BRATISLAVA - Bývalá zamestnankyňa baru Tepláreň, v ktorom po vyčíňaní strelca vyhasli životy dvoch mladých ľudí, sa rozhodla prehovoriť. Oboch mužov totiž poznala osobne - Matúš a Juraj boli jej "kamoši". Útok na podnik, ktorý považovala za bezpečné miesto pre každého, ňou otriasol o to viac.
Video: Prezidentka si uctila obete streľby na Zámockej ulici
Nikola pracovala v Teplárni dva roky. O bare hovorí ako o mieste otvorenom pre ľudí všetkých vrstiev - hľadajúcich či skrývajúcich svoju orientáciu, lesby, gejov, trans ľudí či hetero, všetko rôznych vekových kategórií. “Bola ma tam pozrieť dokonca aj moja babka. Bolo to jednoducho bezpečné miesto, kde mohol byť každý, kým chcel. Hrala hudba, tancovalo sa, spievalo sa, ľudia sa rozprávali a zabávali,” píše.
“Som zničená z predstavy, že niekto prišiel do tohto priestoru s cieľom zabíjať. Zabíjať z nenávisti. Nechápem, ako si to mohol ten človek dovoliť a úprimne sa bojím, že si to dovolia ďalší. Rozmýšľam, či si mám z internetu vymazať všetky fotky s dúhovou vlajkou a prestať sa držať s mojou frajerkou na ulici. Bojím sa a boja sa viacerí.”
Matúša a Juraja, obete útoku, poznala osobne. “Matúš bol u nás na kolaudačke bytu. Priniesol jednohubky a platne, ktoré mi daroval, lebo som si práve kúpila gramofón.” Plánovali ísť spolu na burzu platní do Starej tržnice. “Keď som prvýkrát stretla Juraja, bola som ohromená z toho, aký je charizmatický a aká sympatická energia z neho vychádza. Keď mi v ten večer napísal, že je rád, že ma spoznal, nesmierne ma to potešilo,” spomína Nikola. “S oboma bola veľká sranda a vždy som sa potešila, keď som ich stretla, či už na ulici, v klube alebo v Teplárni.”
“Tak, ako tam včera večer boli oni dvaja, sme tam boli spolu nespočetne veľakrát. Nedokážem slovami vyjadriť, ako veľmi som zhrozená z toho, čo sa stalo a z toho, kde sa to stalo,” opisuje. “Teraz za nimi smútime a spracovávame naše pocity. Väčšina z nás je bez slov. Neostaňme však ticho navždy, ani oni by neostali.”
Hovorí, že napriek strachu sa nechce skrývať a snaží sa povzbudiť svoju komunitu. “Pochádzam z malého mesta a za svoj život som mala veľa interakcií s ľuďmi, ktorí poznajú gejov len z telky. Chcem, aby vedeli, že som teplá. Aby vedeli, že žijeme medzi nimi a že nehryzieme," vysvetľuje. “Nie všetci si môžeme dovoliť takúto otvorenosť a nie všetci sme na to pripravení. Obzvlášť, keď vidíme, ako dopadnú ľudia, ktorí boli openly gej. Je normálne, že sa bojíte. Nie ste sami. Treba pamätať, že sme v tom spolu a že nás je veľa.”
Širokej verejnosti posiela výzvu, “Prosím vás, otvorte si ústa. Mnohí si to môžete dovoliť viac ako my. Pre väčšinu z vás je váš safeplace viac než len jeden bar. Homofóbia je všade. Začína sa to pri neškodných vtipoch o buznách a končí sa to tu. Registrujte to, hovorte o tom. Nebuďte ticho. Matúš a Juraj, odpočívajte v pokoji. Predstavujem si vás, ako tam hore máte riadnu Beyonce party."
