BRATISLAVA - Je toho skutočne veľa, čo sa stalo od posledného prejavu prezidentky Zuzany Čaputovej v parlamente. Avšak už keď vystupovala naposledy, tak bola situácia v politike a v spoločnosti mimoriadne napätá a názorové rozdeľovanie ľudí pokračuje aj dnes. Hlava štátu však teraz predniesla novú a ešte kritickejšiu správu o stave republiky a je zjavné, že sa dotkla viacerých citlivých a tragických záležitostí, ktoré sa za posledných pár mesiacov u nás stali.
VIDEO Prezidentka vystupuje so správou o stave republiky:
Hlava štátu upozornila, že pôjde o najkritickejšiu správu
Prezidentka prišla do pléna v sprievode predsedu NR SR Boria Kollára. Čaputová začína svoj prejav. "Pri písaní tejto správy som si uvedomila, že napriek snahe neustále hľadať východiská a udržiavať nádej v spoločnosti, táto správa bude - lebo musí byť - jedna z najvážnejších a zrejme aj najkritickejších. Cieľom nie je priťažiť situácii, naopak, v snahe o čo najpravdivejšiu reflexiu pomôcť posunúť sa ďalej z kritického bodu, do ktorého sme sa ako spoločnosť dostali," konštatuje na úvod Čaputová.
Tá upozorňuje v prejave aj na to, že po prvýkrát v každom kraji narástol počet chudobných. "Zrejme sa zhodneme, že keď je spoločnosť chudobná, tak je nesúdržná a frustrovaná. Narastá v nej nespokojnosť a zvyšuje sa sociálne napätie, čo napokon môže viesť až k destabilizácii a postupnej radikalizácii spoločnosti," upozorňuje hlava štátu.
Dobré smerovanie pri kreovaní plánu obnovy
Slovensko na druhú stranu podľa prezidentky pripravilo jeden z najkvalitnejších Plánov obnovy a na Úrade vlády bol sformovaný "kvalitný tím, ktorý riadi a koordinuje reformy a investície tohoto kľúčového európskeho projektu". Všetky tieto zmeny sú podľa nej krokmi správnym smerom. Je tu však aj kritika "Vláda doteraz nedeklarovala spôsob, ako sa vyrovná so sankciami dlhovej brzdy, keďže na rok 2022 sa predpokladá hodnota dlhu nad úrovňou piateho pásma dlhovej brzdy," varuje Čaputová.
Balíčky, ktoré nepomohli konkrétnym ľuďom na hranici chudoby
Prezidentka spomína aj konkrétny príklad človeka, ktorého sa prorodinné balíčky nedotkli. Ide o istého otca z Humenného, ktorý si zarábal ako vodič kamiónu, ale zostal sám so svojimi troma malými deťmi a nedokáže sa popri starostlivosti o deti riadne zamestnať, a tak si nemá z čoho uplatniť zvýšený daňový bonus z protiinflačného balíčka. Živí svoju rodinu z necelých 400 eur – náhradného výživného a prídavkov na detí. 207 eur zaplatí len za garsónku a energie, ktoré sa zvyšujú.
Ťažké to majú na Slovensku podľa prezidentky aj ženy. "Ženy sú u nás stále v ekonomicky slabšej pozícii, a tak dopady energetickej krízy a inflácie cítia výraznejšie – priemerný plat žien je o 275 eur nižší ako u mužov. S tým súvisí, že priemerná výška starobného dôchodku ženy je takmer o 100 eur nižšia ako u muža dôchodcu. Ženy sú na čele približne 90 percent jednorodičovských rodín, ktoré sú najviac postihnuté chudobou," prízvukuje Čaputová.
Globálne otepľovanie je reálne a týka sa nás
Prezidentka sa dotkla aj zelených tém. "Ako sme sa mohli presvedčiť v horúčavách a nedostatku vody počas tohto leta, je evidentné, že globálne javy ako zmena klímy, úbytok biodiverzity či zhoršovanie životného prostredia sa nás dotýkajú priamo a bezprostredne," tvrdí hlava štátu. Tá hovorí, že sú generáciou politikov, ktorých kroky budú rozhodujúce pre kvalitu života ďalších generácií na planéte. "Preto som presvedčená, že problém ochrany klímy by sa mal stať aj plnohodnotnou témou politických strán," opakuje.
