BRATISLAVA – Krásny, ale nebezpečný. V Nemecku spôsobil poplach malých chrobák – májka fialová. Už na prvý pohľad púta svojím vzhľadom s fialkastými až mierne modrastými krovkami, dorásť môže až do dĺžky štyroch centimetrov. Dôvodom, prečo vyvoláva v ľuďoch strach, je tekutina, ktorú vypúšťa pri dotyku. Obsahuje totiž prudko jedovatý alkaloid kantaridín. Práve v tomto období sa objavuje aj v našej prírode. Dôvod na paniku však neexistuje.
Májka fialová už stihla postrašiť tento rok Nemcov. V dvoch spolkových krajinách - Hesensku a Severnom Porýní - totiž došlo k jej premnoženiu. Paniku vyvolal hlavne fakt, že sa tak stalo aj v blízkosti škôlok a detských ihrísk. Paradoxom je, že len pred tromi rokmi ju v krajine vyhlásili za hmyz roka. Ich hubenie je v spomínaných oblastiach zakázané, Nemci sa teda pokúsili aspoň o to, aby čo možno najviac zamedzili kontaktu detí s týmto chrobákom. Školské zariadenia dokonca pred časom dostali výzvy obsahujúce upozornenie na problém s premnoženým hmyzom.
Nápadný chrobák žije aj Slovensku. Ako však upozorňuje Peter Degma z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, jej výskyt je skôr lokálny. „Uprednostňuje otvorené trávnato-bylinné plochy v teplejších a suchších oblastiach Slovenska, kde žijú hostiteľské druhy blanokrídlovcov (samotárske včely), prípadne rovnokrídlovcov (kobylky). Larvy májok sa živia vývinovými štádiami hostiteľov (najmenšie larvy vajíčkami, staršie larvami) resp. medom včiel. Dospelé májky nachádzame na zemi ako ťarbavo lezú,“ priblížil. Dospelé jedince by sa mali živiť najčastejšie peľom rastlín.
Stretávať sa s nimi môžeme už od apríla, najviac sa však vyskytujú práve v máji. Odtiaľ aj pochádza ich názov – májka. Ak už na ňu natrafíte, rozhodne ju však nechytajte. Pri dotyku totiž vypúšťa páchnucu tekutinu podobnú kvapkám oleja zvanú hemolymfa, ktorá obsahuje prudko jedovatý alkaloid kantaridín. Ten spôsobuje na koži pľuzgiere, ktoré sa ťažko hoja. Vo väčších dávkach môže aj zabíjať. Stačí na to už 30 mikrogramov spomínaného alkaloidu.
Dobrou správou ale je, že ide o množstvo, ktoré nie je obsiahnuté v jednom chrobáku. Potrebovali by ste ich hneď niekoľko. To, aby sa jedovatá látka dostala do nášho tela je však nepravdepodobné. "Nastať by to mohlo napr. ak jeme neumytými rukami v ktorých sme držali májku, alebo ak si nimi pretrieme oči. Ak by napr. dieťa náhodou májku zjedlo mohli by nastať príznaky otravy, ale aby to malo vážne následky pravdepodobne by ich muselo zjesť niekoľko. Keďže majú odpornú chuť je to skôr vylúčené. Zvyčajne to teda skončí len bolesťou brucha bez ďalších následkov, pretože obsah jedu v tele májok (rodu Meloe) je pomerne nízky,“ upozornil Petra Potockého zo Správy CHKO Poľana.
Rozoznať májku by vám nemalo robiť problém. Podľa Petra Degmu je to 1 až 3 cm dlhý chrobák, čo sa týka farby, tak je čiernomodrý s menej alebo viac viditeľným fialovým nádychom. Je tiež zavalitý s mohutným bruškom v prípade samičiek, alebo štíhlejší, čo je typické pre samčekov. Samičky sú výrazne väčšie ako samčeky. Krovky majú skrátene, teda neprikývajú celé bruško ako u väčšiny chrobákov a vzájomne rozbiehavé. To znamená, že obe krovky nepriliehajú k sebe po celej ich dĺžke. „Májku fialovú nie je možné si pomýliť s inými chrobákmi, nanajvýš s niektorým iným príbuzným druhom májky. Internet je plný ich fotografií. Na Slovensku žije viacero druhov májok a niekoľko desiatok druhov chrobákov z čeľade májkovité ale zďaleka nie všetky majú opísaný tvar tela. A sú podstatne vzácnejšie,“ dodal Degma.
Patrí k ohrozeným živočíchom
Májku by ste nemali chytať, ale nie je ani dôvod jej ubližovať, práve naopak. "Nie je známe, že by na človeka útočili, boli agresívne, žiadny z chrobákov neštípe a uhryznúť by mohli iba v prípade ich neopatrného chytania," upokojuje Potocký. "Májky boli súčasťou Slovenskej prírody vždy a klesajúci trend početnosti ich populácií súvisiaci predovšetkým s opúšťaním tradičných foriem obhospodarovania krajiny a nadmerného používania pesticídov je veľmi znepokojujúci. Vzhľadom na ich ohrozenosť a vzácnosť si právom zaslúžia ochranu, ktorá by mala spočívať predovšetkým v ochrane ich biotopov," tvrdí.
Môžete ju chvíľu pozorovať, urobiť si pekný záber alebo jednoducho odísť a vôbec si ju nevšímať. Jej spoločenská hodnota je 90 eur. „Nemyslím si, že by mohlo u nás dôjsť k masovému premnoženiu lebo moja skúsenosť z mnohoročného sledovania početnosti hmyzu u nás je taká, že v posledných asi 20 rokoch má klesajúcu tendenciu,“ tvrdí Degma.
Zaujímavosťou na záver je, že v minulosti bola jej tekutina populárna medzi travičmi. No nielen medzi nimi – v období stredoveku bola látka, ktorú obsahuje, známa aj ako afrodiziakum.
