BRATISLAVA – Za výrazným neúspechom poslancov Národnej rady (NR) SR ako kandidátov v októbrových spojených samosprávnych voľbách môže byť efekt potrestania aktuálnych politikov. Prispieť k tomu mohol aj štýl politiky na národnej úrovni, s ktorým sa mnohí voliči nestotožňujú. Uviedli to viacerí politológovia. Pripomínajú tiež, že práca na samosprávnej či regionálnej úrovni si vyžaduje osobný kontakt a intenzívnu komunikáciu s občanmi, nie vzťah na diaľku.
"Pri lokálnych alebo regionálnych voľbách sú voliči často ochotní ísť do väčšieho rizika a aj potrestať politikov a vládu za jej výkon. Výsledky, ktoré dosiahli významné osobnosti, sa do istej miery dajú prisúdiť aj vzdoru," skonštatoval vedecký pracovník z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave Matúš Sloboda. Ako tvrdí, pod horší výsledok sa mohol podpísať aj fakt, že títo politici nemali veľkú kapacitu na predvolebnú kampaň. Z objektívnych dôvodov boli v Bratislave, a tak nemuseli byť v správnom čase viditeľní vo svojom regióne či volebnom okrsku. Napriek tomu však väčšiu váhu vidí skôr v efekte ich potrestania zo strany voličov.
Veľmi špecifickým príkladom je podľa politológa Bratislava, kde výsledky na mestskej, krajskej, ale často aj na miestnej úrovni "prevalcovala" koalícia Team Bratislava, SaS a PS. Kandidáti, ktorí neboli jej súčasťou, mali podľa neho oveľa náročnejšiu pozíciu vyhrať voľby, keďže počet mandátov na poslancov na okrsok je obmedzený. "Aj preto sa niektoré osobnosti, politické kalibre, nedostali do zastupiteľstva," poznamenal Sloboda.
Signál od voličov
Podľa Eleonóry Kováčovej z Katedry politológie Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici mohol k "pohoreniu" poslancov parlamentu v samosprávnych voľbách prispieť aj štýl politiky na národnej úrovni, s ktorým sa mnohí voliči nestotožňujú. Môže byť za tým aj signál od voličov, aby si plnili povinnosti vyplývajúce z mandátu poslanca na národnej úrovni.
"Je potrebné si uvedomiť, že nálada v spoločnosti je ovplyvnená mnohými negatívnymi javmi, ktoré poznačili kvalitu života a sprevádzajú život každého občana," zdôraznila Kováčová. Pripomenula pandémiu ochorenia COVID-19, inváziu ruských vojsk na Ukrajine, energetickú krízu, vysokú infláciu či migračnú krízu. "Popritom rieši občan svoje, nie vždy ľahké životné situácie. O to viac citlivo reaguje na to, ako sa o neho politici a volení funkcionári zaujímajú a, samozrejme, si to aj pamätá," podotkla.
Občan očakáva osobný kontakt
Zabúdať podľa nej netreba ani na to, že práca na samosprávnej, či už miestnej, alebo regionálnej úrovni si vyžaduje intenzívnu komunikáciu s občanmi. Občan podľa nej očakáva osobný kontakt, nie vzťah na diaľku bez toho, aby sa volený funkcionár zaujímal o skutočné problémy ľudí a život v mestách, obciach a regiónoch. "A nemalo by to byť len pred voľbami, keď sa kandidáti usilujú získať podporu a hlasy potenciálnych voličov," doplnila Kováčová.
Politológ Tomáš Jahelka z Katedry politológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity si myslí, že občania si mohli tiež povedať, že nebudú voliť takých kandidátov, ktorí kumulujú funkcie. "Zbieranie" funkcií nepovažuje za dobré. "Pretože je niekto poslancom NR SR a zároveň poslancom samosprávneho kraja, prípadne aj mestského zastupiteľstva, tak to v konečnom dôsledku znamená, že nemá čas robiť ani jednu z tých funkcií poriadne," povedal Jahelka.
