BRATISLAVA - To, že si priplatíme za teplo, elektrinu či plyn viac, ako sme boli zvyknutí, nie je žiadnym tajomstvom a zvýšené ceny pociťujeme vo svojich peňaženkách každý deň. Vo väčšine ekonomík EÚ si ale domácnosti priplácajú za energie podstatne viac, ako my. Aj keď by to malo vyzerať ako dôvod na radosť, opak je pravdou.
Energie nám tento rok zdraželi o 15,7. „Slovenské domácnosti počas posledných štyroch rokov (2018 až 2021) väčšinou zaznamenali u cien energií nárast. Výnimkou bol iba rok 2021, kedy došlo k ich zlacneniu a to z dôvodu nižších cien na svetových trhoch najmä počas prvého polroka 2020 – ovplyvneného prvou vlnou pandémie. V tomto roku sme svedkami výrazného zdražovania. Počas prvých troch kvartálov 2022 si slovenské domácnosti za energie priplatili medziročne viac o 15,7 %, konkrétne za plyn 19,9 %. Teplo ich vyšlo drahšie ako vlani o 14,9 %, elektrina o 11,7 %,“ zhrnula analytička Wood&Company Eva Sadovská.
Archívne video: Eduard Heger na summite EÚ o korekčnom mechanizme na úpravu cien plynu
Poukázala však pri tom na to, že na Slovensku sú ceny energií pre domácnosti regulované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a k ich zmenám dochádza každoročne zväčša od 1. januára. „Hoci hlavné slovo má ÚRSO, významný vplyv na cenotvorbu má vývoj cien energií na svetových burzách počas predchádzajúceho roka. Tohtoročný nárast cien energií pre domácnosti v SR o 15,7 % tak reflektuje vývoj na svetových burzách s energiami ešte počas roku 2021. Tohtoročný vývoj na burzách (ovplyvnený vojnovým konfliktom na Ukrajine) by sa tak mal premietnuť do cien energií pre domácnosti až v januári 2023,“ vysvetlila.
Vo väčšine ekonomík EÚ si domácnosti priplácajú za energie podstatne viac, ako my. V iných európskych krajinách totiž cenotvorba prebieha zväčša iným spôsobom a tohtoročné výkyvy na burzách sa do cenníkov pre domácnosti premietajú už tento rok. „Preto vo viacerých krajinách EÚ je vykázaný výraznejší tohtoročný nárast cien elektriny, plynu a iných palív,“ dodala. Najvýraznejší nárast cien energií, približne dvojnásobný, evidujú v Holandsku a Estónsku. Medziročne viac ako dvojtretinové zdraženie energií zažívajú aj v Belgicku, v Litve, v Grécku či v Taliansku. Naopak, v susednom Maďarsku vykázali podľa analytičky priemerný nárast cien energií o necelých 14 %. „U našich južných susedov pritom ceny energií takpovediac stagnovali až do júla a k prudšiemu nárastu o vyše polovicu prišlo počas augusta a septembra 2022. V Poľsku sú energie drahšie o takmer 30 %, v Českej republike dokonca o takmer tretinu,“ vysvetlila.
Z rozpočtu nám ukrajujú najviac
Zároveň tiež platí, že na energie míňame z našich rodinných rozpočtov najviac a to 9,1 %. „V rámci krajín EÚ ide o jednoznačne najvyšší podiel. Vyplynulo to z údajov Eurostatu (Final consumption expenditure of households) za rok 2020. Nejde pritom o žiadny krátkodobý efekt, nakoľko sledovaný podiel kolíše v prípade Slovenska okolo 10 % dlhodobo,“ uviedla analytička.
Hneď po nás míňajú na energie zo svojich rodinných rozpočtov najviac domácnosti z Poľska a Českej republiky s pomermi 7,9 % a 6,2 %. Nasledujú Slovinsko, Chorvátsko a Bulharsko s podielmi v rozpätí 5,4 % až 5,8 %. „Priemerný údaj za celú európsku dvadsaťsedmičku hovorí o 4,3 % - nom podiele energií z celkovej spotreby domácností. Naopak, elektrina, plyn či teplo najmenej zaťažujú peňaženky domácností z Malty, Portugalska a Luxemburska, v prípade ktorých je analyzovaný podiel nižší ako 3 %,“ doplnila.
