BRATISLAVA – Pojem koaličná kríza nie je pri tejto vláde nič nové. Kríz bolo niekoľko a doteraz ich lídri všetky ustáli, prípadne niektoré z nich nechali „odísť do stratena“. Stále tu teda máme vládny štvorlístok, ktorého životnosť je opäť raz otázna. SaS je jednou nohou preč a premiér Eduard Heger už otvorene hovorí o odchode ministra financií Igora Matoviča.
Nie nadarmo sa hovorí, že ak je raz dôvera naštrbená, už nikdy to nebude také, ako predtým. Lídri koaličných strán SaS a OĽaNO sú v permanentnom spore prakticky od vzniku koalície. Zatiaľ najväčší konflikt vyústil odchodom Igora Matoviča z postu premiéra. Aj keď ministri tvrdia, že debata je vyostrená len pred kamerami, udalosti posledných dní tomu nenasvedčujú.
Archívne VIDEO SaS rozhodne o ďalšom postupe v koalícii na Republikovej rade: Sme svedkami porušenia koaličnej zmluvy
Poďme bojovať spolu a odpustime si
Napriek tomu, že minister financií v sobotu predstúpil spolu s premiérom Eduardom Hegerom pred novinárov a žiadal SaS o odpustenie, situácia sa neupokojila. S prídavkom, že je ochotný odpustiť sulíkovcom všetky útoky, ich žiadal o to isté. 365 k jednej. Také bolo podľa šéfa rezortu financií skóre. „Poďme bojovať spolu za ľudí a nie proti sebe,“ povedal Matovič.
Archívne VIDEO Veké zmierenie? SaS na nás za štyri dni zaútočila 365-krát: Odpustime si navzájom, vyzýva Matovič
Odkaz teda znel jasne, odpustime si. Liberáli na čele s Richardom Sulíkom to tak ružovo nevideli. SaS ešte predtým oznámila, že sa opätovne prestáva zúčastňovať koaličných rád. Ba čo viac, Sulík opustil aj virtuálnu koaličnú skupinu. „Ak by Igorovi Matovičovi záležalo na urovnaní vzťahov, tak by ocenil naše pondelkové rozhodnutie vrátiť sa na koaličnú radu a prestal by útočiť. Naopak, on po všetkých našich upozorneniach prelomil veto prezidentky s fašistami proti vôli dvoch koaličných partnerov a opakovane na nás útočil,“ reagoval na výzvu Matoviča Sulík.
SaS to tak ružovo nevidí, liberáli aj OĽaNO zvolali mimoriadne predsedníctva
Tento spor neostal len pri výzvach, odkazoch a statusoch. Richard Sulík po utorkovom rokovaní vlády oznámil, že SaS zvoláva na 6. júla mimoriadnu rozšírenú Republikovú radu, kde budú prítomní, kde budú prítomné poslanci aj ministri za SaS. Prijať majú ďalšie rozhodnutie, prípadne podmienky, za akých sú ochotní ďalej fungovať. Liberáli sú prakticky jednou nohou preč z koalície.
Archívne VIDEO Voči správaniu SaS má OĽaNO vážne výhrady: Rozhodli sa však podať tejto strane ruku na spoluprácu
„Sme svedkami hrubého porušenia legislatívneho procesu. Takisto opakovaného porušenia koaličnej zmluvy. Boli sme aj terčami útokov, klamstiev, jednoducho nemá zmysel sa tváriť, že problémy v koalícii nie sú,“ povedal Sulík.
Dlho neotáľalo ani OĽaNO. Matovič takisto po rokovaní vlády oznámil, že jeho hnutie takisto zvoláva mimoriadne predsedníctvo. „Nedá sa ďalej takto fungovať, keď vám koaličný partner sabotuje rozhodnutia tým, že nechodí na koaličné rady,“ povedal s tým, že on sa ospravedlnil a teraz čaká rovnaké gesto od SaS. Obaja lídri sa zhodli len na tom, že situácia je vážna.
Scenáre vývoja vládnej krízy
Po predchádzajúcich prestrelkách ide od výmeny premiéra, ktorú si vymohla SaS, o najzávažnejšiu krízu. Aj v tomto spore preto nastáva niekoľko možných scenárov, ktoré by mohli teoreticky nastať. Zhodnotili sme ich spolu s politológmi.
1. SaS odíde z vlády hneď, dovládnu v menšine
O tom, že sú liberáli jednou nohou preč z koalície, sa hovorí už niekoľko týždňov. Už od začiatku nesúhlasili s protiinflačným balíkom, ktorý síce nakoniec nevetovali, no hlasovali. Problémom sa pre liberálov stalo hlasovanie. Matovičov balík totiž prešiel s hlasmi kotlebovcov, kuffovcov či Tomáša Tarabu, v čom SaS videli spolčenie sa s fašistami. Nasledovali obviňovanie a prvé úvahy o odchode.
