Prezidentka podpísala niekoľko ďalších noviel: Zmeny nastanú vo viacerých smeroch

"Účelom je rozšírenie súčasného prerozdeľovacieho mechanizmu o nové indexy rizika, ktoré dokážu lepšie zachytiť predpokladané budúce náklady na zdravotnú starostlivosť, a tak zefektívniť, respektíve vyrovnať rozdiely medzi poistnými kmeňmi jednotlivých zdravotných poisťovní (ZP)," píše sa v predložených materiáloch. Medzi nové parametre patria diagnosticko-nákladové skupiny (DCG) či spotreba zdravotníckych pomôcok.

Zmena základu ročného aj mesačného prerozdeľovania poistného

Zmení sa aj základ ročného prerozdeľovania poistného z 95 percent na 96 percent povinného poistného po odpočítaní nadlimitnej sumy za všetkých poistencov zdravotnej poisťovne na základe úspešnosti výberu poistného. Rovnako sa zmení aj základ mesačného prerozdeľovania. "Úspešnosť výberu poistného zdravotných poisťovní dosiahla v roku 2020 98,38 percenta, čo bolo oproti roku 2019 viac o 0,04 percenta. Percentuálne najvyššiu úspešnosť výberu poistného vykázala ZP Dôvera, 98,84 percenta. Všeobecná zdravotná poisťovňa dosiahla úspešnosť 98,41 percenta a Union ZP 96,88 percenta," spresnil rezort zdravotníctva. Zmeny by mohli nadobudnúť účinnosť od 1. decembra.

Úprava pravidiel poskytovania zdravotnej starostlivosti osobám v detenčnýchh ústavoch

Pravidlá poskytovania zdravotnej starostlivosti osobám v detenčných ústavoch sa upravia. Má sa v nich zabezpečiť osobitný liečebný režim pre duševne chorých pacientov s rizikovým správaním. Vyplýva to z novely zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorú v utorok podpísala prezidentka Zuzana Čaputová. Duševne chorých pacientov s rizikovým správaním podľa Ministerstva zdravotníctva SR nestačí len izolovať od spoločnosti, ale vytvoriť im aj vhodné prostredie na ich liečbu. Rezort argumentuje, že aj podľa odborníkov je potrebné, aby zariadenie poskytovalo ústavnú zdravotnú starostlivosť v nepretržitej prevádzke tak, aby mohol byť naplnený účel detencie.

Prvý detenčný ústav by sa mal spustiť koncom roka

Prvý detenčný ústav na Slovensku zriadili v Hronovciach, do prevádzky by sa mal spustiť koncom roka 2022. Podľa zákona sa do detenčných ústavov rozhodnutím súdu umiestňujú páchatelia trestných činov, ktorí aj po výkone trestu odňatia slobody trpia duševnou poruchou a pretrváva u nich nebezpečenstvo pre spoločnosť. O umiestnení ústavu pri Psychiatrickej nemocnici v Hronovciach sa rozhodlo ešte v roku 2008. Zariadenie vzniklo po kritike Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT), ktorý upozornil na podmienky väzňov na Slovensku.

Zmeny v novele zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení

Zohľadnenie transformácie školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie, ktorá nastane 1. januára 2023, v rámci nastavenia ich financovania a zberu údajov, je cieľom novely zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení. Legislatívnu zmenu v utorok podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Cieľom zmeny je aj doplnenie možnosti prideľovania finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva školstva pre školy a školské zariadenia, ktorých zriaďovateľom je regionálny úrad školskej správy. A to aj na nehnuteľnosti a dofinancovanie výdavkov financovaných z iných zdrojov, ako je štátny rozpočet. Zmiernia sa aj podmienky personálneho zabezpečenia poradní do 31. decembra 2023. Návrh síce podľa predkladateľov ponecháva súhrnný počet úväzkov odborných zamestnancov, no vymedzuje počet zamestnancov, pri ktorých sa vyžaduje plný úväzok a pri ostatných odborných zamestnancoch umožňuje vyskladanie do celkového počtu nižších úväzkov. Okrem toho sa umožní, aby sa mohli elokované pracoviská zriadiť aj mimo priestorov školy.

