BRATISLAVA - Ministerstvo životného prostredia predstavilo prvý slovenský klimatický zákon. Návrh počíta napríklad s podaním klimatických žalôb na štát či so vznikom rady pre klímu, ktorá by mala kontrolovať jednotlivé rezorty v plnení klimatických plánov. Na tlačovej konferencii o tom informoval dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO). Návrh zákona predložil rezort do medzirezortného pripomienkového konania. Cieľom je zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o najmenej 55 percent v porovnaní s rokom 1990 a sa vzťahuje na všetky sektory a ministerstvá.
Rada pre klimatickú zodpovednosť by mala byť nezávislý, odborný, poradný a koordinačný orgán a mala by byť podobná Rade pre rozpočtovú zodpovednosť. Miesto v rade bude platené. Dvaja ľudia budú volení vládou, dvaja prezidentkou a traja parlamentom, priblížil Budaj. Rada by sa mala vyjadrovať k investíciám nad päť miliónov eur. "V našich pomeroch je správne, aby sa pozrelo na tú stránku, či investícia nezvyšuje hrozbu," podotkol s tým, že päťmiliónová investícia nie je bežná. Rada bude zároveň každý rok vydávať správu o pokroku a bude ju adresovať parlamentu, ktorý o tom môže viesť diskusiu.
Dôležitým prvkom nového zákona je podľa štátneho tajomníka Michala Kiču korekčný mechanizmus. Rezorty by si mali plniť sektorové ciele, za ktoré zodpovedajú. "Nastavujeme tu inovatívny prvok, a to taký, že v prípade, že nebudeme plniť ciele, ktoré si sami stanovíme, a v dôsledku toho si bude musieť SR nakupovať stratené emisné kvóty od ostatných partnerov, pôjde to na vrub daného ministerstva," povedal Kiča. Dodal, že rezortom dávajú silné oprávnenia a zároveň zodpovednosť, aby bol zákon silným, efektívnym a moderným nástrojom.
Video: Ministerstvo životného prostredia predstavilo prvý klimatický zákon
Generálny riaditeľ sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia Milan Zvara priblížil, že súčasťou zákona by mali byť sektorové ciele pre ministerstvá. "Väčšina politík zmeny klímy sa netvorí na našom ministerstve, ale sú to práve iné ministerstvá, na ktoré nemáme dosah. Cieľom tohto zákona je mať dosah na iné ministerstvá a nejakým spôsobom ich dobrovoľne motivovať na to, aby plnili svoje sektorové ciele," poznamenal. Zvara zároveň dodal, že ide o sektorové ciele pre dopravu, budovy, poľnohospodárstvo, vyžívanie pôdy či priemyselné procesy.
"Nepáči sa to niektorým rezortom, ale je to nevyhnutný a účinný nastroj," skonštatoval Budaj. Každé ministerstvo si podľa neho rozmyslí, či na neho "dopadnú ťarchy, ktoré spôsobilo svojou nečinnosťou". Generálny riaditeľ sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia Milan Zvara priblížil, že súčasťou zákona by mali byť sektorové ciele pre ministerstvá. "Väčšina politík zmeny klímy sa netvorí na našom ministerstve, ale sú to práve iné ministerstvá, na ktoré nemáme dosah. Cieľom tohto zákona je mať dosah na iné ministerstvá a nejakým spôsobom ich dobrovoľne motivovať na to, aby plnili svoje sektorové ciele," poznamenal. Zvara zároveň dodal, že ide o sektorové ciele pre dopravu, budovy, poľnohospodárstvo, vyžívanie pôdy či priemyselné procesy.
Slovensko má šancu prijať silný a kvalitný klimatický zákon
Slovensko má šancu prijať silný a kvalitný klimatický zákon, ktorý krajine pomôže dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Návrh podľa mimovládnych organizácií obsahuje väčšinu prvkov, ktoré sú potrebné na zlepšenie ochrany klímy na Slovensku. Zákonu vyčítajú nedostatočné ciele znižovania emisií a vynechanie sektora európskeho systému obchodovania s emisiami z pôsobnosti zákona. Informovala o tom koordinátorka Klimatickej koalície Lucia Szabová.
