BRATISLAVA – Aktuálny rast cien pohonných hmôt dal do smútku mnohých Slovákov. Mnohí si pamätáme obdobie, kedy sme počas prvej vlny pandémie koronavírusu tankovali pod euro, teraz je to už takmer o euro viac. Mnohí sa preto snažili čo najviac ušetriť. Ako však zasiahlo zdražovanie cien pohonných hmôt slovenské rodiny?
Aktuálne ceny benzínu sa držia na 1,920 eura za liter a v prípade nafty to je 1,929 eura za liter. Oproti začiatku roka ide o obrovský nárast, veď začiatkom roka bola priemerná cena paliva Natural 95 1,657 eura za liter a dieselu 1,462 eura za liter. Agentúra AKO sa však teraz pozrela na to, ako vývoj cien pohonných hmôt od začiatku vojny na Ukrajine. Prieskum robili ešte na začiatku júna na vzorke 1000 respodentov pre diskusnú reláciu Na hrane TV JOJ. Respondenti mali odpovedať na otázku „Ako vás osobne a vašu domácnosti ovplyvnili ceny pohonných hmôt?“, pričom mali na výber z viacerých možností.
Až tretina opýtaných uviedla, že síce pohonné hmoty tankujú na Slovensku, no vplyvom inflácie a zdražovania sú nútení jazdiť menej, aby ušetrili. 28,2 percenta naopak, odpovedalo, že ich zdražovanie neovplyvnilo a jazdia rovnako často. Vyše 18 percent uviedlo, že nemajú auto , tak ich zdražovanie palív neovplyvnilo. 6,5 percenta respondentov odpovedalo, že tankuje v zahraničí, kde sú lacnejšie pohonné hmoty a takmer 6 percent uviedlo, že jazdu autom čiastočne alebo úplne nahradili verejnou dopravou. Vyše 11 percent si vybralo možnosť iné.
Z hľadiska pohlavia až 33 percent mužov odpovedalo, že ich vývoj cien nijak neovplyvnil, ďalších 30 percent uviedlo, že jazdia menej, aby ušetrili. Päť percent mužov uviedlo, že jazdu autom nahradili verejnou dopravou, 8 percent, naopak, že tankujú v zahraničí, kde sú ceny výhodnejšie. 13 percent mužov uviedlo ako možnosť „iné“ a 11 percent odpovedalo, že auto nevlastnia. Naopak, 30 percent žien uviedlo, že tankujú na Slovensku, ale jazdia menej, ďalších 25 percent, že nevlastnia auto, 23 percent žien zdražovanie nijak neovplyvnilo, 10 percent si zvolilo možnosť iné, 7 percent nahradilo jazdu autom verejnou dopravou a 5 percent žien tankuje v zahraničí. Inými slovami - ženny častejšie ako muži nevlastnia auto, naopak muži častejšie ako ženy nezaznamenali žiaden vplyv, jazdia autom rovnako často.
Z hľadiska vekovej štruktúry sú odpovede respondentov vo veku 18-33, 34-49 a 50-65 rokov viac-menej rovnaké. Tí respondenti, ktorí majú 66 rokov a viac, zväčša odpovedali, že auto nevlastnia (43 percent), následne, že jazdia menej, aby ušetrili (30 percent). Tretia najčastejšia odpoveď bola, že ich zdražovanie palív nijak neovplyvnilo. Najstaršia veková kategória výrazne nadpriemerne často nevlastní auto. Tankovanie v zahraničí mierne častejšie preferujú opýtaní vo vekovej kategórií 50-65 rokov.
Väčšie rozdiely sú v prípade vzdelania – tí, ktorí majú vyštudovanú len základnú školu, alebo učňovku bez maturity, v až 27 percentách odpovedali, že auto nevlastnia, ďalších 29 percent dodalo, že aby ušetrili, jazdia menej, následne 21 percent odpovedalo, že ich vyššie ceny pohonných hmôt nijak neovplyvnilo. Takmer rovnaký počet respondentov s ukončenou strednou školou s maturitou si vybrali možnosť, že ich rast cien ovplyvnil a boli nútení menej jazdiť (32 percent), alebo že ich situácia nijak neovplyvnila.
Následne 13 percent respondentov s ukončenou maturitou uviedlo, že auto nemajú. Úplne iné odpovede však agentúra získala v prípade vysokoškolsky vzdelaných ľudí – až 37 z nich uviedlo, že ich zdražovanie neovplyvnilo, 29 percent jazdí menej a 11 percent si zvolilo možnosť iné. Opýtaní s najnižším vzdelaním (bez maturity) nadpriemerne často nevlastnia auto. Naopak, najvzdelanejší (VŠ vzdelanie) nadpriemerne často odpovedali, že ich zdražovanie palív neovplyvnilo, jazdia autom rovnako často ako predtým.
Podiel tých, ktorí aj napriek zdražovaniu pohonných hmôt jazdia rovnako často ako predtým, je výrazne vyšší v Bratislavskom kraji. Tankovanie v zahraničí nadpriemerne často uvádzali obyvatelia Nitrianskeho a Banskobystrického kraja. Z hľadiska národnosti opýtaných uvádzali respondenti maďarskej národnosti nadpriemerne často tankovanie v zahraničí.
To, že zdražovanie pohonnch hmôt neovplyvnilo respondenta a teda jazdí autom rovnako často ako predtým, bolo nadpriemerne namerané medzi voličmi strán KDH, SaS, OĽANO, Nova, KÚ, ZZ či Progresívne Slovensko. Menšiu frekvenciu jazdenia autom za účelom ušetrenia nadpriemerne často uvádzali najmä voliči strany SaS, SNS. Nahradenie jazdy autom verejnou dopravou nadpriemerne často uvádzali hlavne voliči strán OĽANO, Nova, KÚ, ZZ, SMER-SD. Tankovanie v zahraničí výrazne častejšie uvádzali najmä voliči strany Republika, ale aj voliči strany HLAS-SD.
