BRATISLAVA - Prv milióny zmizli, potom sa našli. Reč je o kauze emeritného trnavského arcibiskupa Jánovi Sokolovi, s ktorým sa spája kauza zmiznutia mastnej finančnej čiastky. Tú sa po rokoch podarilo nájsť, polícia ukončila vyšetrovanie so slovami skutok sa nestal, no vo veci naďalej ostalo mnoho otáznikov. Pripomeňme si, o čo išlo.
Archívne VIDEO Prezidentka Zuzana Čaputová si uctila pamiatku zosnulého kardinálovi Tomka
Ešte v utorok 16. augusta sa v Košiciach konal pohreb jediného slovenského kardinála Jozefa Tomka. Ten zomrel ešte začiatkom agusta vo svojom byte v Ríme, pričom cirkev splnila jeho prianie, aby bol pochovaný doma, v Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Cirkevný hodnostár však mal dva pohreby - v Ríme za účasti pápeža Františka a následne aj v Košiciach, ktorý sledovali veriaci po celom Slovensku. Poslednej rozlúčky sa zúčastnili politici, bežní ľudia, aj predstavitelia cirkvi. A na verejnosti sa po dlhom čase objavil aj arcibiskup Ján Sokol. S jeho menom sa však spája kauza stratených miliónov na trnavskej arcidiecéze, na ktorú poukázal po nástupe emeritný arcibiskup Róbert Bezák. O čo v tejto kauze išlo?
Kauza zmiznuté milióny
Celá kauza sa začala v roku 2012, kedy na pozíciu Trnavského arcibiskupa nastúpil Róbert Bezák. Ten trnavskú arcidiecézu prebral po svojom predchodcovi Jánovi Sokolovi. Po príchode na úrad si však detailne posvietil na účtovníctvo a finančné náležitosti, ktoré mu ale nesedeli. Hospodárenie arcidiecézy z čias Sokola dal preveriť aj finančnému auditu. V rámci neho sa malo zistiť, že zmizlo niekoľko desiatok miliónov korún a nie je jasné, ako sa použili. V rovnaký rok dokonca začala polícia trestné stíhanie pre zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie na základe podaného trestného oznámenia. Informovali o tom Aktuality.
Bezáka mali znepokojovali „čudné šeky, transakcia za 339-tisíc dolárov z Vatikánskej banky v júni 2009 či zvláštny prevod 1,6 milióna dolárov". Peňažné toky preveroval Bezák dokonca aj vo Vatikáne. Ani tam však údajne o peniazoch nič nevedeli. Vatikánsky kardinál Bertone, ktorý celú vec preveroval, uviedol, že suma 339 563 dolárov, ktorá odišla z Vatikánskej banky, mala byť zrejme použitá na „nákup pozemkov“ na základe „požiadavky arcibiskupa jeho excelencie monsignora Jána Sokola“. Rovnako je nejasný osud vyše 1,6 milióna eur, ktoré prešli cez banku Trnavskej arcidiecézy bez predchádzajúceho súhlasu. Informoval o tom portál čas.
Ba čo viac, objavili sa informácie, že Sokol poslal milióny eur občianskemu združeniu, ktoré zastupuje jeho synovec. Emeritný trnavský arcibiskup obvinenia odmieta a snažil sa celú vec objasniť. Sokol v dnešnom vyhlásení pre médiá vysvetlil, že jeho priatelia - bezdetní manželia z USA, v testamente rozhodli, že svoj majetok odkážu na charitatívne ciele. Sokol spolu s ďalšími troma kardinálmi bol podľa vlastných slov poverený rozdelením každoročných výnosov z dedičského fondu a dozorovaním nad použitím týchto financií.
Keďže jedným zo zámerov bolo postaviť domov pre dôchodcov a starých ľudí, bolo založené občianske združenie a účet v banke, na ktorý po začatí stavby previedol 20 miliónov korún, vysvetľoval ďalej Sokol. Proces výstavby domova bol podľa neho otvorený a transparentný. "O všetkých týchto skutočnostiach bol informovaný môj nástupca, ktorý všetky vysvetlenia bez výhrad prijal," napísal Sokol.
Podľa trestného oznámenia audítorky, o ktorom denník Sme informoval, nebola táto 20-miliónová transakcia zaznamenaná v účtovníctve. "Obrátila som sa na vedenie arcidiecézy, či má bližšie informácie," napísala podľa Sme audítorka. Diecéza jej predložila darovaciu zmluvu, podľa ktorej mali byť peniaze pre občianske združenie Metropolitánik. Darovacia zmluva nebola zaprotokolovaná v účtovníctve. "Podľa informácií od vedenia diecézy ju dodatočne predložil emeritný arcibiskup Ján Sokol," tvrdila audítorka. Práve dar Metropolitániku je jedným z troch hlavných podozrení, ktoré audítorka v trestnom oznámení spomenula.
Denník ďalej informoval, že audítorka vyhodnotila ako podozrivú aj transakciu pri predaji pozemku cirkvi na Zlatých pieskoch v Bratislave spoločnosti Tesco. Za pozemok mala firma zaplatiť v dvoch splátkach v rokoch 2005 a 2009. V prvom prípade išlo o 3,6 milióna libier poukázaných na účet cirkvi v Citibank, ktorý nebol vedený v oficiálnom účtovníctve.
"Celá transakcia bola rozdelená na kúpnu cenu a finančný dar cirkvi," napísala podľa Sme audítorka. Z dokumentov predpokladala, že dar poslali na účet do Vatikánskej banky. Vlastníkom účtu bol Ján Sokol a podľa audítorky vyhlásil, že je jeho súkromným majetkom, informoval denník. Z tohto účtu neskôr prišlo 339.000 dolárov na účet Unicredit Trnavskej arcidiecézy. Či išlo o celú darovanú sumu, nie je zrejmé. Sokol v dnešnom stanovisku tvrdil, že celá transakcia prebehla transparentne a podľa zákona a bola riadne schválená a dozorovaná Ministerstvom financií SR.
Peniaze sa napokon našli
Začiatkom roka 2016 však vyšli najavo nové skutočnosti. Tie celú kauzu Sokol skončili. Polícia totiž koncom roka 2015 trestné stíhanie zastavila. Dôvodom bolo, že sa skutok údajne nestal. Znalecký posudok, ktorý trval dva roky, mal totiž preukázať, že peniaze nezmizli, len boli nesprávne zaúčtované. Informovali o tom Aktuality. "Inak to ani nemohlo byť. Lebo ja som až úzkostlivý na financie. ja som peniaze skutočne dával chudobným, na kostoly, no kde bolo treba," reagoval na ukončenie vyšetrovania arcibiskup Ján Sokol. So záverom vyšetrovateľov sa následne stotožnila aj prokuratúra. "Po preskúmaní spisu neboli zo strany krajskej prokuratúry vzhliadnuté dôvody na zrušenie uznesenia vyšetrovateľa, ktorým zastavil trestné stíhanie, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci,“ uviedol v tom čase hovorca Krajskej prokuratúry v Trnave Mojmír Huna.
