Miroslav Karlík (74), vedúci UFO klubu v Trnave za svoj život videl a posudzoval toľko neidentifikovaných lietajúcich objektov, že nepochybuje o tom, že patria bytostiam z inej planéty. Vyjadrenia AARO, nového úradu amerického Pentagonu, ktorý tieto úkazy vyšetruje, ale ich mimozemský pôvod odmieta, neberie vážne. V rozhovore vysvetľuje prečo.
Prvýkrát ste videli podozrivý predmet, ktorý by sa dal označiť ako UFO v rámci povinnej vojenskej služby, kde ste mali funkciu kresliča v rádiotechnickej hláske. V ktorom roku to bolo a ako si na to spomínate?
Bolo to v roku 1969, slúžil som v jednotke Protivzdušnej vojenskej obrany štátu v Rovinke pri Bratislave. Počas hliadkovacej služby sme zakresľovali pohyby vzdušných cieľov, ktoré sa pohybovali v okruhu rádiolokátora, čiže zhruba päťsto kilometrov od neho. Prakticky išlo o lietadlá, ale jeden cieľ sa choval abnormálne. Dosahoval príliš veľkú rýchlosť, menil prudko smer do pravého uhla a do protismeru. To je mimochodom pre tieto objekty typické. Ako dlho ste ho pozorovali a nad akým územím? Lokalita sa konkrétnejšie nedala špecifikovať, lebo bol vysoko. Pohyboval sa možno niekde nad stredným Slovenskom zhruba šesť minút. Kolegovia hovorili, že také čosi nepozorujú prvýkrát, no dôstojníci sa tým nechceli zaoberať, lebo by to bolo komplikované. Je to zdokumentované, lebo dráhy pozorovaných objektov sme zakresľovali a posielali na vyšší útvar.
Mal by sa dať nájsť?
Možno vo Vojenskom archíve v Trnave, ale keď som doň žiadal prístup niekedy okolo roku 2000, práve kvôli podobným záznamom, povedali mi, že ešte nie sú odtajnené. O UFO ste sa začali zaujímať viac práve pre spomínaný zážitok? Záhady tohto druhu vrátane zvláštnych archeologických nálezov ma fascinovali už dlhšie. Povolaním som elektrotechnik, tridsaťosem rokov som pracoval v oblasti elektro a investícií v Atómovej elektrárni Jaslovské Bohunice, ale v skutočnosti som viac túžil po záhadách.
Videli ste odvtedy ešte niečo podobné na vlastné oči?
Minimálne desaťkrát a nielen ja. V roku 1990 sme preto s ďalšími nadšencami tejto problematiky založili UFO klub v Trnave. Odvtedy sa na nás obracajú ľudia s podobnými zážitkami z celého Slovenska a my ich evidujeme aj overujeme. Keďže sedemdesiat percent hlásení sa týka okolia bohunickej jadrovej elektrárne, postupne som pri ich posudzovaní nadobúdal istotu. Pravdaže aj vďaka prečítanej literatúre a podobným úkazom vo svete. Hádam nechcete menovať všetky moje pozorovania UFO.
To nie, ale spomeňte ešte jedno, ktoré bolo pre vás obzvlášť zaujímavé.
Raz mi zatelefonovali z obce Radošovce, že tam pozorujú čosi ako UFO, či to môžem prísť zhodnotiť. Vravel som si, že to sotva môžem stihnúť, keď dedina je zhruba dvadsať kilometrov od Trnavy, ale podarilo sa mi to. Išlo o trojuholníkový objekt, ktorý nalietaval zhruba od Trenčína na chladiace veže bohunickej atómky. Pozorovali sme to spolu štyria, dokonca bol medzi nami aj armádny dôstojník. Objekt zakaždým vletel do pary, ktorá z veže vystupuje, urobil čelo vzad a letel naspäť. Ku každej veži spravil ten istý manéver, akoby ich monitoroval. Potom zastal vo vzduchu pred nimi, takže sme jasne videli že má po okrajoch modré svetlá a v strede červené. Nakoniec sa objavili tri veľké biele záblesky a zmizol.
Nepripadá vám trojuholník na lietanie nepraktický?
Z nášho pohľadu sa tak môže javiť, ale oni pravdepodobne majú antigravitačné zariadenia, vďaka ktorým dokážu tak prudko meniť smer a rýchlosť a je im jedno aký tvar pritom použijú. UFO môže mať podobu trojuholníka, disku, valca, gule, dvoch diskovitých tvarov na sebe, ale aj rôznych iných konštrukcií. Nám ufológom sa to javí tak, že tie trojuholníky sú len sondy.
