BRATISLAVA - Je to záležitosť, ktorá sa ťahá už niekoľko rokov. Opäť je na jednej z posledných parlamentných schôdzí na stole návrh zákona o odškodňovaní klientov nebankových subjektov. Opäť ho predkladá, podobe ako v roku 2017 - poslanec Martin Fecko za klub OĽaNO. Ide o legislatívnu zmenu, ktorá dopĺňa zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Paralelne s týmto procesom je tu však petícia.
archívne video
Problém sa rieši už roky
Zákon je špecifický tým, že už bol opakovane aj v minulosti predkladaný a podľa predstaviteľov petičnej rady o tomto zákone vždy hlasovala opozícia a koalícia hlasovať odmietala. V roku 2006 bola táto záležitosť dokonca aj v programovom vyhlásení vlády, no nikdy nebola prijatá.
Neprešlo to ani pred šiestimi rokmi
Aj v roku 2017, kedy tento návrh opäť predkladal poslanec Fecko, sa však tento návrh nedostal ani do druhého čítania. Vtedy sa mal vzťahovať len na tie nebankové subjekty, ktoré začali podnikať do 31. decembra 2001.
Na čiastočné odškodnenie mali podľa vtedajšieho návrhu zákona nárok len fyzické osoby, ktoré neboli členmi riadiacich ani kontrolných orgánov dotknutých nebankových subjektov, a ktoré si svoj podiel vložený do podnikania nebankových subjektov alebo práva s ním spojené ponechali a nepreviedli ho na tretie osoby.
Dôvodom sú zmeny pri dedičskom konaní pri pozemkoch
Fecko v dôvodovej správe uvádza viaceré body, pre ktoré so zákonom prichádza. "Hlavným cieľom návrhu zákona je aspoň čiastočne odškodniť ľudí, ktorí s dôverou vložili svoje finančné prostriedky do podnikania nebankových subjektov v čase, keď za výrazného prispenia štátu nebolo na Slovensku v oblasti bankovníctva a finančníctva vytvorené štandardné právne i ekonomické prostredie a následne utrpeli ujmu, ktorá spočíva v tom, že im po skončení podnikania nebankového subjektu alebo po ukončení konkurzného konania vedeného voči nebankovému subjektu nebol vyplatený alebo vrátený ani ich podiel (odhliadnuc od výnosov), ktorý do takéhoto nebankového subjektu vložili," píše sa v dôvodovej správe.
"V zmysle predkladaného návrhu zákona je odškodnenie klientov nebankových subjektov čiastočné a výrazne obmedzené a týka sa len osôb, ktoré ani po mnohých rokoch od vzniku ujmy, ktorá im bola spôsobená, neprestali veriť v spravodlivosť zo strany štátu, ktorý im takéto odškodnenie prisľúbil, čo sa týka aj súčasnej vlády SR. Najvyšší možný podiel, ktorý sa odškodňuje, je 33 000 eur a najvyššia možná čiastka odškodnenia z tohto podielu je 13 200 eur pri predpokladanom počte asi 50 000 ľudí, ktorých by sa mohla táto zákonná úprava týka," pokračujú.
Daňové úrady vraj mali vedomosť, že nebankovky vykazujú len prevádzkové straty
Petícia predkladateľov obsahuje ich vysvetlenia o tom, ako vraj Slovenská republika inkasovala na daniach z príjmov fyzických osôb. Podľa nich išlo o zrážkovú daň z výnosov, ktoré mali inkasovať vkladatelia do nebankových subjektov, nebankovky odvádzali Slovenskej republiky na zrážke dani z príjmov fyzických osôb.
"Je zrejmé, že daňové úrady mali vedomosť, že tieto nebankové subjekty vykazujú len prevádzkové straty a že nie sú schopné vyplácania akýchkoľvek výnosov, navyše boli poberateľmi týchto daňových výnosov z ponziho schém. Osobitne daňový úrad Košice musel mať vedomosť o podvode na vkladateľoch, pretože sa pretočili vklady v BMG Investe okolo 60 miliárd Slovenských korún a mali k dispozícii aj účtovné závierky aj daňové priznania," pokračujú.
Záležitosťou sa už mali zaoberať minulé vlády
Celú situáciu podľa nich posilňuje aj fakt, že žiadna vláda doteraz túto zmenu nepresadila, hoci jedna z nich si to dokonca dala do programového vyhlásenia z roku 2006.
Členovia petičnej rady navyše upozorńujú na to, že sudca Krajského súdu v Košiciach minulý rok odmietol zvolanie schôdze veriteľov s tvrdením, že nemá vedomosť o zastupovaní konkurzných veriteľov, cieľom bola výmena správcu konkurznej podstaty BMG Invest.
