BRATISLAVA - Odkaz z roku 1968 platí naplno aj dnes, boj za slobodu, demokraciu a zvrchovanosť sa nikdy nekončí. Pri príležitosti nedeľného výročia okupácie Československa to vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok (nominant SaS).
Udalosti spred 54 rokov podľa neho pripomínajú, ako ľahko sa môže zmeniť život od úplných základov. "Invázia a následná okupácia vyvolali v našej spoločnosti hlbokú traumu, nielen preto, lebo iniciovali normalizáciu, ale zapríčinili aj množstvo obetí a tisíce zničených životov," pripomenul Korčok. Slovensko sa s touto traumou vyrovnalo podľa neho až v roku 1989.
Najvyšší ústavní činitelia si uctili pamiatku obetí okupácie z roku 1968
"Dnes sme ako zvrchovaný a demokratický štát pevnou súčasťou Severoatlantickej aliancie. Máme skutočných spojencov, ktorí sú pripravení brániť naše územie a slobodu," skonštatoval šéf slovenskej diplomacie. Československú socialistickú republiku (ČSSR) obsadili 21. augusta 1968 vojská Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky (NDR) a Bulharska.
Invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Počet obetí spojených s vpádom a prítomnosťou sovietskych vojsk sa odhaduje na viac ako 400. Okupácia a následný pobyt sovietskych vojsk zmrazili akékoľvek nádeje reformovať komunistický systém v ČSSR. Postupný odchod sovietskych vojsk sa uskutočnil až po novembri 1989.
Okupácia vojskami Varšavskej zmluvy zastavila reformný proces
Pri príležitosti 54. výročia okupácie Československa to skonštatovali nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD. "Idey socializmu s ľudskou tvárou boli potlačené tankami a nastalo tvrdé obdobie normalizácie. Zároveň však toto obdobie vygenerovalo politickú osobnosť Alexandra Dubčeka, ktorý sa stal symbolom nádeje novej sociálnej demokracie pre celú Európu," uviedli v stanovisku strany, ktoré poskytla jej hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková.
Invázia sovietskych vojsk a armád Varšavskej zmluvy z 21. augusta 1968 sa na Slovensku pripomína od roku 2021 ako pamätný deň - Deň obetí okupácie Česko-Slovenska. Invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Začala sa v noci z 20. na 21. augusta 1968. Počet obetí spojených s vpádom a prítomnosťou sovietskych vojsk sa odhaduje na viac ako 400.
Okupáciu v roku 1968 i vpád na Ukrajinu spája snaha umlčať hlas slobody
Invázia okupačných vojsk v auguste 1968 mala umlčať stále silnejší hlas slobody. V rámci pripomenutia si výročia okupácie Československa to povedala podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí). Zároveň upozornila, že túžba po slobode sa nedá udusiť. "Nedokážu to ani tanky, ani po zuby ozbrojení vojaci. Skôr či neskôr sa skončí každá okupácia," uviedla Remišová, ktorá nachádza paralelu medzi udalosťami pred viac ako polstoročím a súčasným dianím na Ukrajine.
"Moskva chce opäť diktovať inému slobodnému a zvrchovanému národu, čo môže a čo nie, a svoj diktát si neváha vynucovať vojenskou silou, vyhrážaním sa jadrovými zbraňami a krvou tisícok nevinných obetí. Tak to bolo v roku 1968, takto isto je to dnes. Nikdy na to nezabúdajme," zdôraznila. Podpredseda Zahraničného výboru Národnej rady (NR) SR Peter Osuský (SaS) pripomenul, že okupácia vojsk priniesla pre Československo ďalšiu emigračnú vlnu a odliv mozgov. "Pre tých, ktorých komunistická totalita 'normalizovala', aj zničené plány a nádeje," dodal.
Upozornil, že dedičstvo komunizmu stále "straší v hlavách tých, ktorí ho síce zažili, no ktorých demokracia nikdy neoslovovala, a tiež tých, ktorí ho nezažili a majú o ňom z pochybných zdrojov nadobudnuté ilúzie". I preto je presvedčený o dôležitosti pripomínania si minulosti, najmä moderných dejín, ktoré by sa v rámci výučby dejepisu v školách nemali končiť s koncom druhej svetovej vojny. V nedeľu 21. augusta uplynie 54 rokov od okamihu, keď vojská Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky (NDR) a Bulharska obsadili Československú socialistickú republiku (ČSSR).
Invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Začala sa v noci z 20. na 21. augusta 1968. Počet obetí spojených s vpádom a prítomnosťou sovietskych vojsk sa odhaduje na viac ako 400. Okupácia a následný pobyt sovietskych vojsk zmrazili akékoľvek nádeje reformovať komunistický systém v ČSSR. Postupný odchod sovietskych vojsk sa uskutočnil až po novembri 1989. Posledný vojenský transport z územia bývalého Československa vypravili 19. júna 1991. Poslanci NR SR 3. novembra 2020 rozhodli, že do zoznamu pamätných dní pribudne 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska.
Ministri vidia paralelu medzi augustom 1968 a súčasnou situáciou na Ukrajine
Nemožno dovoliť prekrúcať fakty o okupácii v roku 1968 a okupácii v roku 2022, ako sa o to usiluje proruská propaganda. Pri príležitosti 54. výročia invázie okupačných vojsk do Československa to vyhlásil minister vnútra SR Roman Mikulec (OĽANO). V statuse na sociálnej sieti si pripomenul pamiatku tých, ktorí sa proti okupácii postavili za cenu straty vlastných životov a pohodlia. Šírenie dezinformácií o udalostiach z roku 1968 ako geste dobrej vôle a bratskej pomoci predstavuje podľa neho mimoriadne ohrozenie bezpečnosti štátu, demokracie a občanov SR, ešte výraznejšie po udalostiach, ktoré nastali vo februári tohto roku na Ukrajine. "Poučme sa z histórie a robme všetko pre to, aby sa podobné udalosti už nikdy viac neopakovali," zdôraznil.
Na poučenie z histórie vyzýva aj minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽANO). I on vidí paralelu medzi augustom 1968 a súčasnou agresiou Ruska na Ukrajine. Rozdiel vníma v tom, že na strane Ukrajiny stojí 141 krajín sveta, ktoré v OSN jasne odsúdili ruskú agresiu a požadujú okamžité stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny. "Ako demokracia a sloboda zvíťazila v Československu a Rusi odtiaľto museli odísť bez fanfár a slávnostných príhovorov, tak budú musieť odísť aj z Ukrajiny," zdôraznil.
Ministerka kultúry SR Natália Milanová (OĽANO) na sociálnej sieti pripomína, že ruské tanky v auguste 1968 rozdrvili v Československu nádej v slobodnejšiu, demokratickejšiu a ľudskejšiu tvár komunistického režimu.
"Dlhých 23 rokov sme tu potom nedobrovoľne hostili 'priateľskú' pomoc a celý ten čas komunisti život 'úspešne' normalizovali, čo znamenalo, že cieľom ľudí nebolo žiť, ale prežiť," upozornila. Rovnakému údelu teraz podľa nej vzdorujú Ukrajinci. "Poučení aj našimi skúsenosťami vedia, že keby nebojovali za svoju krajinu, nebojovali by za demokraciu, ale najmä slobodu, tak už nikdy by nežili, ale iba prežívali," skonštatovala.