Čo všetko sondujú a prečo?
Zaujímajú ich miesta, kde sa pracuje s atómovým jadrom, či už sú to jadrové elektrárne, skladiská rádioaktívnych látok, alebo vojenské lokality. Objektívne sa UFO najviac objavuje pri vojenských základniach. A tiež nad veľkými vodnými plochami. Je normálne, že mimozemské bytosti majú záujem pozorovať do akej miery máme schopnosť zvládať jadro a aké máme vodné zdroje. Môžu mať všelijaké záujmy, genetické, teritoriálne, to už je jedno.
Ak dobre rátam, ufológii sa venujete vyše päťdesiat rokov. My sme za tie roky spravili v technológiách výrazné pokroky. Pozorujete vývoj aj na objektoch UFO?
Nie, ale na nich sa veľmi nemá čo meniť, keďže ich majú civilizácie vyspelejšie o tisíce rokov. Mám svoje zážitky, videl som objekty, ktoré sa zvláštne pohybujú. Ja o tom nepochybujem, ale nechcem o tom nikoho presviedčať. Na Slovensku sú dodnes ľudia dosť skeptickí. Uveria len tí, ktorí to uvidia. V roku 2009 som napísal knihu UFO na Slovensku, kde som popísal viaceré zaujímavých príbehy o tomto fenoméne, ktoré sa dovtedy odohrali na Slovensku. A nielen moje.
Nahlasovali ste tieto pozorovania armáde, alebo úradom?
Ani som sa o to nepokúšal. V období socializmu sa takéto príbehy považovali za nebezpečné bludy, ktoré vymysleli na Západe. Dnes sa už ľady výrazne pohli, aj vďaka tomu, že pribúdajú videozáznamy takýchto udalostí na celom svete.
V júli minulého roka založil americký Pentagon úrad so skratkou AARO špecializujúci sa na pozorovania UFO. Avšak po novom sa označuje skratkou UAP (pozn. redakcie: z anglického Unidentified Anomalous Phenomena, čiže neidentifikované anomálne fenomény). Riaditeľ tohto úradu, Sean Kirkpatrick, však hovorí, že doteraz nenašiel žiadne vierohodné dôkazy o mimozemských technológiách. Myslí si, že tieto objekty by skôr mohli pochádzať z iných krajín, napríklad Číny.
To nie je nič nové pod Slnkom – Američania skúmajú UFO desaťročia, veď to už dávno zverejnili v takzvanej Condonovej správe (pozn. redakcie: na požiadanie CIA skúmal profesor E. U. Condon z Coloradskej univerzity tisícky snímok lietajúcich tanierov, ale v správe vydanej v roku 1969 tvrdil, že 90 percent z nich nie je záhadou a možno ich vysvetliť). Vláda USA sa všetko v tomto smere snaží bagatelizovať, lebo keby jediný úkaz označili ako návštevu z inej planéty, riskovali by masovú paniku. V 30-tych rokoch minulého storočia vysielali na jednej rozhlasovej stanici sci-fi hru Vojna svetov, pričom do nej vstupoval moderátor, ktorý popisoval inváziu Marťanov akoby to bola skutočnosť. Tí, ktorí ju zapli neskôr si mysleli, že ide o realitu a tak sa vydesili, že davovo opúšťali svoje domovy.
Mnohí vedci tvrdia, že najbližšie planéty podobné Zemi sú od nás natoľko vzdialené, že nie je reálne, aby k nám z nich niekto priletel. Ak by boli na oblohe objekty, ktoré sú technologicky tak veľmi popredu, nie je už pravdepodobnejšie, že sme v nich my ľudia, ale z budúcnosti?
Ráta sa aj s touto alternatívou, že ide o cestovanie v čase. Teraz sa objavujú ľudia, ktorí tvrdia, že sú z ďalekej budúcnosti a nepredpovedajú nám nič dobré. Ale ja si myslím, že sú to bytosti z inej planéty. Zastávam názor, že mimozemštania nás vytvorili k obrazu svojmu. A teraz nás pozorujú. Ale som ochotný sa o tom s kýmkoľvek baviť, mám rád debaty, v ktorých sú aj opačné názory.
