BRATISLAVA - Málokto by sa nazdával, že počas uplynulých týždňov sa budeme dívať na priehrštie ústavných možností v prípade, ak by padla vláda Eduarda Hegera (OĽaNO), a to dokonca ešte pred samotným hlasovaním. Už počas posledných dní sme vymenovali niekoľko scenárov, čo sa môže po vyslovení nedôvery vláde udiať, no je tu ešte ďalšia, tajná možnosť. Heger môže všetko ukončiť ešte pred hlasovaním - demisiou. Šíria sa dokonca hlasy, že Heger skutočne zvažuje aj túto možnosť. O dôvere vláde sa pritom hlasuje už onedlho - vo štvrtok o 17:00. Ako by si tým pomohol?
Odpoveď na túto otázku hľadal Denník N, ktorý dokonca prišiel s tvrdením, že Heger skutočne kalkuluje aj s touto možnosťou a hoci sa do začiatku hlasovania rátajú už iba posledné hodiny, všetko sa môže behom minút zmeniť. Ak by Heger skutočne podal demisiu, je tu možnosť, že by takáto vláda mala väčšie právomoci ako tá, ktorej by bola vyslovená nedôvera v parlamente.
Kľúčom sú väčšie právomoci
V čom by si takýmto krokom Hegerov kabinet pomohol? Nuž, v prípade, že by Heger skutočne podal demisiu ešte pred samotným hlasovaním o 17:00, udržal by tak vláde viac právomoci, ako keby mu vyslovili poslanci nedôveru, čo sa pri dnešnej parlamentnej matematike môže pokojne stať. Už v utorok sme totiž rýchlou kalkuláciou počítali s minimálne 77 hlasmi na odvolanie vlády, a to hneď po tom, ako svoj zámer odísť z klubu Sme rodina deklarovali Martin Borguľa a Ján Krošlák. Už dnes sa pritom búri aj ďalší poslanec - Patrick Linhart, ktorý dal Matovičovi ultimátum.
Na vyslovenie nedôvery pritom stačí aj 76 hlasov, čo je minimálny počet poslancov.
To, že koalícia skutočne uvažuje o možnosti predčasnej demisie premiéra denníku potvrdilo niekoľko zdrojov. Naznačil to aj poslanec OĽaNO Tomáš Šudík. "Je aj táto možnosť v hre, prebiehajú rôzne debaty," povedal. Riešením sú ešte aj predčasné voľby, no v prípade tejto otázky je opozícia značne nekonzistentná. Kým niektorí žiadajú termín volieb už na jún budúceho roka, niektorí hovoria až o septembrovom, jesennom termíne.
Podaním demisie by si pomohli iba na určitý čas
Krokom demisie premiéra by si však koalícia "pomohla" len na určité obdobie, keďže podľa ústavy má vláda v demisii po vyslovení nedôvery parlamentom zásadne obmedzené právomoci. Heger by tak svojou demisiou zabezpečil vláde ešte nejaký čas na fungovanie a dotiahnutie niektorých vecí. Ak by jej totiž poslanci vyslovili nedôveru, čo sa reálne môže stať, tieto právomoci by viac nemala. Práve tu by vstúpila do hry prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá by mohla kedykoľvek poveriť zostavením vlády iného človeka.
Druhou výhodou tohto kroku by bolo aj to, že by sa takto vytvorenej vláde v parlamente nemohla vyslovovať nedôvera konkrétnym členom. Vláda, ktorej by bola vyslovená nedôvera by napríklad už nemohla rozhodovať v prípade opatrení na zabezpečení hospodárskej a sociálnej politiky či v prípade medzinárodných zmlúv.
Prezidentka by tak v prípade, že vláda podá demisiu, odvolala jej členov a výkonom funkcie by mohla poveriť kohokoľvek iného, ale teoreticky by to mohol byť opäť Heger s tým, že by mohla hypoteticky trvať na personálnych zmenách vo vláde.