Je potrebné zabezpečiť účinnosť návrhu zákona čo najskôr

Rezort školstva argumentuje, že poskytuje údaje na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam. Tie sú zozbierané prostredníctvom štatistického výkazu škôl a odoslané ministerstvu školstva príslušnými regionálnymi úradmi školskej správy a Štatistickému úradu SR. Ten ich následne poskytne Ministerstvu financií SR na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam na kalendárny rok 2023. "Aby bolo možné vzhľadom na trvanie legislatívneho procesu uvedený proces dodržať, je potrebné zabezpečiť účinnosť návrhu zákona čo najskôr," píše sa v dôvodovej správe. Účinnosť má novela nadobudnúť dňom vyhlásenia.

Rozšíri sa aj zoznam omamných a psychotropných látok

Zoznam omamných a psychotropných látok sa rozšíri, doplní sa napríklad o koncentrát konopy. Vyplýva to z novely zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, ktorú v utorok podpísala prezidentka Zuzana Čaputová. Zoznam sa rozšíri o dve omamné látky pre marcové rozhodnutie Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu. Ďalších 12 psychoaktívnych látok chce doplniť ministerstvo vnútra. Rezort zdravotníctva doň navrhol zaradiť aj koncentrát konopy, čo je poloprodukt získaný z konopy technologickým procesom koncentráciou kanabinoidov.

Cieľom je zvýšenie sociálnej ochrany obyvateľstva

Cieľom zmeny je podľa rezortu zdravotníctva umožniť pružnejšie trestnoprávne postihovať nezákonnú činnosť subjektov zameraných na nezákonnú výrobu a predaj omamných či psychotropných látok. "Návrh má výrazný potenciál prispieť k zvýšeniu sociálnej ochrany obyvateľstva a prispieť k prevencii vzniku závislosti od užívania omamných látok a psychotropných látok vrátane prevencie liečby zdravotných následkov osôb závislých od užívania týchto látok," uviedol rezort. Novela má byť účinná od 1. decembra.

Novela, ktorá zlepší postavenie odberateľov energií

Právne postavenie odberateľov elektriny alebo plynu v domácnosti v prípade hroziaceho prerušenia dodávky týchto energií sa zlepší. Zabezpečiť to má novela zákona o energetike, ktorú podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Účinnosť nadobudne 1. januára 2023. Na základe novely dôjde k predĺženiu minimálnej lehoty na novú splatnosť nedoplatku z desiatich na 30 pracovných dní. Nanovo sa ukotví tiež počítanie lehoty a to tak, že lehota 30 pracovných dní sa počíta odo dňa odoslania upozornenia o neuhradení záväzku. Ukotví sa aj právna istota, pokiaľ ide o dôkaz o odoslaní upozornenia o neuhradení záväzku tak, že upozornenie o neuhradení má mať písomnú formu a má byť odoslané s využitím poštových služieb do vlastných rúk odberateľovi.

Rozšírenie náležitosti upozornenia o informácie pre odberateľa

Zároveň sa rozšíria náležitosti upozornenia o informácie pre odberateľa s cieľom ho nasmerovať na systém sociálneho zabezpečenia, ktoré by mohli odberateľovi pomôcť preklenúť dôvody nezvládania úhrady za dodávky plynu alebo elektriny. V novele sa ukotví aj povinnosť dodávateľa elektriny alebo plynu odoslať prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb do vlastných rúk najneskôr osem pracovných dní pred plánovaným prerušením dodávky elektriny informáciu o dátume tohto prerušenia.

