BRATISLAVA - Sumy pomoci v hmotnej núdzi sa majú najbližšie valorizovať už tento rok v októbri, nie až v januári budúceho roka. Upraviť sa má tiež nastavenie a výšky príspevku na bývanie. Vyplýva to z návrhu novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi skupiny poslancov hnutia Sme rodina, ktorú Národná rada (NR) SR v utorok posunula do druhého čítania.
"Predmetné opatrenia môžu v aktuálnej situácii čiastočne zmierniť nepriaznivé následky inflácie na najodkázanejšie skupiny obyvateľov," vysvetlili zmenu predkladatelia. V novele navrhujú rozčleniť príspevok na bývanie na viac úrovní a zároveň zvýšiť jeho výšku, čím sa zvýši disponibilný príjem domácností, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a zároveň sa zvýši počet týchto domácností.
Dočasne sa má tiež upraviť valorizačný mechanizmus súm pomoci v hmotnej núdzi. Predmetné sumy a koeficienty navrhujú valorizovať už od 1. októbra 2023, nie až od 1. januára 2024. "Cieľom návrhu je pokrytie zvýšených výdavkov na bývanie, energie, stravu, základného vybavenia a potrieb pre dieťa z dôvodu zvýšenej miery inflácie, ktorú spôsobili ekonomické dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 a taktiež vojnový konflikt na Ukrajine," priblížili predkladatelia.
archívne video
Zvýšenie základnej sumy minimálneho dôchodku
V nadväznosti na zvýšenie súm pomoci v hmotnej núdzi a v záujme zachovania účelu inštitútu minimálneho dôchodku navrhujú poslanci opätovne nastaviť jeho hodnoty odvodené od sumy životného minima. Na základe doteraz dostupných údajov totiž predpokladajú, že suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu od 1. júla bude 264,20 eura a suma pomoci v hmotnej núdzi pre jednotlivca, ktorý má nárok na dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok a príspevok na bývanie sa od 1. októbra zvýši na 262,30 eura.
"Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zvýšiť aj základná suma minimálneho dôchodku z doterajších 136 % na 145 % sumy životného minima a stanoviť aj niektoré zvyšovacie percentá za ďalšie získané (kvalifikované) roky dôchodkového poistenia, ktoré slúžia na posilnenie zásady zásluhovosti," vyčíslili predkladatelia. Toto zvýšenie je nastavené tak, aby poberateľ minimálneho dôchodku po zvýšení súm pomoci v hmotnej núdzi nebol odkázaný na túto pomoc.
Novela o elektronických komunikáciách má zohľadniť poznatky z praxe
Upresnenie úkonov voči Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb či spresnenie procesných úkonov tohto úradu pri výkone dohľadu. Aj tieto zmeny prináša vládny návrh novely zákona o elektronických komunikáciách, ktorý Národná rada (NR) SR v utorok posunula do druhého čítania.
"Predkladaný návrh obsahuje spresnenia niektorých výkladovo sporných častí zákona, ako aj úpravy legislatívno–technickej povahy," priblížilo Ministerstvo dopravy (MD) SR v dôvodovej správe. Zmeny vyplynuli z aplikačnej praxe zákona, ktorým sa do slovenského právneho poriadku od februára minulého roka preniesol Európsky kódex elektronických komunikácií.
Zmena definície spotrebiteľa s nízkymi príjmami
Návrh mení aj definíciu spotrebiteľa s nízkymi príjmami na účely dostupnosti univerzálnej služby. "Účelové naviazanie spotrebiteľa s nízkym príjmom na spotrebiteľa majúceho nárok na pomoc v hmotnej núdzi zabezpečí jeho transparentné priradenie práve k typu spotrebiteľa, ktorý má byť v zmysle kódexu objektom zabezpečenia garancie cenovej dostupnosti univerzálnej služby," vysvetlil predkladateľ.
Právna norma tiež reaguje na zavedenie nových skúšok osobitnej odbornej spôsobilosti na obsluhu vybraných rádiových zariadení. Potrebné je zaviesť nové druhy poplatkov za takéto administratívne úkony, a to prostredníctvom novelizácie zákona o správnych poplatkoch. Predkladateľ navrhuje účinnosť novely od 1. augusta tohto roka.