Kríza pri zdravotníctve sa zažehnala, no pachuť zostala
Zuzana Čaputová sa však venovala aj kríze v zdravotníctve, ktorá bola podľa Hegera tento týždeň dohodou s LOZ zažehnala. "Odkladanie riešenia, vyjednávanie na poslednú chvíľu a často menené podmienky urobili aj z tejto situácie drámu. Pacientom napokon muselo odľahnúť, že plánované operácie sa nemusia posúvať a k odchodu vyše 2 100 lekárov z nemocníc napokon nedôjde. Pachuť však zostala," zdôrazňuje Čaputová.
Vojna na Ukrajine
Na susednej Ukrajine rozpútal ruský režim vojnu, čomu sa Čaputová tiež venovala. "Spochybnil všetky princípy európskej bezpečnosti a stal sa najväčšou hrozbou mieru v Európe. Chcem oceniť, že v tejto situácii sa väčšina vládnych činiteľov, zvolených zástupcov v parlamente aj verejnosti, postavila na správnu stranu," hovorí Čaputová s tým, že ešte nikdy nebolo naše členstvo v NATO také dôležité a užitočné ako dnes. "Som rada, že naše ozbrojené sily v tejto neľahkej bezpečnostnej situácii požívajú naďalej vysokú mieru dôveryhodnosti a môžu pracovať pod spoľahlivým vojenským velením aj politickým vedením rezortu obrany," dodala.
Tá spomenula aj vlnu utečencov, ktorou bolo tentokrát Slovensko zasiahnuté priamo, no nie ľuďmi, ktorí by sa chceli u nás usadiť, ale ľuďmi, ktorí utekajú pred vojnou. "Mnohí ešte stále veria, že dezinformácie a konšpirácie sú len produktom modernej doby a fenoménom sociálnych sietí a internetu. Žiaľ, nie je to tak – masívna časť z nich je súčasťou cielenej propagandy. V schopnosti odlíšiť fakty od lží patríme medzi najhoršie spomedzi všetkých štátov v našom regióne," hovorí na margo vojny na Ukrajine Čaputová.
Aktuálna doba podľa Čaputovej praje šíreniu nenávisti, spomenula aj incident na Zámockej
Čaputová v správe tiež varuje, že v súčasnej dobe je alarmujúci a stúpajúci trend neznášanlivosti v spoločnosti. "Terčom zastrašovania a nenávistných útokov, podporovaných žiaľ aj z politického prostredia, sa stávajú tiež sudcovia, prokurátori alebo vyšetrovatelia. Ak sudca za svoje riadne zdôvodnené rozhodnutie čelí vyhrážkam a musí požiadať o policajnú ochranu, bola ďaleko prekročená legitímna miera kritiky. Akýkoľvek tlak, vyvíjaný na ľudí v orgánoch vymožiteľnosti práva je neprípustný. Rovnako sú neprípustné verbálne útoky a vyhrážky novinárom, ktorých práca je pre fungovanie demokracie nenahraditeľná. Hoci sa nám politikom a političkám môžu výstupy novinárov niekedy prijímať ťažko, význam novinárskej práce presahuje naše záujmy či komfort," konštatuje Čaputová, ktorá však považuje za neprípustné šírenie nenávisti.
Prezidentka spomenula aj to, kedy neznášanlivosť prerástla do fyzického útoku na Zámockej ulici. "Šírením nenávisti podľa psychológov vytvárame predpolie trestného činu, a teda predpoklad na zhmotnenie v podobe fyzického útoku. Nenávisť nie je teda bez následkov. Pred pár týždňami, len niekoľko metrov odtiaľto, stála životy dvoch nevinných mladých ľudí. Zastavme ju prosím, kým nebude stáť ďalšie," upozorňuje poslancov v parlamente Čaputová.
