BRATISLAVA – Sviatok Zjavenia Pána, známy aj pod názvom Traja králi, slávia v piatok katolíci i ďalší veriaci kresťanských cirkví. Ide o sviatok zjavenia Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Spasiteľa sveta a Božieho Syna.
Sviatok Zjavenia Pána sa na východe oslavuje už od 3. storočia. Podľa Konferencie biskupov Slovenska (KBS) si v ňom cirkev pripomínala "tri zázraky" - príchod mudrcov z východu, Ježišov krst v Jordáne a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej. Neskôr sa tento sviatok rozšíril aj na západ, kde sa dôraz kládol predovšetkým na poklonu mudrcov, ktorí sú známi aj pod pomenovaním traja králi s menami Gašpar, Melichar a Baltazár.
Čo znamená príchod mudrcov?
Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že v Izraeli hľadajú toho, ktorý bude kráľom národov. "Ich príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu Synovi a Spasiteľovi sveta len, ak sa obrátia k Židom a prijmú od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone," poznamenala KBS. Zjavenie Pána zvestuje, že všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov a nadobúdajú výsady vyvoleného ľudu.
Tradície počas sviatku
Počas tohto sviatku je tradičným posvätenie domov. Kňazi v hornej časti dverí kriedou napíšu aktuálny rok a spojenie písmen C, M a B, skratku latinského Christus Mansionem Benedicat, čo znamená Kristus nech požehná náš príbytok. Počas tohto sviatku sa okrem toho v kostoloch požehnáva aj voda, ktorú si veriaci berú do svojich príbytkov.
VIDEO Sviatok Troch kráľov v Dobrej Nive
"Keď otváram dvere, aby som otvoril svoje srdce nielen tým, ktorí sú mi najbližší, ale aj cudzím. Aby som sa im dokázal priblížiť, dokázal im hovoriť o Bohu a o narodení Pána. Toto zdôrazňuje sviatok Zjavenia Pána, teda Traja králi," povedal Kramara. Pripomenul, že na dvere sa niekedy píše namiesto G aj písmeno C, teda Christus Mansionem Benedicat, čo znamená Kristus nech požehná náš dom. "Keď má niekto aj sväteničku, tak môže namočiť dva prsty a prežehnať sa. A takto vystúpiť do nového dňa s požehnaním," dodal.
Pravoslávni na Slovensku začínajú sláviť Vianoce 6. januára
V pravoslávnej cirkvi na Slovensku vrcholí v týchto dňoch 40-dňové obdobie pôstu pred vianočnými sviatkami. Veriaci počas neho dodržiavajú zdržanlivosť od mäsa i mliečnych výrobkov. Veriaci tejto cirkvi, ktorá sa riadi podľa juliánskeho kalendára, začínajú sláviť Vianoce v piatok 6. januára, keď sa predpoludním koná v pravoslávnych chrámoch svätá liturgia. Podvečer bývajú bohoslužby známe ako Veľké povečerie.
Ako vyzerá ich Štedrý večer?
Štedrá večera pravoslávnych veriacich pozostáva z pôstnych jedál, ako sú kapustnica bez klobásy, fazuľa či pirohy. Na stole nechýbajú chlieb, med a cesnak. V nasledujúci deň, 7. januára, je v pravoslávnej cirkvi veľký sviatok Narodenia Isusa Christosa (Ježiša Krista). Predpoludním sa v chrámoch koná slávnostná svätá liturgia. Po tomto sviatku v cirkvi nasleduje 8. januára sviatok presvätej Bohorodičky a 9. januára si pravoslávni pripomenú prvomučeníka sv. Štefana.
Pravoslávni v Česku a na Slovensku (s výnimkou niektorých obcí na východnom Slovensku) sa riadia juliánskym kalendárom, podobne ako napríklad pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Gruzínsku a iných krajinách.