SaS-kári vtedy pripustili aj odchod z koalície, hoci tvrdili, že stále majú vôľu vo vláde pokračovať, aj keď je situácia ťažká. Počas víkendu šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová potvrdila, že liberáli o odchode z koalície neuvažujú. Ešte 22. júna Sulík povedal, že liberáli si zrejme vezmú čas na premyslenie cez leto. „Keď budeme rozhodnutí, oznámime to aj skôr ako po lete,“ uviedol s tým, že si premyslia či a ako zotrvajú v koalícii.
Ich odchod by podľa jeho slov Matoviča potešil. „Možno budú fašisti vhodnejším partnerom,“ naznačil, čo by sa po ich odchode mohlo diať. Rozhodnutie zrejme padne skôr, keďže rozhodnúť o ďalšom postupe by sa malo už na Republikovej rade budúcu stredu. Jednou z možných alternatív je preto odchod liberálov z koalície a dovládnutie v menšine. Bolo by to však naozaj náročné, keďže aktuálne má koalícia, aj so stranou Za ľudí, ktorej poslanecký klub sa rozpadol, s hlasmi SaS 88 hlasov, čo je pohodlná parlamentná väčšina.
S hlasmi niektorých nezaradených poslancov dokonca potrebnú ústavnú väčšinu, na ktorú im chýbajú dva hlasy. Po odchode SaS by však mala koalícia troch strán bez hlasov nezaradených len 69 hlasov. Musela by sa teda spoliehať na ich hlasy. Ako už vieme, na hlasovanie nezaradených poslancov, aj keď ide o tých, ktorí zvyknú koalíciu podporovať, sa spoľahnúť nedá. „Bude to závisieť od rokovaní. Ak ani jedna strana sporu neustúpi a nedohodne sa kompromis, potom je tento scenár pravdepodobný,“ uviedol pre Topky politológ Michal Cirner.
„Toto je málo pravdepodobný scenár. SaS nie je len Sulík a pár ľudí okolo neho. Zo svojich postov by muselo razom odísť mnoho nominantov SaS, ktorí môžu byť pre stranu prospešní napríklad v predvolebnom období. Týmto sa zrejme zo svojich teplých miest nebude chcieť odísť. Konflikt s Matovičom neťahá preferencie SaS nejako rýchlo dole,“ zhodnotil pre Topky politológ Radoslav Štefančík s tým, že sulíkovcom by viac poškodilo, keby z vlády odišli.
Podľa politológa Juraja Marušiaka tu takáto možnosť teoreticky je, keďže Slovensko už skúsenosti s menšinovými vládami má. „Bude to už de facto iná vláda. Ak by to však skončilo ako menšinová vláda s podporou SaS, bolo by to absurdné divadlo,“ uviedol.
2. SaS odíde z vlády, vláda padne, budú predčasné voľby
Mohol by nastať aj scenár, v ktorom po odchode SaS nebude vôľa v koalícii pokračovať. Vláda by sa rozpadla a opozícia by sa dočkala vytúžených predčasných volieb. Tento scenár je však zo všetkých aktuálne najmenej pravdepodobný, keďže v koalícii napriek sporom nie je vôľa ukončiť vládu predčasne.
Zrnko pochybnosti však cez víkend zasial šéf Sme rodina Boris Kollár. Do hry totiž vstúpil svojím vyhlásením v nedeľnej diskusnej relácii, v ktorej uviedol, že do konca augusta chce predložiť návrh ústavného zákona, ktorý by umožnil skrátenie volebného obdobia. Sme rodina by podľa neho takýto zákon podporila aj vtedy, ak by ho predložila opozícia. „Keď takýto návrh bude, tak ho podporím, aj keby som mal položiť koaličnú zmluvu,“ skonštatoval.
Koalícia takmer jednohlasne reagovala, že taký návrh tu už bol a nepredpokladajú, že by prešiel. Čo tým Kollár sleduje, nie je jasné. No aj v prípade hnutia Sme rodina sa v kuloároch dlhodobo šepká o povolebnej spolupráci so stranou Petra Pellegriniho Hlas-SD. Rovnako ako v prípade SaS, no tá akúkoľvek dohodu o spolupráci s klonmi Smeru odmieta.
„To už bude záležať aj na Sme rodina či bude chcieť byť súčasťou menšinovej vlády. S predčasnými voľbami je to komplikovanejšie, ale práve Sme rodina pracuje na tom, aby to také komplikované nebolo,“ zhodnotil Cirner. Podľa Štefančíka je práve tento scenár najmenej pravdepodobný v prípade, že hovoríme o dvoch politikoch, ktorí sa z pádu vlastnej vlády už raz poučili. A to s istotou tvrdiť nemôžeme.
„Nemožno však vylúčiť, že symptómy likvidácie vlastných vlád u nich ešte môžu stále pretrvávať, a to iracionálne rozhodnutie urobia znovu. Lenže predčasné voľby bude musieť schváliť aj parlament a tam vidím cestu zarúbanú. Ak by SaS odišla z vlády, Matovič urobí všetko preto, aby existenciu vlády predĺžil, hoci by to bolo veľmi neštandardné. Tam by sa totiž očakávala aj aspoň skrytá pomoc krajnej pravice,“ povedal.