Klimatický zákon pokrýva základné princípy na ochranu klímy. Určenie cieľov pre jednotlivé sektory, ich následná kontrola aj vymáhateľnosť sú odrazené vo viacerých dobrých mechanizmoch, zhodli sa na tom organizácie Klimatická koalícia, Via Iuris, Priatelia Zeme-CEPA a Klíma ťa potrebuje.
"Predložený zákon má šancu byť kvalitným nástrojom, ktorý prevedie Slovensko spravodlivou zelenou transformáciou a pomôže nám dosiahnuť spomalenie klimatickej zmeny, čo by malo byť jednou z hlavných priorít budúcich vlád," uviedla právnička Via Iuris Ivana Figuli. Doplnila, že klimatický zákon má ambíciu dostať túto oblasť pod jeden strešný a funkčný zákon, ktorý nastaví povinnosti a ich spôsob vymáhania. Dôležité je podľa nej to, čo prinesie legislatívny proces a či sa podarí kľúčové črty udržať.
Dva problémy
V zákone sú podľa Dany Marekovej z Klimatickej koalície dva problémy. "Máme silné obavy, že dekarbonizačné ciele pre jednotlivé sektory nie sú dostatočné. Nie je nám jasné, ako sa k nim analytici dopracovali a v tomto smere cítime slabú ambíciu. Ak chceme naozaj dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, v súčasnosti už potrebujeme mieriť vyššie," podotkla.
Druhým problémom je, že zákon nepokrýva systém obchodovania s emisiami, tzv. ETS sektor, ktorý je emitentom skleníkových plynov. Tento sektor upravujú iné zákony, ale ak má byť klimatický zákon strešným zákonom s dosahom na celú oblasť znižovania emisií, má mať dosah aj na tieto oblasti, tvrdí Mareková.
"Klimatický zákon tak nemá len stanovovať ciele, musí priniesť aj princípy a pravidlá, ako ich naplníme. A na to potrebujeme aj kontrolu, aj vymáhanie, ak sa ciele nebudú dodržiavať," povedal Jakub Hrbáň z Klíma ťa potrebuje. Verí, že počas pripomienkovania sa subjekty budú snažiť zákon funkčne zlepšiť, a nie oslabiť.
Výzva prezidentke
Organizácie teraz pripravujú k navrhovanému zákonu pripomienky na posledné vylepšenia zákona. Súčasne sa organizácie vyzývajú prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby sa aktívne zaujímala o proces prípravy tohto zákona.
PS považuje cieľ zníženia emisií za nedostatočný
Mimoparlamentné hnutie Progresívne Slovensko (PS) považuje cieľ zníženia emisií o 55 percent v návrhu klimatického zákona za nedostatočný. Argumentuje tým, že v súčasnosti sa Slovensku podarilo znížiť emisie o 50 percent. Informoval o tom riaditeľ komunikačného oddelenia Radovan Choleva.
"Cieľ navrhovaný v zákone považujem za nevyužitú príležitosť posunúť Slovensko dopredu v modernizácii, ochrane klímy, ale aj nezávislosti od dovozu energetických surovín," povedal europoslanec a podpredseda PS Martin Hojsík. Skonštatoval, že z európskych prostriedkov má Slovensko k dispozícii miliardy eur na dekarbonizáciu do roku 2030. Má aj možnosť ich zvýšenia využitím mechanizmov REPowerEU. Taktiež má výnosy napríklad z predaja emisií.
Hnutie zároveň víta navrhované sektorové ciele aj možnosť žaloby zo strany verejnosti za ich prípadné neplnenie, rovnako ako sankcie. Nepáči sa mu však plánované zvýšenie emisií v doprave o viac než štvrtinu a za nevyužitú príležitosť považuje výraznejšie znižované emisií z odpadového hospodárstva. "Napriek predchádzajúcim sľubom a záväzkom ministra ho predložiť ešte v roku 2021 sa tak stalo až teraz, keď vláda stratila dôveru parlamentu, a tak je osud klimazákona viac než neistý," poukázalo Progresívne Slovensko.
