BRATISLAVA - Jeseň už pomaly klope na dvere, posledné dni sa ochladilo, čo znamená, že si už musíme prikúriť. Táto zima však bude o niečo zložitejšia. Ceny idú hore a domácnosti si priplatia. Ak však dokážeme ušetriť 15 %, nemali by sme zažiť až taký cenový šok. Je to však reálne? Čo musíme urobiť? Rady pre Topky poskytli analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak a analytik spoločnosti FinGO.sk František Burda.
Návrh, s ktorým prišiel Richard Sulík hovorí o tom, že ľudia by mali znížiť spotrebu elektriny o 15 %. Domácnosti, ktorým sa to podarí, sa zrejme vyhnú prudkému zdražovaniu od nového roka, keďže na tých 15 % spotreby dostanú veľmi vysokú cenu a na zvyšných 85 % veľmi nízku – 85 % by sa počítalo zo spotreby danej domácnosti v roku 2020, alebo 2021 alebo z priemernej spotreby. Prečítajte si rady, ako ušetriť a vyhnúť sa cenovému šoku.
Archívne VIDEO Kompetencie štátu sa posilnia: Minister upozorňuje, energetické opatrenia sú preventívne! Ceny budú zastropované
Je reálne ušetriť v domácnosti 15 %?
František Burda: Nakoľko sa mnohí ľudí veľmi nezamýšľali nad tým, koľko doposiaľ platili za elektrinu, vo veľa domácnostich bude reálne ušetriť 15 %. Určite však na Slovensku nájdeme domácnosti, kde to nebude možné, pretože už teraz využívajú elektrickú energiu veľmi efektívne.
Boris Tomčiak: Áno, úspora 15 % nie je ťažká a a každá domácnosť je schopná zmeniť svoje chovanie tak, aby tento cieľ dosiahla. V uplynulých rokoch bola výrazná nadspotreba energií kvôli ekonomickému rozmachu. Domácnosti i firmy si pri nízkych cenách zvykli na to, že spotrebiče nechávali zapnuté, aj keď ich nepotrebovali. Úsporu je možné dosiahnuť i zapojením efektívnejších spotrebičov s nižším odberom.
Čo musia domácnosti urobiť, aby ušetrili 15 %? Resp. čo musia vypnúť alebo menej používať, aby ušetrili a bolo to čo najefektívnejšie.
František Burda: Najprv by som sa pozrel, čo všetko máme zbytočne zapojené v zásuvkách a aktuálne to nepoužívame. Všetko to zo zásuviek vytiahnime a zapojme len to, čo naozaj použijeme. V chladničke by som zvýšil teplotu, pokiaľ je nastavená veľmi nízko a rovnako je potrebné mať udržiavanú mrazničku bez námrazy. Chladičku neotvárajme zbytočne často, pretože sa naplní teplým vzduchom z miestnosti. Vhodne treba nastaviť kúrenie a tiež sledovať vlhkosť v byte. Zníženie teploty o 1 stupeň nám ušetrí až 6 %. Vlhkosť vzduchu v miestnosti je ideálne udržiavať okolo 60 %. Vetrať treba krátko, ale s poriadne otvorenými oknami a dverami. Je potrebné vymeniť iba vzduch v miestnosti, netreba ochladiť predmety, ktoré v nej sú. Tiež sa pozrime, v akom režime (letný/zimný) máme nastavené okná a ako priliehajú k rámom. Veci perme na 30 - 40 stupňoch a odvápnime umývačky riadu a kanvice. Pri varení zas hrnce prikrývajme pokrievkami.
Boris Tomčiak: Riešenia sú rôzne podľa toho, na čo elektrickú energiu domácnosti využívajú, či len na bežnú spotrebu, alebo aj na kúrenie. V prípade kúrenia je nutné znížiť nastavenú teplotu. V prípade spotrebičov je nutné vypínať tie, ktoré sa nepoužívajú alebo nie sú túto zimu nutné. Veľmi jednoduchý príklad: ak je v dome 7 žiaroviek a jednu z nich vypneme, tak sa v rámci osvietenia ušetrí takmer 15 %.
Ktoré spotrebiče „žerú“ elektrinu najviac? Je potrebné ich vytiahnuť z elektriny úplne?
František Burda: Za najväčších žrútov elektriny v domácnosti môžeme považovať chladničku s mrazničkou, ďalej staré televízory, sušičky, práčky, žehličky a rýchlovarné kanvice. Kto veľa pečie, tak je to elektrická rúra. Netreba zabúdať na stolové počítače a monitory. Sú domácnosti, pri ktorých môžeme za veľkých požieračov považovať elektrické kúrenie a ohrev teplej vody elektrinou v bojleroch. Ak môžeme a tieto spotrebiče práve nepoužívame, tak ich kľudne môžeme vytiahnuť zo siete. Tiež treba skontrolovať všetky svietidlá a pokiaľ ešte používame staré žiarovky, vymeniť ich za úspornejšie. Podľa energetického štítku môžeme skontrolovať spotrebiče v domácnosti a ak nám to finančné možnosti dovoľujú, zvážiť ich výmenu.
Boris Tomčiak: Najviac elektrickej energie používa elektrické kúrenie a výhrev teplej úžitkovej vody. To ale nie je typické pre všetky domácnosti, keďže mnohé používajú plyn. I ten by sa ale mal šetriť, takže ideálnym riešením je mierne znížiť teplotu výhrevu a neplytvať teplou vodou – napríklad preferovať sprchu pred kúpeľom. Z ďalších spotrebičov sú na odber náročnejšie chladnička s mrazničkou, elektricky šporák, pračka, televízia, počítač či vysokých počet svetiel. Úplné odpojenie z elektrickej siete nie je nutné. Pohotovostný režim u televízie až tak vysoký odber nemá, ale ak rodina odchádza napríklad na domácnosť, tak to môže spraviť i kvôli zníženiu rizika skratu. Domácnosti si trochu precvičia jednoduchú matematiku. Každý spotrebič má uvedený príkon vo wattoch či spotrebu v KWh. Napríklad žiarivky môžu mať príkon 8 wattov. Televízia v pohotovostnom režime max 0,5 W (od roku 2013 zákonné nariadenie EU). Zapnutá moderná televízia 100 až 150 wattov. A tak ďalej. Takže nemá zmysel odpájať TV zo zásuvky, skôr sa vyplatí, keď bude napríklad o 1 hodinu denne zapnutá menej. Ak bude televízia s príkonom 100 W pustená 10 hodín, tak bude spotreba 100 x 10 = 1000 Wh, teda 1 kWh. Cena z elektrární sa udáva práve v kWh, prípadne v MWh, čo je 1000 kWh.
Ak domácnosti neušetria 15 %, o koľko viac si od nového roka priplatia?
František Burda: Domácnosti, ktorým sa nepodarí ušetriť 15 %, nedostanú lacnejšiu elektrinu na celý objem odobratej elektriny, ale len na 85 %. No všetko bude záležať od celkovej spotreby domácnosti. Rast cien sa nás dotkne a bude od pár eur mesačne až po stovky eur pre domácnosti, ktoré elektrinou kúria.