Legislatívny proces skráteného konania bol nadužívaný, budovaniu dôvery neprispieva ani paragraf 363
Celkovo bolo podľa hlavy štátu od marca 2020 do začiatku terajšej schôdze schválených 103 zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. "Pre porovnanie, v predchádzajúcom volebnom období, bolo takto schválených 28 zákonov. (..) Preto budem s ešte väčšou pozornosťou strážiť kvalitu a zákonnosť legislatívneho procesu. A zároveň vás chcem z tohto miesta požiadať, aby ste dbali na dodržiavanie vlastných procesných pravidiel," tvrdí Čaputová.
Tá nezabudla ani na toľko skloňovaný paragraf v trestnom konaní. "K budovaniu dôvery neprispieva ani stále prebiehajúca polemika ohľadom spôsobu používania paragrafu 363 Trestného poriadku. Už len samotná skutočnosť, že pri tak závažnom nástroji, voči ktorému neexistuje opravný prostriedok, nie je zhoda o jeho interpretácii a o možnostiach použitia, spôsobuje neprípustnú nepredvídateľnosť a odôvodňuje potrebu zaoberať sa zodpovedajúcou úpravou Trestného poriadku," dáva do pozornosti hlava štátu.
Nie sme v dobrých časoch, takáto kritika tu nebola od roku 1998
Koaliční politici boli podľa Čaputovej často sami sebe väčšími protivníkmi, ako im bola opozícia a vzájomné útoky vyústili až do odchodu koaličného partnera. "Menšinové vládnutie sprevádza oslabovanie funkčnosti parlamentu - cez neotváranie a odsúvanie schôdzí, až po nejasný spôsob podpory vlády. Aj v dobrých časoch by tento spôsob vládnutia krajinu neuveriteľne vyčerpával. My však v dobrých časoch ani omylom nie sme," rázne hovorí Čaputová.
Čaputová spomenula aj alarmujúci výsledok sociologického prieskumu. "Žiaľ, rôzne sociologické dáta potvrdzujú, že miera nespokojnosti ľudí dosahuje rekordy. Až 84 percent občanov si myslí, že naša spoločnosť nejde dobrým smerom. Tento parameter je na Slovensku skúmaný od roku 1998 a za celú dobu 24 rokov nikdy nedosiahol takúto kritickú hodnotu. Až 82 percent občanov považuje za veľký problém pribúdanie napätia a agresivity v spoločnosti a zároveň až 78 percent ľudí nie je spokojných s fungovaním demokracie v našej krajine. Nejde pritom iba o sociologické dáta. Hnev a nespokojnosť spoločnosti sú takmer hmatateľné," upozorňuje Zuzana Čaputová.
Ak tento stav nedokážete zvrátiť, dajte občanom šancu si vybrať nových zástupcov
Kritika nasledovala aj do radov koalíciue. "V tejto situácii musí byť každému súdnemu človeku jasná jedna vec. Takto to ďalej na Slovensku ísť nemôže bez toho, aby boli ničené zvyšky dôvery verejnosti a súdržnosti našej spoločnosti. Ak to vládna koalícia nedokáže zvrátiť, potom nám hrozí, že politická kríza prerastie do vážnej krízy demokracie. V takom prípade bude lepšie, umožniť občanom nanovo si vybrať svojich volených zástupcov," vyslovila vážne slová prezidentka.
"Potrebujeme sa pozerať dopredu. Vnímať rôznosť našich postojov ako niečo, čo nás nielen odlišuje a zaťažuje, ale ako privilégium demokracie. Tohto privilégia sa dostalo len málo štátom v dejinách a len niekoľkým šťastnejším generáciám, ktoré po stáročia tento krásny kus zeme volali svojim domovom. Ako by sme sa však ocitli na mŕtvom bode, kde čakáme až toto zlé obdobie nejako prejde. Ale ono neprejde bez nášho úsilia, bez dôvery, že na to máme, bez snahy pochopiť, počúvať a budovať mosty," povedala v posledných slovách správy Čaputová.
