BRATISLAVA - Klimatické zmeny priniesli aj na Slovensko obdobia dlhých horúčav spojených so suchom, prívalové dažde, záplavy, cyklóny... Martin Čurda, záhradník z televíznej relácie Nová záhrada, radí čo môžeme urobiť pre rastliny pár dní pred blížiacou sa kataklizmou, prečo potrebujú v čase sucha oveľa výdatnejšiu zálievku, ako zachytávať dažďovú vodu a ako ňou neplytvať.
V rozhovore sa dočítate:
• ako zalievať rastliny pred hlásenými horúčavami,
• ako vtedy zabezpečiť dostatok vlahy kríkom a stromom,
• kedy sú vhodnejšie zálievkové taniere a kedy zavlažovacie mechy,
• o ochrane rastlín nástielkou a zelenými textíliami,
• o výhodách takzvanej dažďovej záhrady,
• o najvhodnejších zásobníkoch na zachytávanie dažďovej vody.
Málo ľudí má záhrady prispôsobené na nové klimatické podmienky a mnohí ani nevedia ako ju pripraviť na nebývalé prejavy počasia. Je to vôbec možné?
Ťažko rastliny pripraviť na niečo, čo ani nevieme, kedy presne príde a ako dlho to bude trvať. Počasie je tak nevyspytateľné, že aj predpovede na pár dní vopred zlyhávajú. Navyše začína byť celkom bežné striedanie extrémov - po dlhých obdobiach sucha prídu masívne prívalové dažde. Pripraviť záhradu na takéto extrémy možno riešeniami, ktoré prinesú ochranu z dlhodobého hľadiska. Krátkodobé riešenia zväčša neprinášajú efekt dlhodobo, ale takisto samozrejme pomôžu. Mám na mysli to, čo môžeme urobiť pár dní pred blížiacou sa kataklizmou.
Ako správne zalievať záhradu
Čo môžeme urobiť, keď meteorológovia hlásia horúčavy?
Predovšetkým všetky rastliny výdatne zalejeme. No nie dvomi decilitrami vody, ktoré by zahnali smäd človeku, lebo tie nasýtia horných pár centimetrov pôdy, aj to len v bezprostrednej blízkosti stonky. A aj tá trocha, ktorá prenikne na povrchu do pôdy, sa zakrátko rýchlo vyparí. Pri dlhodobom suchu je nedostatok vody v celom priereze pôdneho profilu.
Ak má byť zavlažovanie efektívne, treba zalievať vo veľkých dávkach. Jednotlivým rastlinám treba vtedy dopriať litre až desiatky litrov vody, aby nimi nasiakol pôdny profil a vznikla v ňom jej zásobáreň. Ak aj časť vlahy klesne ešte trocha nižšie ako je aktuálny dosah koreňov rastliny, nič sa nedeje. Neskôr, keď saturácia profilu vodou v okolí koreňového systému klesne pod istú hranicu, korienky si nižšie položenú vodu kapilárami vytiahnu.
Ľudia zvyčajne zvyknú zalievať záhradu skoro ráno a neskôr večer. Je teda lepšie zaliať ich naraz a poriadne?
Pokojne aj menej často – ale rozhodne vo veľkých dávkach, niekoľko litrov na rastlinu, až desiatok litrov na stromy.
Zálievkové taniere, alebo zavlažovacie mechy?
Niektorí ľudia počas sucha vykopávajú okolo kríkov a stromov žľaby, ktoré napĺňajú vodou. Je to dobré riešenie?
Určite áno, robíme to bežne. Nazývame to zálievkovým tanierom a je to najlepší spôsob, ako neplytvať vodou pri zavlažovaní mladých stromov. Pretože okraje zálievkového taniera sú aj desať a viac centimetrov vysoké, voda sústredená v tesnej blízkosti kmienika pomaly vsakuje práve tam kam má, teda rovno ku korienkom, takmer bez straty. Je to dobré pri rozrastajúcom sa mladom strome, ktorý potrebuje mať prevlhčenú aj vrchnú vrstvu pôdneho profilu.
Pri starších stromoch to už nehrá takú rolu. Tie už totiž koreňmi dosiahnu do hĺbky aj niekoľkých metrov a vodu si dokážu vytiahnuť aj z vrstiev, ktorými prechádzajú podpovrchové toky. Dostatočnú zálievku potrebujú počas sucha aj staršie ovocné kríky, či stromy, na ktorých plody či iba rastú, alebo už dozrievajú.
Na ochranu mestských stromov sa používajú zavlažovacie mechy. Sú vhodné aj do záhrad?
Áno. Ich pridanou hodnotou je, že sa do nich dá naliať voda rýchlo a nemusíte sa báť, že vyšplechnete niečo „mimo misu“, ako pri zálievkovom tanieri. Ku koreňom vsakuje pomalšie ako pri zálievkovom tanieri, no výsledok je ten istý. Ak máte obrovský sad mladých ovocných stromov, zavlažovacie mechy určite majú význam. Ak však máte malú záhradku a len niekoľko ovocných stromov, alebo aj viac, ale už starších, nie sú nevyhnutné.
