BRATISLAVA - Protiinflačný balíček je pre samosprávy veľkou hrozbou v oblasti rozpočtu, keďže podľa kritikov a koaličnej SaS ich pripraví o značnú časť príjmu. Aj keď si rezort ministerstva financií myslí niečo iné a samosprávy vraj o žiadne príjmy nepripravujú. Je tu však aj pohľad politológov na to, prečo sa Matovič voči samosprávam zachoval tak, ako sa zachoval. Miestami to skoro totiž vyzerá ako by s nimi začal akúsi vojnu či pomstu za založenie komunálnych strán ako napríklad v Bratislave či v Nitre.
Igor Matovič pritom už včera kritizoval bratislavské vedenie mesta, že dáva ročne asi 120 miliónov eur len na akúsi byrokraciu. Podľa jeho názoru si to v iných mestách postrážili efektnejšie. Matovič týmito slovami odpovedal na na kritiku miest a ich štrajkovú pohotovosť, lebo vláda im cez protiinflačný balíček vraj zoberie zhruba pol miliardy eur. Matovič v prípade Bratislavy uznal, že funguje na úrovni magistrátu a mestských častí, no chce sa však zaoberať možnosťou, ako by sa to dalo robiť aj lepšie.
Matovičov rezort kritiku odmieta
Jeho rezort sa však ohradzuje voči tvrdeniam samospráv o znížení ich príjmov po zavedení prorodinných opatrení. Ministerstvo argumentuje dátami k výnosom z podielových daní, pripravenými kompenzačnými opatreniami a poukazuje tiež na prebytok bežných rozpočtov miestnych i krajských samospráv za rok 2021. "Príjmy samospráv z dane z príjmov fyzických osôb budú aj po zavedení opatrení vyššie oproti pôvodne rozpočtovaným (3,44 miliardy eur), pričom vzrastú na 3,53 miliardy eur. V ďalších rokoch má pokračovať rast postupne až na 3,87 miliardy eur v roku 2025," uvádza rezort financií.
Samosprávam je pripravené v odôvodnených prípadoch poskytnúť kompenzačné opatrenia týkajúce sa napríklad úpravy využitia rezervného fondu v roku 2022 či kompenzácií týkajúcich sa rastu cien energií. "V odôvodnených prípadoch je MF SR pripravené odpustiť obciam i krajom časť poskytnutých návratných výpomocí z minulosti," dodal rezort s tým, že očakáva kvantifikáciu jednotlivých miest a krajov, ktoré budú chcieť využiť kompenzácie.
Ohrozenie OĽaNO zo strany komunálu? Nie, hrozba je sám Matovič
Objavili sa dokonca neoverené úvahy o tom, či Matovič tieto kroky voči samosprávam nerobí zámerne ako istý druh pomsty pre komunálne strany na štýl tím Vallo v Bratislave alebo tím Nitra. Politológ však tieto myšlienkové pochody rázne odmieta. Vinu a prípadné ohrozenie pre OĽaNO vidí inde. "Takéto uvažovanie sa mi zdá ako konšpirácia. A na konšpirácie sú tu iní. Ak tu niekto ohrozuje OĽaNO, tak je to jedine Igor Matovič. On OĽaNO vytiahol pred voľbami 2020 do výšok a on stál za jeho prudkým pádom. Najväčším nepriateľom Igora Matoviča je Igor Matovič sám," charakterizuje kroky Matoviča politológ Radoslav Štefančík.
Štefančík však obrázil kritiku na spôsob vzniku týchto komunálnych strán. "Nápad založiť komunálne strany je len spôsob ako obísť zákon. Keďže v zákone je napísané, čo presne môže byť uvedené na kandidátnej listine, snažia sa kandidáti z Teamu Vallo takýmto spôsobom obísť súčasnú právnu úpravu. Súčasná úprava volebného zákona im totiž zakazuje zopakovať to, čo urobili vo voľbách 2018, keď si na kandidátke vedľa svojho mena uvádzali značku Team Vallo. Dnes vedľa mena môže byť uvedené len vzdelanie, titul, prípadne adresa a údaj o zamestnaní nesmie obsahovať vlastné mená ani skratky. A keďže vlastné mená nesmú byť obsiahnuté ani v názvoch politických strán, rozhodli sa vallovci, že zákon obídu takýmto spôsobom. Prostredníctvom komunálnych strán budú jednotliví kandidáti na kandidátkach lepšie identifikovateľní ako spolupracovníci súčasného primátora, na druhej strane ale nebudú spojení s riadnymi politickými stranami, ktoré vzbudzujú u voličov nedôveru," tvrdí Štefančík.
Nie je to vojna voči samosprávam, je to spôsob vládnutia
Ani politológ Michal Cirner si nemyslí, že Matovič začal zámernú vojnu so samosprávami a prípadnými komunálnymi stranami. "Je to niečo oveľa horšie - preferovanie centralizmu a štátneho dirigizmu, teda spôsobu direktívneho vládnutia z centra. Je to opak priamej demokracie, ktorú pán Matovič vehementne presadzuje, je to presný opak decentralizácie," vysvetľuje odborník.
Napriek tomu si Cirner myslí, že OĽaNO je v regiónoch a na miestnej úrovni pomerne slabé, nemajú podľa neho vybudovanú ani členskú základňu. "Podporujú vo voľbách ako je zrejmé z názvu - údajne nezávislé osobnosti alebo obyčajných ľudí. Nemyslím si, že ich vyrušujú nejaké riadne stranícke štruktúry, iba ak na národnej úrovni," prezradil svoj názor Cirner.
Samosprávy si nechú nechať vziať rozhodovacie kompetencie
Tieto komunálne strany však podľa Cirnera nevznikli len tak z ničoho. "Je to odpoveď na centralizáciu zhora, ktorá je tu opäť od roku 2020. Počas covidu si vláda zvykla rozhodovať o všetkom v rámci núdzového stavu a podobne a toto im pravdepodobne zachutilo. Lenže moc je aj v regiónoch, mestách a obciach, kde sa tiež robí autonómna politika od roku 1990, respektíve v samosprávnych krajoch od roku 2001. Oni si tie kompetencie nechcú nechať vziať, práveže ich chcú viac a chcú mať aj viac zdrojov a zodpovednosti," vysvetlil.
