POPRAD – Jednorazový príspevok vo výške 100 eur na kompenzáciu rastúcich cien energií a potravín, ktorý navrhli lídri koalície, považuje Spoločnosť ochrany spotrebiteľov (S.O.S.) so sídlom v Poprade za nepremyslený. „Vo vybraných skupinách pomoci chýbajú dôchodcovia s minimálnym dôchodkom. Práve seniori žijú na vidieku v nezrekonštruovaných a priveľkých domoch. Energetickou chudobou však trpia aj dôchodcovia žijúci v bytových domoch, pretože sú sami alebo splácajú exekúciu či hypotéku svojich detí,“ skonštatovala Petra Čakovská zo S.O.S., ktorá sa dlhodobo venuje energetickej chudobe.
Jednorazová pomoc navrhovaná vládou nie je podľa nej adresná, obsiahne časť obyvateľov, ktorí ju vôbec nepotrebujú, a vynechá značnú časť ľudí, ako zdravotne postihnutých, ktorí ju, naopak, potrebujú akútne. „Argument, že táto pomoc je zameraná na deti, neobstojí, pretože chudobné deti potrebujú najmä elektrinu a kvalitnú stravu, aby sa mohli riadne učiť. Ich chudobní rodičia však často majú iné priority, preto je potrebné štátnu pomoc na zlepšovanie podmienok pre deti cieliť presne,“ upozornila Čakovská. Ako príklad uviedla Veľkú Britániu, kde z testovacieho štátneho programu podporili milióny domácností, pričom samosprávy financie z neho poskytovali chudobným domácnostiam prostredníctvom malých grantov na jedlo, oblečenie a komunálne služby.
Premiér Eduard Heger predstavil Plán obnovy a odolnosti SR
Čakovská zdôraznila, že aj pri zvýšenom prídavku na dieťa a daňovom bonuse štát zabudol na najzraniteľnejšiu skupinu seniorov, ktorých sa žiadne systémové riešenie netýka. Najmä v prípade marginalizovaných a sociálne znevýhodnených domácností by mala byť podľa nej táto pomoc tiež viazaná, aby bola použitá správne. „V čase rastúcej inflácie by štátna dotácia navyše mala zohľadňovať najmä skutočný príjem domácností a mať pridanú investičnú hodnotu. To umožní domácnostiam vymaniť sa z chudoby a fosílnej závislosti a pripraviť sa na ďalší rast cien plynu a elektriny. Takou pomocou je finančná podpora na zníženie energetickej spotreby domácností, teda napríklad zateplenie domu, výmenu strechy, okien či dekarbonizáciu kúrenia,“ tvrdí Čakovská.
Ako príklad uviedla Litvu, kde je zraniteľným spotrebiteľom energie každý, kto poberá sociálnu pomoc alebo s takouto osobou žije. Za energeticky chudobných sa považujú ľudia, ktorí 10 a viac percent svojho príjmu minú na kúrenie, a štátna podpora je určená na platby za kúrenie a vodu. „Francúzsko zase predĺžilo zákaz odpojenia aj po skončení zimných mesiacov, a keďže podľa taríf vedia určiť, kto sú malí spotrebitelia, na základe dohody štátu s dodávateľmi im časť nákladov za tieto mesiace odpustia,“ doplnila Čakovská. Ďalšou možnosťou je podľa nej oslobodiť nízkopríjmové domácnosti od platenia distribučných poplatkov, čo sa dá presne zacieliť a spraviť hneď.
