BRATISLAVA - Po obrovskom volebnom fiasku sa dlho spamätávali. Keď sa novou šéfkou stala Irena Bihariová, strane začali postupne stúpať preferencie. Dnes majú v prieskumoch takmer deväť percent a Progresívne Slovensko čaká ďalší snem, na ktorom si budú členovia voliť nové vedenie. Aký bol príbeh strany, od ktorej si mnohí sľubovali veľa a ktorú nakoniec zrazili voľby na kolená?
Písal sa november 2017, keď rezort vnútra zaregistroval sociálnoliberálne centristické hnutia. Vo vedení stál Ivan Štefunko. Prvé úspechy prišli v komunálnych voľbách 2018, pre kľúčovými parlamentnými voľbami 2020 sa spojili do koalície so stranou Miroslava Beblavého SPOLU. PS/SPOLU boli považovaný za hlavného konkurenta Smeru... až kým neprišla drtivá volebná porážka. Odvtedy sa v čele strany vystriedali dvaja predsedovia a strana sa pomaly pozviechala.
Z občianskeho združenia politická strana
Vznik strany Progresívne Slovensko avizoval už v roku 2016 podnikateľ v oblasti startupov Ivan Štefunko. Zo začiatku malo ísť len o občianske združenie, neskôr sa z neho stala politická strana. K projektu sa o pár mesiacov pridal zakladateľ webhostingovej spoločnosti Websupport Michal Truban, ktorý bol zároveň najväčším investrom do strany ivestoval takmer milión eur.
Začiatkom roka 2018 malo vtedy ešte hnutie PS ustanovujúci snem, ktorý schválil stanovy, zvolil si predsedníctvo a programové priority. Ešte pred voľbami mali v parlamente svojho zástupcu. Bol ním Martin Poliačik, ktorý v septembri 2017 opustil Slobodu a solidaritu a vstúpil do PS. Zdalo sa, že do slovenskej politiky prišiel nový vietor. PS si relatívne rýchlo vybudovalo na Slovensku voličskú základňu a presvedčilo tých, ktorí váhali alebo nevedeli, koho voliť.
Prvý veľký úspech
Prvý veľký úspech prišiel v komunálnych voľbách pred štyroma rokmi. Progresívc získali samostatne troch starostov a 46 poslancov a v koalíciách ďalších šesť starostov a 96 poslancov, vrátane primátora Bratislavy Matúša Valla. Uspeli aj vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019, kedy sa do EP dostali dvaja poslanci Vladimír Bilčík a Michal Šimečka. Voľby do EP boli prvými, kde vytvorili koalíciu so stranou SPOLU.
Podpredsedníčka PS Zuzana Čaputová sa stala prezidentkou
Ďalšími veľkými voľbami boli prezidentské. Progresívne Slovensko sa rozhodlo, že nepodporí žiadneho nezávislého kandidáta. Na miesto toho sa rozhodli do súboja poslať jednu zo svojich - vtedajšiu podpredsedníčku PS Zuzanu Čaputovú, ktorá s prehľadom voľby vyhrala. V prvom kole získala vyše 40 percent hlasov, v druhom porazila kandidáta Smeru Maroša Šefčoviča ziskom niečo vyše 58 percent hlasov. Čaputová sa po voľbách vzdala členstva v strane.
Koniec Štefunka vo vedení strany
Progresívci mali našliapnuté na sľubnú politickú kariéru. Politické body nazbierali v troch dôležitých voľbách a pripravovali sa na ďalšie. Na kľúčové parlamentné voľby, ktoré boli po smrti novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vnímané ako šanca na zmenu Slovenska. V máji 2019 sa však vedenie PS zmenilo. Ivan Štefunko odišiel kvôli zdravotným problémom. "Hnutie musí viesť človek, ktorý je stopercentne zdravotne fit," povedal vtedy Štefunko s tým, že má za sebou tri operácie mozgu a riešil ich dôsledky.
Šéfom PS sa stal Michal Truban, dvojkou bol Beblavý
Na čele PS ho nahradil Michal Truban. Mladý, dravý, začínajúci politik, ktorý však nebol tak komunikačne zručný, ako jeho kolegovia. Bola to pre neho prvá skúsenosť s vysokou politikou. Jeho partnerom v boji bol Miroslav Beblavý. Po úspešnej spolupráci vo voľbách do EP sa rozhodli v koalícii pokračovať. Ku koaličnej dohode schválili dodatok upravujúci dôležité otázky spolupráce v kampani do parlamentných volieb.
Volebným lídrom a spoločným kandidátom na premiéra bol Truban a Beblavý, predseda strany SPOLU, bol programovým lídrom a kandidátom na podpredsedu vlády pre koordináciu reforiem a na ministra financií. Predvolebná kampaň bola silná. Lídri navštevovali mnoho miest po celom Slovensko, tešili sa popularite a v prieskumoch sa blížili k hranici 17 percent.