Podľa Marušiaka by mohla byť problémom realizácia takéhoto zámeru po technickej stránke. „Je otázka, či sú na to koaličné strany pripravené, pretože je vysoká pravdepodobnosť, že by sa po voľbách nemuseli v novej vláde ocitnúť,“ zhodnotil.
Či si teda SaS a OĽaNO zavesia na krk ďalšiu neúspešnú vládu, je určite jedným z dôvodov, prečo by mali hľadať riešenia.
3. Z postu ministra financií odíde Matovič, vláda bude pokračovať
Po víkendovom vyjadrení premiér Eduarda Hegera sa však do hry dostala ďalšia nečakaná možnosť. „Všetky scenáre sú v hre,“ reagoval stručne pre SME po rokovaní vlády premiér na otázku, či pripúšťa odchod Matoviča. Ako sme už spomínali, jeden konflikt sa skončil čiastočnou rekonštrukciou. Požiadavkou SaS bola zmena na poste premiéra, na ktorom Matoviča vystriedal Heger. A práve odchod Matoviča z postu ministra financií by mohla aj teraz byť požiadavkou, ktorú by SaS predloží premiérovi.
Slová sú to síce pekné, no zatiaľ sa nezdá, že by Heger odvolal Matoviča proti jeho vôli. Veľmi pravdepodobné sa nezdá ani to, žeby šéf hnutia OĽaNO odišiel sám. „Je možné, že SaS si bude klásť nejaké podmienky, ale odchod Matoviča to zrejme nebude,“ myslí si Štefančík, podľa ktorého to môže byť otvorenie otvorenie koaličnej zmluvy, redefinovanie vzťahov v koalícii či mocenské výmeny.
„SaS by pomohlo, keby do volieb vstupovala z titulu koaličnej strany, pretože v opozícii popri radikálnych populistoch zo Smeru a Republiky či ĽSNS nebude jej hlas dostatočne počuť,“ skonštatoval. „Určite bude musieť ustúpiť aj SaS. Možno bude OĽaNO požadovať, že ak skončí vo vláde Matovič, tak nech v nej skončí aj Sulík, to by bol kompromis,“ okomentoval Cirner.
Odchod Matoviča z vlády znamená jeho pôsobenie v parlamente. „V opozícii voči vlastnej vláde je už teraz, som zvedavý, čo by robil ako člen parlamentu. Je teda otázne pokračovanie takejto vlády, závislej od rozmarov poslanca Matoviča a jeho verných poslancov. V OĽaNO by vznikli takto dve centrá. Ako posun však vnímam, že Heger takúto možnosť začal pripúšťať,“ skonštatoval Marušiak.
To, že sa niečo zmení a či už SaS, alebo OĽaNO prídu s nejakými podmienkami na zmenu, je v tejto chvíli najpravdepodobnejší scenár. Najmä preto, že tento spor sa kvôli obrovskému napätiu nedá ďalej udržať.
4. Nič sa nezmení, SaS nebude mať požiadavky, vláda bude pokračovať ďalej
Poslednou z možností, ktorá je aktuálne bez akýchkoľvek oficiálnych výstupov strán, ktoré sú v spore, najpravdepodobnejšia, je to, že všetko ostane po starom. Nič sa nezmení, chvíľu bude ticho, veci sa nedoriešia, koalícia bude pokračovať, napätie bude stúpať a opäť sa dočkáme statusovej alebo tlačovkovej prestrelky. „Niečo sa určite zmení,“ myslí si Cirner.
„Vyzerá to tak, že SaS má toho už plné zuby. Nemožno sa im čudovať, plné zuby tejto vládnej koalície má už aj volič. Existuje však stále mnoho faktorov na to, aby táto koalícia nielen prežila, ale urobila túto krajinu lepšou. Z opozičných kresiel sa však predvolebné sľuby nedajú plniť,“ skonštatoval Štefančík. Podľa Marušiaka však ide o vysoko pravdepodobný variant.
Spor, ktorý musí vyvrcholiť
Či má toho SaS naozaj dosť a bude riskovať preferencie a povesť, alebo sa pokúsia nájsť riešenie, to sa dozvieme po oboch mimoriadnom predsedníctve OĽaNO a mimoriadnej Republikovej rade SaS. Treba však pripomenúť, že kým SaS je v pozícii toho, ktorý „neustále odchádza“, OĽaNO je v pozície toho, ktorý „vyrýva a potom hrá sladkého“. Spor v koalícii sa opäť vyostril po tom, ako poslanci parlamentu minulú stredu prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej pri tzv. protiinflačnom balíku z dielne ministra financií Igora Matoviča.
SaS a Matovič sa následne obviňovali zo spolupráce s opozíciou a fašistami. SaS opäť pre Matovičove útoky odmietla chodiť na koaličné rady, OĽaNO zas obvinilo liberálov z rozbíjania vlády. SaS si vzala čas na premyslenie, čo ďalej. Jeden spor už vyvrcholil čiastočnou rekonštrukciou vlády a výmenou premiéra. Či Matovič príde o post aj tentokrát, je zatiaľ otázne.
