranu Hlas-SD a rozhodol sa opustiť Smer-SD, v ktorom roky pôsobil. Vlastnú stranu teraz vedie do volieb spolu s ďalšími, bývalými predstaviteľmi Smeru. Podporil ho aj Tomáš Drucker z Dobrej voľby či populárni športovci. Nateraz nie je jasné, či by po voľbách mohla vzniknúť a tiež, či by vydržala koalícia Smeru a Hlasu. Na to pravdepodobne dostaneme odpoveď až na jeseň.
Kotleba ≠ Uhrík
Búrlivé volebné obdobie (plodné na ďalšiu stranu) bolo aj pre Mariana Kotlebu a jeho ĽSNS, kedy sa musel vysporiadať so súdnymi pojednávaniami či odchodom značného počtu poslancov zo strany, ktorí boli nespokojní s "nedemokratickým" štýlom vedenia na straníckych rokovaniach, kde vraj o všetko rozhodoval predseda Kotleba.
Názory sa opäť začali rôzniť a spôsobili odchod viacerých členov ako Milan Uhrík, Milan Mazurek, Miroslav Suja a ďalší. Kotlebovi odídenci si, podobne ako Pellegrini, založili už vlastnú stranu Repubika, ktorá taktiež ide do volieb 2023 samostatne a už dosahuje dokonca dvojciferné výsledky v prieskumoch. Avšak rozdiel medzi týmto príbehom a tým vyššie je v tom, že kým Hlas má momentálne klesajúcu tendenciu v prieskumoch, Republika rastie a necháva materskú ĽSNS hlboko za sebou na úrovni dvoch či maximálne troch percent.
Sulík ≠ Klus
Komplikácie si užili aj v SASKE, kde sa ešte pred samotnými voľbami rozhodlo odísť "demokratická platforma" na čele s Ľubomírom Galkom. Nie však oni sú "hviezdami" ďalšieho príbehu politického rozchodu. Ide o bývalého štátneho tajomníka rezortu diplomacie a poslanca NR SR Martina Klusa, ktorý bol priam ikonickou tvárou SaS, čo by budúci predseda (čo naznačovali aj niektoré priebehy republikových rád strany).
Všetko sa však začalo rúcať v roku 2022, kedy sa Klusova kariéra otočila o 180 stupňov. Jeho názorové rozchody s predsedom strany Richardom Sulíkom boli čoraz zjavnejšie, dokonca sa zdalo, že Klus má bližšie k Igorovi Matovičovi, než k Sulíkovi. Na jeseň 2022 sa Klus rozhodol jednoznačne odísť z pozície tímlídra SaS a tiež z parlamentného klubu. Dôvody vraj boli názorové rozdiely na smerovanie strany a tiež na problematiku predčasných volieb, keďže už vtedy sa koalícia nachádzala na bode mrazu. Málokto by však čakal, že sa Klus na konci dňa ocitne na úplne nečakanej kandidátke - Sme rodina, a to na 150. mieste, odkiaľ kandiduje do volieb.
Remišová ≠ Kolíková
Azda všetci si pamätajú pompézny nástup strany Andreja Kisku Za ľudí (vtedy ešte bez názvu) medzi do prieskumov verejnej mienky. Tie jej vtedy dávali šancu dvojciferného výsledku, no nakoniec sa po voľbách 2020 všetko zmenilo a stroskotalo po odchode otca-zakladateľa. Kiskov odchod spôsobil skôr či neskôr vo vnútri strany nevôľu a nie všetci boli spokojní s vedením strany pod krídlami vicepremiérky Veroniky Remišovej.
Jej názorové a ideové výklady na chod a budúcnosť strany sa mnohým prestali páčiť, a tak šiesti poslanci okolo vtedajšej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej v septembri 2021 odišli zo strany. Chvíľu pôsobili ako nezaradení, no neskôr vstúpili do klubu SaS. Kolíková a Remišová si odvtedy nemôžu prísť na meno a kedykoľvek bola príležitosť na vzájomnú kritiku pred kamerami, ani jedna z nich v tom čase neváhala a využila ju.
Matovič ≠ Heger
Hádam najokázalejší politický rozchod sme ako "čerešničku na torte" na konci volebného obdobia pred voľbami zažili aj v hnutí OĽaNO, kedy sa po vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera začala situácia vo vnútri klubu rúcať. Nie všetci sa pozerali rovnako chápavo na krok Igora Matoviča v prezidentskom paláci, kde na poslednú chvíľu údajne vytrhol podanú a podpísanú demisiu pracovníkovi z rúk. To bol zrejme úvodný moment, kedy sa partia okolo bývalého premiéra Hegera začala formovať do nového celku a plánovali si svoj odchod.
Aj keď spočiatku Jaroslav Naď a ďalší hovorili, že s OĽaNO si nebudú "liezť na nervy", v poslednej dobe sa zdá, že je to skôr naopak a kritiku súčasnej strany Demokrati si pri hlasovaniach nenecháva ujsť ani samotný Matovič. Ten sa už dokonca s Hegerom objavil pred kamerami v televízii, kde sme mohli prvýkrát sledovať Hegerovo odmietavé kývanie hlavou nad vyjadreniami Matoviča. Bol to pritom práve on, ktorý mesiace viedol koalíciu so zjavnými vnútornými a názorovými konfliktami (hlavne medzi Matovičom a Sulíkom) a častokrát sa Matoviča zastal. Dnes je všetko naopak a Heger pokúša preraziť so stranou Demokrati, ktorá sa však už týždne nevie dostať cez 5-percentné kvórum v prieskumoch. OĽaNO si situáciu zas skomplikovalo tvorbou klasickej koalície so Za ľudí a KÚ, pričom musia preskočiť až 7 percent.
