BRATISLAVA – Síce súčasná vláda prešla už rôznymi strastiplnými úskaliami, ani raz nebola tak blízko svojmu koncu, ako je dnes. Už o pár minút sa totiž môže definitívne spečatiť jej osud. V pláne má každú chvíľu nastať kľúčové hlasovanie o vyslovení nedôvery vláde. Tá nemá isté vôbec nič. Očakáva sa, že výsledok bude tesný a rozhodnúť môže doslova každý hlas.
Video: Situácia je podľa Cigánikovej vážna: Vláda by mohla doplatiť na svoje predošlé rozhodnutia
Koalícia nemá väčšinu v parlamente od odchodu SaS. Formálne mala dodnes 70 kresiel. Proti vysloveniu má zároveň hlasovať aj trojica nezaradených poslancov Ján Mičovský, Katarína Hatráková a Martin Klus. Po víkendovom sneme strany Spolu je jasné, že za pád vlády nezahlasuje ani nezaradený poslanec Miroslav Kollár, šéf tejto mimoparlamentnej strany. Teoreticky tak mohla mať koalícia 74 hlasov, bez otázneho poslanca Sme rodina martina Borguľu, ktorého postoj nebol známy, by to bolo 73. To však už dnes ráno prestalo platiť.
Borguľa, ktorého postoj bol dlho otázny a odmietal podporiť súčasnú vládu, ak v nej bude minister vnútra Roman Mikulec totiž oznámil, že vystupuje z poslaneckého klubu Sme rodina a zahlasuje za vyslovenie nedôvery vláde. Rovnako tak bude za pád vlády hlasovať aj nezaradená poslankyňa Slavěna Vorobelová, ktorej postoj bol tiež dlho neznámy. Jasné stanovisko dala až dnes. Okrem nich koalícia stratila aj hlas poslanca Sme rodina Jána Krošláka – ten tiež vládu podporiť nemieni. Na vyslovenie nedôvery vláde je potrebných 76 poslancov zo 150, matematika tak v tomto prípade nepustí a pokiaľ všetci zákonodarcovia zahlasujú tak, ako avizovali, vláda dnes padne. Pokiaľ sa však nehlasovalo, nič nie je isté a v hre je tak stále niekoľko scenárov.
1. Poslanci vyslovia nedôveru vláde
Prvou možnosťou je, že poslanci vyslovia vláde nedôveru. V takom prípade by bola na ťahu prezidentka Zuzana Čaputová. Práve hlava štátu totiž menuje do funkcie premiéra a členov vlády a rovnako tak ich aj odvoláva. Podľa Ústavy by musela v prípade vyslovenia nedôvery vládu odvolať. To však ešte nemusí znamenať, že heger a spol. hneď musia baliť kufre. Čaputová ich totiž môže nechať vládnuť v demisii. Ústava totiž nikde nedefinuje, ako dlho môže vláda v demii vládnuť. teoreticky tak môže fungovať aj do termínu riadnych volieb. Jej právomoci by však boli značne obmedzené, naopak, väčšie právomoci by v takomto prípade získala prezidentka.
Čaputová môže tiež koalíciu požiadať o vytvorenie novej vlády alebo iniciovať vznik úradníckej vlády, zloženej z ňou preferovaných a vybraných ľudí. Akákoľvek nová vláda však musí do 30 dní od menovania požiadať parlament o vyslovenie dôvery a je otázne, či by ju v súčasnom zložení NR SR získala.
2. Poslanci vládu Eduarda Hegera podporia
V hre je tiež stále možnosť, že Hegerova vláda situáciu ustane a to v prípade, že jej koniec nepodporí aspoň 76 posalncov. V prípade, že by bol pomer hlasov 75:75, vláda by tak tiež pokračovala. V praxi by to znamenalo, že návrh na vyslovenie nedôvery by neprešiel o jeden hlas. Poslanci majú stále tiež možnosť sa hlasovania nezúčastniť, alebo sa pri ňom zdržať.
3. Hlasovanie sa bude posúvať
Poslanci z Občiansko-demokratickej platformy strany OĽaNO sformovanej okolo osoby ministra životného prostredia Jána Budaja prišli s návrhom celé hlasovanie presunúť až na január. Za nápad sa postavili aj poslanci Za ľudí Jana Žitňanská a Juraj Šeliga a tiež nezaradení poslanci Ján Mičovský a Martin Klus. Odloženie hlasovania by však museli poslanci odsúhlasiť v pléne nadpolovičnou väčšinou, to znamená že za by musela byť časť opozície.
