BRATISLAVA - Bezprostrednou príčinou náhleho úmrtia lekára a vedca Vladimíra Krčméryho bol infarkt myokardu. Informovala o tom rodina zosnulého.
Rodina odmietla zavádzajúce informácie o príčinách úmrtia, ktoré sa v uplynulých dňoch šírili vo verejnom priestore. "V tejto súvislosti už nebudeme poskytovať ďalšie informácie a prosíme o rešpektovanie súkromia pozostalých," zdôraznila. Vladimír Krčméry zomrel 20. decembra 2022 vo večerných hodinách. Mal 62 rokov.
Archívne Video
Smutná správa obletela Slovensko v utorok večer. Podľa prvotných informácií podľahol uznávaný epidemiológ a infektolóf obojstrannému zápalu pľúc. Dnešná pitva to nepotvrdila.
Profil profesora Krčméryho
Vladimír Krčméry sa narodil 23. júla 1960 v Bratislave v rodine vedca a lekárky. V roku 1985 absolvoval štúdium medicíny na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave. O päť rokov neskôr získal na UK akademický titul PhD. a v roku 1992 sa habilitoval na docenta v odbore vnútorné choroby - chemoterapia. Vedeckú hodnosť DrSc. dosiahol na Lekárskej fakulte UK v roku 1993. Na Masarykovej univerzite v Brne v roku 1997 obhájil profesúru v odbore vnútorné lekárstvo.
Profesionálne začal pracovať v roku 1985 ako odborný asistent na Ústave medicíny LF UK v Bratislave a na Klinike infekčných chorôb v Parazitologickom laboratóriu (1985-1989). Zároveň pôsobil ako všeobecný lekár na Klinike infekčných chorôb vo Fakultnej nemocnici UK v Bratislave (1986-1988).
Vladimír Krčméry sa zaslúžil o vznik niekoľkých vzdelávacích inštitúcií na Slovensku. Pomáhal s obnovou Trnavskej univerzity, na ktorej založil zdravotnícku sekciu a fakultu zdravotníctva a bol jej prvým dekanom. Počas tohto obdobia začal pôsobiť v Keni, kde boli s jeho pomocou otvorené rozvojové humanitárne, vedecké aj vzdelávacie projekty. Pomáhal budovať aj Slovenskú zdravotnícku univerzitu v Bratislave.
Súkromnú Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety (VŠZaSP) v Bratislave, ktorá má viaceré detašované pracoviská v Európe a Afrike, založil v roku 2002. So školou rozbehol úspešný projekt detských domovov House of Family v Kambodži. Do roku 2013 bol rektorom a štatutárnym zástupcom školy, na ktorej založil Tropický tím.
Bol ambasádorom protitetanového projektu UNICEF, členom rady ministra zdravotníctva, riaditeľom Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny. Po vypuknutí pandémie ochorenia COVID-19 v roku 2020 sa stal členom Permanentného krízového štábu SR. Patril medzi hlavné tváre očkovacej kampane proti ochoreniu COVID-19 a tiež k najoslovovanejším odborníkom.
