BRATISLAVA - Mnohých klientov bánk prekvapil fakt, že prakticky od konca februára sa postupne zvyšovali ceny úrokových sadzieb. Tie sa aktuálne, najmä pri dlhodobých fixáciách, pohybujú nad úrovňou dvoch percent a vyzerá to tak, že ich rast sa ešte nezastavil. Okrem toho, posledné správy z Európskej centrálnej banky nie sú vôbec priaznivé. Ba naopak.
Zdražovanie nedávno opäť oznámila ČSOB banka, ktorá doteraz mala jedny z najnižších úrokových sadzieb v rámci všetkých bánk. Aj keď doteraz išlo viac-menej len o kozmetické úpravy s 0,2 percentuálnym navýšením, najnovšie zdražovanie už je razantnejšie. A to najmä pri dlhoročných fixáciách, ktoré sú u klientov bánk žiadajúcich o pôžičku mimoriadne obľúbené.
Archívne VIDEO Guvernér NBS Peter Kažimír: Na najbližšie roky predpokladáme infláciu 8 až 14 %
Pomocou nich si tak výhodné úrokové sadzby vedia zabezpečiť aj na 10 či 20 rokov. Kým donedávna ponúkali fixáciu na 10 rokov vo výške 0,99 percenta, po novom sa 10.ročná fixácia začína na hodnote 2,25 percenta. V prípade 15-ročnej fixácie ide o navýšenie na 2.45 percenta a v prípade 20-ročnej fixácie na 2,75 percenta. Všetky fixácie stúpli o zhruba 0,8 percenta. Zmeny sú platné od 15. apríla.
Avšak, krátko po veľkonočných sviatkoch prišli ďalšie zlé správy. Európska centrálna banka (ECB) môže zvýšiť úrokové sadzby už v júli v dôsledku „významných“ inflačných rizík, ktoré si pravdepodobne vyžiadajú ďalšie sprísnenie jej menovej politiky neskôr v priebehu roka. Uviedol to člen Rady guvernérov ECB a guvernér lotyšskej centrálnej banky Martis Kazaks. Inflácia v eurozóne sa už vyšplhala na rekordných 7,5 % a ďalej rastie. Strážcovia európskej meny tak tento rok pokračujú v uvoľňovaní stimulov. Peňažné trhy odhadujú šancu na zvýšenie sadzieb o štvrť percentuálneho bodu do júla na viac ako 50 %, pričom v septembri a v decembri predpovedajú ďalšie zvýšenie o 25 bázických bodov. Bázický bod je jedna stotina percentuálneho bodu.
Ale zároveň pre ekonomické dôsledky vojny na Ukrajine postupujú tvorcovia menovej politiky opatrne. Centrálne banky v USA a Spojenom kráľovstve sú ďalej pri odstraňovaní stimulov z obdobia tzv. pandemickej krízy, za čo si ECB vyslúžila kritiku, že podceňuje inflačné riziká. "Postupne neznamená pomaly," povedal Kazaks, ktorý má tendenciu byť skôr "jastrabom", teda stúpencom tvrdšej politiky. "Neznamená to vedome zaostávať. Nie, znamená to len kontrolu, či sú prijaté politické opatrenia vhodné.“
Podľa neho zvýšenie sadzieb o 25 bázických bodov sa momentálne „zdá vhodné“, hoci tvorcovia menovej politiky môžu vždy diskutovať o väčších pohyboch v závislosti od ekonomických údajov. Súčasné údaje o inflácii znamenajú, že ECB by nemala čakať na rýchlejší rast miezd. A dokonca aj výrazné spomalenie cenových tlakov alebo ekonomiky by len oddialilo, nie vykoľajilo, normalizáciu politiky ECB, povedal.
Rovnako sa rozhodla zvýšiť úrokové sadzby aj najväčšia slovenská banka - Slovenská sporiteľňa, a to od 21. apríla. "Aj teraz je dôvodom vývoj na medzibankovom trhu, keď cena dlhodobých zdrojov stále stúpa. Sporiteľňa upravuje sadzbu pri všetkých fixáciách. Najnižšiu ponúkanú sadzbu má stále jednoročná fixácia, od 0,89 % ročne. Úprava sadzieb sa dotkne aj spotrebných úverov, s poistením bude možné získať úver na čokoľvek od 6,49 % ročne," ozrejmil Lukáš Havlík z oddelenia korporátnej komunikácie.
Ako dodal, úrokové sadzby sú naďalej relatívne nízke a priaznivé a naďalej majú ľudia možnosť sa dostať k relatívne lacnému financovaniu, pokiaľ zvažujú kúpu vlastnej nehnuteľnosti. Avšak, banka priznala, že treba očakávať ďalší rast úrokových sadzieb. Z toho dôvodu odporúčajú ľuďom voliť dlhodobejšie fixácie, aspoň na 10 rokov.
