BRATISLAVA - Prvé kolo prezidentských volieb by sa po novom mohlo konať najneskôr 30 dní pred uplynutím funkčného obdobia úradujúceho prezidenta. V súčasnosti platí 60-dňová lehota. Skrátením má vzniknúť priestor na zosúladenie termínu konania druhého kola volieb s termínom konania volieb do Európskeho parlamentu (EP). Vyplýva to z návrhu ústavného zákona, ktorý v stredu schválila vláda.
"Zosúladením termínu konania volieb do Európskeho parlamentu a druhého kola voľby prezidenta SR tak, aby sa konali v rovnaký deň a v rovnakom čase, by sa vyšlo v ústrety voličom, ktorí by nemuseli chodiť k volebným urnám dvakrát. Zároveň, ak by došlo k zvýšeniu volebnej účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu, malo by to za následok aj posilnenie mandátov volených kandidátov," argumentoval predkladateľ. Okrem ústavnej zmeny budú potrebné aj úpravy v zákone o podmienkach výkonu volebného práva.
Ďalšie lehoty sa majú predlžovať
Ďalšie lehoty súvisiace s voľbou prezidenta sa, naopak, majú predlžovať. Ak sa úrad prezidenta uvoľní pred uplynutím funkčného obdobia, prvé kolo volieb by mohlo byť po novom 110 dní od vyhlásenia volieb, namiesto súčasných 60 dní. Rovnako sa má lehota predĺžiť aj v prípade, ak pre druhé kolo volieb nie sú dvaja kandidáti, druhé kolo volieb sa neuskutoční a predseda Národnej rady SR vyhlasuje nové voľby.
Dôvodom predlžovania lehôt je plánované zavedenie voľby poštou pri prezidentských voľbách. "Voľba poštou predstavuje zložitý mechanizmus, ktorý je časovo náročný na prípravu, ako aj na samotný priebeh volieb, čo má za následok nevyhnutnosť zmeny ústavných lehôt," zdôvodnil rezort vnútra. Navrhovaná účinnosť zákona je od 1. marca 2023.