Drogový škandál a zlá komunikácia
Svoj program nazvali "Bod zlomu"... a bod zlomu naozaj prišiel. Všetko sa začalo meniť po zle odkomunikovanej téme. Truban spočiatku poprel, že užíval drogy, potom sa priznal a k marihuane neskôr pridal aj LSD. Značnú časť konzervatívnych voličov, ktorí chceli zmenu, to odradilo. Pridala sa aj kompromitujúca kampaň v podobe "piatich gramov bieleho".
Tento škandál však nebol jedinou zle odkomunikovanou vecou. Trubanova neistota postupne odrádzala ďalších. Mnohí odborníci kritizoval aj nocovanie šestice poslancov okolo Miroslava Beblavého v parlamente. Zdá sa, že „dať to na Matoviča“ sa im skutočne nevyplatilo. Komunikácia stagnovala aj v iných dôležitých témach, z ktorých nevedeli vyťažiť.
Koalícia PS/SPOLU nakoniec bez Kisku
Kľúčovou témou bolo aj spojenie s Andrejom Kiskom, vtedajším šéfom strany Za ľudí, ktorá mala takisto obrovské ambície, no po voľbách sa ledva do parlamentu dostala. PS/SPOLU najprv podpísali pakt o neútočení s vtedajším šéfom KDH Alojzom Hlinom a snažili sa do svojho tímu zlákať aj Kisku. Rokovanie boli zdĺhavé, komunikácia nejasné, rozhodnutia sa vliekli. Kiska sa nakoniec rozhodol, že sa k paktu a ani ku koalícii nepridá a do volieb pôjde samostatne.
Príležitosť nechytili za pačesy
Jednoznačne by bol problém pri hľadaní lídra tak širokej koalície s relatívne výraznými osobnosťami. Bývalý prezident by sa však neuspokojil s druhou či treťou pozíciou. Je otázne, či by im toto spojenie pomohlo dostať sa do parlamentu. Politici i odborníci kritizovali PS/SPOLU aj za to, že boli vo svojich vyjadreniach málo ofenzívni, najmä čo sa týka najsilnejšej vládnej strany Smer.
Koalícia síce razila „nový štýl“ politiky, snažila sa vystupovať vecne a neútočiť na ostatných, no na druhej strane stojí komentovanie závažných káuz, ktoré po smrti Kuciaka vyplávali na povrch. Ambície PS/SPOLU boli napriek tomu veľmi veľké. Na pôsobenie mimo parlamentu neboli hlavné tváre koalície pripravené. Obaja si začali veriť až príliš a Truban netajil svoje ambície na premiérsku stoličku na rozdiel od lídrov iných strán.
Počas volebnej noci boli všetci nadšení. Exit polly im ešte okolo jedenástej veceč dávali 10 percent. Na to, aby prešli do parlamentu potrebovali ako koalícia sedem percent, nie päť ako bežné strany. Okolo pol štvrtej ráno už bolo jasné, že sa do parlamentu nedostanú. Získali 6,96 percenta a chýbalo im 926 hlasov. Nepomohla im ani sťažnosť kvôli nesprávne sčítaným hlasom. Stal sa z toho jednoducho horkosladký neúspešný príbeh. Bod zlomu ani noc zlomu sa nekonali.
Nové vedenie... nová budúcnosť?
Po voľbách si PS/SPOLU kládlo otázku, čo ďalej. Bolo jasné, že ich volebné manželstvo viac nemá význam a tak obaja lídri odišli z vedenia strán a koalícia sa rozpadla. Po februárových voľbách trvalo niekoľko mesiacov, kým sa PS ako tak pozviechala z neúspechu. Kandidatúru na šéfku strany ohlásila Irena Bihariová. Prekvapivo sa ako jej protikandidát prihlásil opäť Michal Truban.
Na sneme strany začiatkom júna 2020 nakoniec za predsedníčku zvolili Bihariovú. Získala 105 hlasov, Truban 100. Dnes, po dvoch rokoch, čaká PS ďalší snem a nové vedenie. Kandidatúru na predsedu ohlásil len Michal Šimečka a zdá sa, že sa europoslanec stane novým lídrom, ak získa nadpolovičnú väčšinu hlasov. V aktuálnych preferenciách majú okolo 8 až 9 percent. Ich bývalý spolupútnik strana SPOLU nemá ani jedno percento. Aká bude ďalšia budúcnosť PS a či sa tentokrát dokážu prebojovať do parlamentu, ukáže čas a ďalšie parlamentné voľby, ktoré budú podľa Šimečku zápasom o demokraciu a európsku budúcnosť Slovenska.
