BRATISLAVA – Klimatická kríza vyžaduje zásadnú zmenu podoby záhrad. Posledné letá v niektorých oblastiach Slovenska vysychajú ľuďom studne, prívalové dažde zas berú rastliny aj s koreňmi. Tí, ktorí si záhradu práve zakladajú, sú vo výhode. Martin Čurda, odborník z jojkárskej relácie Nová záhrada radí ako pritom postupovať krok po kroku – od úpravy pôdy, cez výber a vysádzanie rastlín.
Podľa dlhodobých prognóz meteorológov môže byť tohtoročné leto teplotne miernejšie, opäť ho však bude sprevádzať striedanie období sucha a dažďov a riziko záplav aj požiarov. I keď vysádzanie rastlín sa môže spájať najmä s obdobím jari, aj v júli a auguste sa vysádzajú trvalky, okrasné trávy či dreviny. Navyše ľudia dokončujú novostavby a zakladajú záhrady. Práve pre nich má Martin Čurda povzbudzujúce slová: „Pri tom všetkom čo vieme, dokážeme záhradu pripraviť na to, čomu bude musieť čeliť.“
Ako pripraviť pôdu
Odborník hovorí, že najviac sa dá v tomto smere spraviť ešte predtým, ako začnete vysádzať. „Hutné pôdy drenážujeme, alebo vyľahčujeme zapracovaním pieskov a organickej hmoty. Tá môže mať rôznu podobu – napríklad suché lístie, drevná štiepka jemnej frakcie, či drobné konáriky z rezu ovocných krov.“ Do príliš priepustných pôd odporúča použiť väčšie kusy – konáre, časti kmeňa, staré neošetrené drevo, drevnú štiepku väčšej frakcie. „V tomto prípade nám veľké kusy práchnivejúceho dreva v pôdnom profile slúžia ako dočasná zásobáreň vody, keď ju počas intenzívnych dažďov do seba nasiaknu.“
Okrem toho môžete pridať do pôdy rôzne vylepšovače na báze ílov. „V suchom stave majú práškovú konzistenciu, no po nasiaknutí vodou niekoľkonásobne zväčšia svoj objem a nadobudnú formu gélu. Ten v čase sucha uvoľňuje vodu vlásočnicovým korienkom rastlín na základe osmotického tlaku,“ vysvetľuje.
Čo urobiť pri vysádzaní rastlín
Martin Čurda radí vždy a pri výsadbe každej rastliny použiť mykorízne huby. „Ide o takzvané nižšie huby, ktoré nevytvárajú plodnicu, ako sme na to zvyknutí u takzvaných vyšších húb ako je dubák, šampiňón, plávka, bedľa.... Zato však vytvoria okolo koreňového systému rastlín hustú sieť podhubia, ktoré sa napojí na korene rastlín a mnohonásobne zvýši jeho adsorpčnú plochu, aj dosah na vodu a živiny,“ vysvetľuje a dodáva, že sa tak medzi hubami a rastlinami vytvorí vzájomne prospešný – symbiotický vzťah. „Rastline táto sieť podhubia umožňuje lepší príjem vody a živín – hlavne fosforu a draslíka. Zvýši sa tým celková odolnosť rastlín a lepšie zvládajú suchá, horúčavy, či prívalové dažde, alebo vysušujúce poryvy vetra.“
Dôležitý krok môžete spraviť aj pri výsadbe rastlín. „Na úžitkové hriadky sadíme, či vysievame zmiešané kultúry a trvalkové záhony koncipujeme podobne – snažíme sa o čo najpestrejšie, ale zároveň rozsiahle výsadby, ktoré majú viac etáží. Rozvrstvenie na viac výšok totiž vzájomne rastliny chráni,“ objasňuje Martin Čurda.
Čo pomôže ochrániť kry a stromy
Aj okrasné kry radí vysádzať do skupín a odporúča určite vysadiť aj stromy. „Pri nich sa neobmedzujeme na jeden, či dva kusy, ale sadíme ich viac, aby aj v tej najvrchnejšej etáži mali jeden v druhom navzájom akúsi ochranu.“ Dopĺňa, že sa u nás začína dariť aj druhom z mediteránu, ktoré sme bežne kedysi nepestovali. „Klasikou sa už stávajú figy a v južných oblastiach dokonca aj olivovník.“
Pri zakladaní živých plotov odborník neodporúča monokultúry, ale zmiešané spoločenstvo prevažne listnatých, opadavých druhov. „V neposlednom rade – záhradu nekoncipujeme ako otvorený priestor, kde má prúdenie vzduchu najväčšiu šancu sa „rozbehnúť“, ale ako priestor s rôznymi zákutiami. A ak to len trochu ide, znižujeme plochy náročné na vodu. Hlavne klasický pestovaný trávnik, ktorý jej spotrebuje najviac – je to najsmädnejšia a aj najhladnejšia plocha v záhrade.“
