BRATISLAVA - Známa etnologička Katarína Nádaská hovorí, že keď zima začala ustupovať, v starom Ríme mladíci šibali dievčatá koženými remencami. Slovania vtedy prinášali Slnku ľudskú obeť, ktorú neskôr nahradila slamená Morena. Rituály spojené s oslavou prebúdzajúcej sa prírody a sexuality sa prirodzene preniesli do obradov veľkonočných sviatkov. Avšak ani po príchode kresťanstva ženatí, starí muži a deti nechodili polievať ani šibať. Zmenilo sa to až v 20. storočí.
Mnohé veľkonočné zvyky vraj majú pôvod v pohanských oslavách jari. Pripomínajú ich len vzdialene, alebo sa na ne verne ponášajú?
- Často prešli len drobnou obmenou. V starom Ríme jar prichádzala skôr, už vo februári a oslavovala sa počas luprekálií, sviatkov plodnosti. Mladí slobodní muži si vtedy nasadili masku vlka, ktorý symbolizoval silu, alebo si obliekli vlčiu kožu. Vzali kožené remence a mladé dievčatá, ktoré stretávali na ulici, nimi jemne šibali. Tento rituál symbolizoval želanie, aby sa im narodilo veľa zdravých detí. Dnešná veľkonočné šibanie a polievanie dievčat kedysi tiež patrilo výlučne slobodnej mládeži. Slobodný chlapec sa pritom dotkol prútikom slobodnej dievčiny – obyčajne rúk, aby jej robota išla dobre od ruky, bokov, aby porodila veľa zdravých detí a nôh, aby ju vládali nosiť do práce.
Aký obrad bol predchodcom veľkonočnej polievačky?
- Polievanie takzvanou živou vodou aká sa spomína aj v rozprávkach, pričom išlo o vodu z prameňa, alebo zo studničky. Mladí muži ňou polievali mladé dievčatá, pretože sa verilo, že im tak dávajú dar zdravia a krásy. V tomto obrade hrala svoju rolu aj ich fyzická sila a sexualita, akoby sa o ne prostredníctvom vody s dievčatami delili. Preto boli tieto rituáli určené len mládeži. Ženatí, starí muži, ani deti nechodili polievať ani šibať, to je novšia záležitosť.
Kedy a prečo sa rady šibačov, polievačov a vlastne aj šibaných a polievaných žien vekovo rozšírili? A prečo vodu nahradili voňavky?
- Voňavky sa objavujú v mestskom prostredí v 30-tych rokoch 20. storočia, kedy sa začali používať namiesto polievania vodou. Pôvodne si ich vyrábali mládenci tak, že v špirituse marinovali čerstvé konvalinky. Neskôr sa už dali v čase Veľkej noci kúpiť v drogérii. V druhej polovici 20. storočia sa menia aj zvyky šibania – šibať chodia už aj ženatí muži s chlapcami a starší chlapci, pričom sa už šibú všetky ženy. Za šibačku sa začali dávať drobné peniaze a koláče, neskôr aj čokoládové vajíčka, takže pôvodný význam šibačky sa mení a okruh šibačov sa rozširuje.
Aj veľkonočné vajíčko má svoj pôvod v pohanských zvykoch?
- Samozrejme. Pretože ľudia vedeli, že z vajíčka sa vyliahnu kuriatka, v ich očiach symbolizovalo nový život do slova a do písmena. Preto sa konzumovalo veľa jedál z vajec aj počas Veľkej noci, lebo symbolizovali plodnosť, hojnosť, dobrú úrodu, ľudia verili, že sa im po nich narodí veľa zdravých detí aj zvierat.
No maľovanými vajíčkami začali dievčatá obdarúvať šibačov až počas Veľkej noci?
- Šibač a polievač dostával pôvodne ako výslužku od dievčaťa maľovanú kraslicu a pisanku, čiže vajíčko s veršom. Dievča ho dávalo tomu mládencovi, ktorý sa jej páčil. Pravdepodobne ide o zvyk viažúci sa do predkresťanského obdobia, keďže vajce predstavovalo symbol plodnosti, nového života.
Ktorý rituál spojený s vítaním jari z predkresťanských čias prešiel do súčasnosti výraznejšie zmenený?
- Slovania pravdepodobne v predkresťanskom období vyháňali zimu prostredníctvom ľudských krvavých obetí. Zabili napríklad nejakého zajatca a obetovali ho Slnku, aby sa čím skôr oteplilo počasie. Po prijatí kresťanstva krvavý dar nahradila zástupná obeť v podobe slamenej figúry v ženských šatách, ktorú poznáme ako Morenu, Marmurienu, Moranu a podobne. Slobodné dievčatá s ňou mali špeciálny rituálny tanec a niesli ju cez celú dedinu až k nejakej tečúcej vode, do ktorej ju zhodili. Aj v tomto geste bola symbolika, ľudia očakávali, že tak ako odplávala Morena, odíde aj zima, ktorá znamenala hlad, choroby a smrť. Takže všetci sa tešili, že príde leto.
archívne video
Nemali ste na mysli jar?
- V období starého Ríma ľudia nerozoznávali štyri ročné obdobia, len zimu a leto, Slovania vtedy hovorili doslova o prinášaní leta, letečka. Slobodné dievčatá tancovali špeciálne tance s názvom chorovody po celej dedine. Pritom ľuďom v každom dvore povinšovali dobrú úrodu a v rukách mali konáre zelene do ktorých boli vpletené stužky. Takže znovu vzývali Slnko, plodnosť ľudí aj zvierat, ale aj plodnosť zeme.
Aké jarné respektíve veľkonočné rituály ešte súviseli s úrodnosťou pôdy?
- V období prebúdzania jari ich bolo veľa, považujeme ich za súčasť takzvanej poľnohospodárskej mágie. Spomeniem rituál, ktorý ukazuje ako ľudia verili, že s pôdou majú vzájomné prepojenie. Keď sa vyorala prvá brázda na poli, pomilovali sa v nej muž so ženou, aby sa ich plodnosť preniesla na pôdu, prípadne plodnosť pôdy na nich. Niektoré zvyky ľudu dostali v rámci Veľkej noci ďalšiu symboliku. Napríklad, na Zelený štvrtok večer sa zaväzujú kostolné zvony, hovorí sa, že odlietajú do Ríma. Zvykom bolo zasadiť v ten deň ráno plodiny ako hrach, bôb, cícer, šošovicu, fazuľu, čiže také, ktoré sa takzvane zaviažu. Pritom ľudia verili, že len keď to urobia na Zelený štvrtok ráno, dobre sa urodia. Na Veľký piatok však s pôdou nesmeli nič robiť, ani na poli, ani v záhrade, ani v lese, z úcty k umučeniu a smrti Ježiša Krista.
Aj v nasledujúcich dňoch Veľkej noci nájdeme súvislosti s pohanskými rituálmi, ktoré súvisia s potravou?
- Na Bielu sobotu dopoludnia ženy obyčajne piekli koláče a celkovo robili prípravu na deň osláv vzkriesenia Ježiša, kedy končí štyridsaťdňový pôst. V sobotu podvečer sa už Veľká noc rozbieha naplno, pretože je to sviatok Vzkriesenia a prichádza Veľkonočná nedeľa, kedy sa na raňajky jedla slaninka a šunka, klobásy a vajíčka. V našich končinách sa tradične jedlo buď pečené jahniatko, alebo kozliatko. Všetky tieto tradície spojené s jedlom majú svoj pôvod v zvykoch vítania jari z predkresťanského obdobia.