Pozmeňujúcim návrhom z výborov sa zákon o energetike opätovne doplnil o právnu úpravu regulácie priameho pripojenia do prepravnej siete. Od 1. októbra 2022 totiž došlo k vypusteniu tejto právnej úpravy, čím sa umožnilo neregulované priame pripájanie do prepravnej siete. "Takejto legislatívnej zmene nepredchádzala žiadna odborná diskusia, pričom ide o zmenu so zásadnými dosahmi na prepravnú, ale aj distribučnú sieť," vysvetlili predkladatelia.

Riešenie problému neregulovaných zraniteľných odberateľov

Zároveň sa novelou rieši problém neregulovaných zraniteľných odberateľov, najmä bytových domov s vlastnou kotolňou. Takýmto odberateľom sa umožní uplatniť si právo na dodávku elektriny alebo plynu za regulované ceny na rok 2023, pričom tak musia urobiť najneskôr do 30. novembra 2022. Doterajšia úprava totiž zavádzala režim, keď si neregulovaní odberatelia so zmluvou o združenej dodávke elektriny alebo plynu uzatvorenou na dobu presahujúcu 31. december 2022 nemohli uplatniť právo na dodávku elektriny alebo plynu za regulovanú cenu na rok 2023, keďže ich zmluvy zostali v zmysle tohto ustanovenia nedotknuté.

Úprava sa dotkla aj zákonu o Štátnej pokladnici

Výdavky osobitného účtu Štátnej pokladnice sa rozšíria o úročenie zostatkov negatívnou úrokovou sadzbou a tiež o výdavky, ktoré vznikajú z dôvodu zavádzania nových služieb pre klientov Štátnej pokladnice. Sem patrí napríklad zmluvne dohodnutá ročná odmena pre Národnú banku Slovenska (NBS) za poskytovanie špecializovaných bankových služieb v krízových situáciách. Počíta s tým novela zákona o Štátnej pokladnici, ktorú podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

"Hlavným cieľom novely zákona je spresnenie vymedzenia osobitného účtu, spresnenie vymedzenia a doplnenie príjmov osobitného účtu, spresnenie vymedzenia a rozšírenie výdavkov osobitného účtu a úprava formy preddavku, ktorou sa v priebehu rozpočtového roka odvádza prebytok osobitného účtu do príjmov štátneho rozpočtu," uviedol rezort financií v predkladacej správe.

Pribudnutie kompetencií agentúry

Novela spresňuje aj ustanovenia týkajúce sa postavenia Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity s ohľadom na vzťah k Ministerstvu financií (MF) SR, na uzatváranie transakcií s finančnými nástrojmi, ktoré zahŕňajú finančné operácie aj obchody, na spätné odkúpenie a predčasné splácanie štátneho dlhu. Medzi kompetencie agentúry pribudne vykonávanie činnosti na zabezpečenie podpory likvidity štátnych cenných papierov na finančnom trhu vrátane primárneho trhu a sekundárneho trhu so štátnymi cennými papiermi, ale aj vykonávanie finančných operácií a obchodov s derivátmi a ich zábezpekami vrátane zriadenia zábezpeky.

Prijímanie finančných prostriedkov s cieľom podporiť hospodárstvo SR

Zároveň sa umožní ministerstvu financií prijať finančné prostriedky poskytnuté právnickou osobou, ktorá je podnikateľom, na základe zmluvy s cieľom podporiť hospodárstvo SR v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine. Tieto prostriedky budú príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Vyplýva to zo schváleného pozmeňujúceho návrhu poslancov Györgya Gyimesiho a Petra Kremského (obaja OĽANO).

Parlament k novele prijal aj pozmeňujúci návrh poslanca Milana Kuriaka (OĽANO), ktorým sa má zabezpečiť kontinuita financovania implementácie opatrení plánu obnovy bez ohľadu na to, či dôjde k prijatiu zákona o štátnom rozpočte na nasledujúci rok. Prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti tak majú byť prostriedkami, o ktoré možno prekročiť výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci rozpočtového provizória.