O ochrane rastlín nástielkou a zelenými textíliami
Ako ochrániť v čase sucha rozrastené záhony?
Záhony zeleniny aj trvaliek môžeme nastieľať výlučne organickým materiálom ako sú suché listy, slama, dôkladne vysušená pokosená tráva, drvená kôra, drevná nefarbená štiepka, vyzretý, ale aj surový kompost. Na úžitkových hriadkach je vhodná dokonca vytrhnutá burina. Tú však necháme aspoň dva dni na cestičke medzi hriadkami vyschnúť, aby sa znova neprijala. Nástielkou chránime nielen rastliny ale aj pôdu – pred vysušovaním, pred slnečnou eróziou, pred devastáciou v dôsledku prúdenia vzduchu. Pomôžu aj zelené tieniace textílie, ktoré neznemožnia rastline dýchať a dokážu schovať citlivé druhy pred priamym spálením od slnka.
Radíte obaliť nimi rastliny?
Môžeme do nich obaliť kry, alebo vytvoriť z nich nad výsadbou, či záhonmi prenosnú striešku. Podobne môžeme na obalenie použiť slamu, či dôkladne vysušenú pokosenú trávu chrániť vyššou vrstvou slamenej nástielky. To všetko sú skôr krátkodobé riešenia.
Čo je vhodné z dlhodobého hľadiska?
Toho je toľko, že je to na samostatnú tému. Pomôžu napríklad premyslené terénne úpravy, dodanie mykohíznych húb do pôdy, ktoré vytvoria s rastlinami symbiózu a dokážu im sprostredkovať vodu aj živiny zo vzdialenejších končín, automatický zavlažovací systém...
O zachytávaní dažďovej vody
Po dlhých obdobiach sucha prichádzajú masívne prívalové dažde. Uľaví sa vtedy rastlinám?
Mnohí ľudia si povedia: „to je skvelé, konečne prší, rastliny sa dobre napijú, teraz je im fajn.“ No nie je to tak. Nadmerné množstvo vody je pozitívne iba chvíľu, kým sa substrát v okolí koreňového balu optimálne nasýti vlahou. Po tomto limite už každá ďalšia voda začne vytláčať z oblasti koreňového systému vzduch a rastliny sa začnú „dusiť“. V takomto prípade je vhodné napríklad vytvorenie takzvanej dažďovej záhrady.
Ako taká záhrada vyzerá?
V princípe a veľmi zjednodušene povedané – ide o časť záhrady, ktorá je cielene pod úrovňou zvyšnej plochy a je porastená druhmi znášajúcimi dočasné zatopenie. Aby ste si vybudovali dažďovú záhradu, nepotrebujete stovky metrov štvorcových. Aspoň časť plochy svojej záhrady tomu môže venovať každý z nás. Ak je správne založená a ak sú dobre spravené terénne úpravy, dokáže pojať oveľa viac vody ako tradičné sudy pod odkvapmi.
Na druhej strane, voda v nej by nemala stáť viac ako tri dni – kvôli rastlinám, aby sa neudusili, voda totiž vytláča vzduch z koreňového systému. No aj kvôli tomu, aby nemali šancu absolvovať svoj vývinový cyklus larvy komárov, ktoré sú viazané na stojatú vodnú hladinu (na ten potrebujú minimálne týždeň) .
Spomenuli ste zachytávanie dažďovej vody do sudov. Dnes už existujú aj rôzne upravené zachytávače vody. Ktoré považujete za najvhodnejšie?
Najjednoduchšie a stále najrozšírenejšie sú plastové, či plechové sudy, ktoré stoja priamo pod odkvapmi. Kedysi to bolo to najefektívnejšie zhodnotenie dažďovej vody. Dnes majú spoločné jedno – nestačia. Počas prívalových dažďov sa totiž často rýchlo naplnia a potom už len pretekajú. Ich výhodou je, že pri relatívne malom objeme sa voda rýchlo minie, takže v nich voda netuchne ako je to v prípade väčších zásobných tankov na vodu, ktoré sa zakopávajú do pôdy.
Na druhú stranu – tak malé množstvo vody nestačí pokryť obdobie sucha. Zásobníky na dažďovú vodu sú určite lepšie. Uchovajú viac vody, ktorá zbytočne neodteká do kanalizácie. Ak sa však voda nečerpá, stojí a „pracuje“ – často vo veľkých plastových nádobách mení po dlhšom čase svoje zloženie. Podobne je to aj v prípade kovových tankov. Určite je to krok vpred, no úplne najprirodzenejšie je vodu „uskladniť“ v pôdnom profile. Snažiť sa zadržať ju tam, kde ju rastliny neskôr potrebujú, nezmenenú, nezávadnú.
