BRATISLAVA – Organizácia Globsec zverejnila porovnávací prieskum, ktorý ako každý rok potvrdil nebezpečný vývoj verejnej mienky na Slovensku. V rebríčku krajín, v ktorých bol prieskum uskutočnený, sme sa umiestnili na nelichotivých priečkach a ukázal aj to, čo si Slováci myslia o vojne na Ukrajine. Zaostávame tiež v podpore NATO či dôvere v systém. Z výsledkov prieskumu tak pri pohľade do budúcnosti mrazí.
Najnovší prieskum hovorí jasne. Až tretina opýtaných zo vzorky 1000 Slovákov si myslí, že z NATO by sme mali čo najskôr vystúpiť. Naproti tomu len 58% vníma NATO ako organizáciu, v ktorej by sme mali zotrvať. Tieto výsledky nás tak kladú na úplne dno spomedzi ôsmich sledovaných krajín strednej a východnej Európy, medzi ktorými môžeme nájsť aj Poľsko, Rumunsko, Litvu a Lotyšsko, Maďarsko, Bulharsko či našich západných susedov Českú republiku.
Z prieskumu vyplýva aj fakt, že napríklad v Poľsku až 94% opýtaných podporuje zotrvanie v NATO, podobne sú na tom aj v Rumunsku (89%), Maďarsku či v Litve a Česku. Globsec prieskum vykonával na vzorke 1000 respondentov vo všetkých sleodvaných krajinách.
V porovnaní s Čechmi zaostávame, slovenská podpora NATO zaznamenala rekordný pokles
Zaujímavosťou je tiež porovnanie vývoja trendov na Slovensku a v Česku. Zatiaľ čo u našich bratov podpora členstva v NATO medzi rokmi 2021 a 2022 prudko vzrástla a drží sa na relatívne podobných číslach, na Slovensku sme zaznamenali nepochopiteľný pokles. Medzi rokmi 2022 a 2023, teda v roku ruskej agresie na Ukrajine, klesla podpora NATO na Slovensku o neuveriteľných 14%.
Slovensko na geopolitickej scéne súčasne vidí iných nepriateľov ako naši dlhoroční spojenci. V Česku považuje až 79% opýtaných Rusko za bezpečnostnú hrozbu, naproti tomu rovnaký postoj k USA zastáva len 16% z nich. U nás sú však čísla diametrálne odlišné, USA vníma ako hrozbu až 50% opýtaných Slovákov a Rusko oproti Čechom len 54% z nás.
Postoje ku komunite LGBTI+ sa po teroristickom čine na Zámockej zmenili: K horšiemu...
Organizácia Globsec v priebehu prieskumu zaznamenala aj nepriaznivé postoje Slovákov voči LGBTI ľuďom. Aj keď sme sa spomedzi ôsmich sledovaných krajín neumiestnili na najhoršej priečke, sme stále jedinou krajinou, ktorá pri otázke práv LGBTI+ ľudí zaznamenala zhoršenie situácie. V roku 2020 s garanciou práv pre túto skupinu ľudí súhlasilo až 38% opýtaných. O tri roky neskôr sa toto číslo okresalo len na 28%.
Príčiny vojny na Ukrajine vnímame výrazne odlišne než okolité štáty
Neutíchajúcim trendom je stále kladenie viny za vojnu na Ukrajine západu. Z prieskumu vyplýva, že až 34% opýtaných túto ťarchu dáva práve na ramená západným mocnostiam na čele s USA. Len 40% opýtaných napokon za celú situáciu viní Rusko. Až 17%, najviac zo všetkých sledovaných štátov, zároveň vníma ako príčinu vzniku vojny Ukrajinu, ktorá utláčala rusky hovoriacu časť populácie na svojom území.
Opačná situácia je napokon vo všetkých ostatných krajinách s výnimkou Bulharska a čiastočne Maďarska. Napríklad v Poľsku až 85% respondentov kladie vojnu na Ukrajine za vinu Rusku. Podobný názor zastávajú aj občania Litvy, u ktorých je to 79% a Lotyši, u ktorých to takto vníma až 74%. Podobne sú na tom aj Česi. Viac ako dve tretiny (71%) prisudzuje vinu za vojnu na Ukrajine Rusku, 8% si myslí, že ju vyprovokovala Ukrajina a napokon 15% túto vinu pripisuje západu.
