BRATISLAVA - Celý svet denne sleduje vojnu na Ukrajine. Slovensko, tak ako iné krajiny, sa snaží pomôcť utečencom. No popritom hrozí, že na naše územie preniknú ruskí špióni, ktorí majú záujem získavať tajné informácie. Zamedziť činnosti nepriateľských tajných služieb na našom území je aj úlohou Slovenskej informačnej služby. Jej riaditeľ Michal Aláč upozorňuje, že popri špiónoch sa môžu na našom území aktivizovať aj iné skupiny, ktoré obchodujú s deťmi alebo so zbraňami.
Nedávno prebehla akcia NAKA a VOS, kde sa robili zaisťovacie úkony pri štyroch osobách, ktoré mali vyzrádzať tajné informácie ruskej strane. Medzi osobami sa objavilo aj meno bývalého príslušníka SIS. Vyzradil utajované informácie nepriateľskej tajnej službe? Čo zistila vnútorná kontrola? Mohla táto akcia prekaziť iné sledovania? Viac sa dozviete v rozhovore s riaditeľom Slovenskej informačnej služby Michalom Aláčom.
Pred mesiacom Rusko zaútočilo a napadlo Ukrajinu. Ako vojna na Ukrajine z hľadiska bezpečnosti poznačila Slovensko?
- So situáciou, aká je u našich východných susedov, sme sa v novodobej histórii Slovenska ešte nestretli. Čelíme migračnej vlne, ktorú sme ešte nezažili a s ktorou sa musíme vysporiadať, a to tak z humanitárneho hľadiska, ako aj z bezpečnostného hľadiska. Z bezpečnostného hľadiska vojna vo všeobecnosti ohrozuje viaceré záujmy Slovenskej republiky, a to tak počas jej trvania, ako aj nejaký čas po jej ukončení. Okrem ohrozenia ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky, súčasná situácia vytvára aj podmienky pre protiprávne aktivity rôznych skupín.
O akých skupinách hovoríte?
- Napríklad o skupinách, ktoré obchodujú s ľuďmi, vrátane detí. Vzniká rovnako priestor pre skupiny zaoberajúce sa obchodovaním so zbraňami alebo pre teroristické skupiny, ktoré môžu využiť súčasnú situáciu, aby do Schengenského priestoru dostali rizikové osoby.
Môžu pri nápore na ukrajinskej hranici prechádzať ilegálne aj ruskí príslušníci, ktorí môžu znamenať riziko pre bezpečnosť Slovenska?
- Robíme všetko pre to, aby sme takýmto situáciám zamedzili. Všetky bezpečnostné zložky štátu, Policajný zbor, Ozbrojené sily SR, Finančná správa, Vojenské spravodajstvo a SIS, musia veľmi úzko spolupracovať a vymieňať si informácie, aby tomu zabránili. Je to ťažká situácia, lebo nápor na hranici je naozaj enormný. Doteraz sem nikdy také kvantá ľudí neprichádzali. Som presvedčený, že všetky zložky štátu robia to, čo je v ich silách, aby zamedzili vstupu rizikových osôb na územie Slovenskej republiky. Ak sa takejto osobe podarí preniknúť na naše územie, je nevyhnutné prijať primerané bezpečnostné a administratívne opatrenia, aby nemohli byť ohrozené záujmy SR a jej občanov.
Prešla na naše územie takáto osoba, resp. osoby, ktoré ste identifikovali a poslali ju spať bez toho, aby ste to medializovali?
- Konkretizovať nebudem. Ale vo všeobecnosti poviem, že keď je nevyhnutné takéto opatrenie vykonať, realizuje sa to v tichosti, aby sa nezmaril účel takého opatrenia, alebo aby sa nezmarili ďalšie úkony.
Nápor utečencov nie je len v susedných krajinách Ukrajiny, ale po celej Európe. Spolupracujú teraz užšie všetky partnerské tajné služby na utečeneckej vlne? Požiadali ste niekoho o pomoc vzhľadom na nápor na hranici?
- Komunikácia s partnermi je veľmi úzka, na dennej báze prebieha výmena informácií. Trošku odľahčene poviem, že sme sa s cieľom zefektívniť našu činnosť snažili získať od partnerov know - how, keďže sme nečelili ešte takejto kríze. Niektorí partneri majú väčšie skúsenosti. Komunikácia je preto naozaj intenzívna a efektívna, aby sa nič nezanedbalo.
Rozprávame sa o hranici, no zaznamenala SIS už nepriateľské aktivity (verbovanie, získavanie tajných informácií pre Ruskú federáciu) počas vojny na Ukrajine aj v hlavnom meste, kde sú politici a robia sa rozhodnutia?
- Opäť odpoviem všeobecne. Tejto problematike sa venujeme dlhodobo. Či už v našich správach o činnosti Slovenskej informačnej služby alebo v jednotlivých spravodajských produktoch celý rok upozorňujeme, že takýto fenomén tu je. Niekedy je intenzívnejší, inokedy latentnejší. Závisí to aj od toho, aké sú možnosti a priority druhej strany. Teraz by som však nerád konkretizoval, či sme získali informácie o spravodajských aktivitách cudzej moci na území hlavného mesta, resp. na území Slovenskej republiky. Lebo aj zverejnením takýchto informácií by som mohol ohroziť našu činnosť na úseku kontrarozviednej ochrany záujmov Slovenskej republiky.
Slovensko v polovici marca vyhostilo troch ruských diplomatov na základe vyhodnotenia slovenských spravodajských služieb. Ako SIS na tomto prípade participovala? Resp. vyhostili ich na základe vašich informácií?
- V tomto prípade bola úzka spolupráca všetkých príslušných subjektov. Nedá sa preto povedať, že to bolo na podnet služby. SIS dodala informácie tak, ako aj naši partneri z Vojenského spravodajstva. Na základe vyhodnotenia všetkých týchto poznatkov sa prikročilo k vyhosteniu.
Prečo boli vyhostení? Verbovali ľudí, podplácali?
- Povedzme to tak, že vykonávali činnosť, ktorá nie je v súlade s tým, čo má diplomat vykonávať.
Bol medzi vyhostenými diplomatmi aj Sergej Solomosov, ktorý bol zástupca vojenského pridelenca na ruskej ambasáde v Bratislave a zároveň styčný dôstojník a agentúrny kontakt GRU, ktorý verboval Slovákov?
- Nerád by som sa vyjadroval ku konkrétnym menám.
Ruská strana avizovala, že urobí protikrok. Vyhostili troch slovenských diplomatov. Očakávali ste to?
- Povedzme, že sa to dalo očakávať.
V polovici marca prebehla akcia NAKA a VOS, kde robili zaisťovacie úkony a zadržali štyri osoby pre špionáž pre ruskú stranu. Dve osoby boli obvinené, jednej navrhli väzobné stíhanie z dôvodu možného ovplyvňovania svedkov. Medzi týmito štyrmi osobami je aj bývalý príslušník SIS Bohuš M. z Ružomberka. Viete už v tejto chvíli povedať, aké utajované informácie vyzradil, ktoré by mohli zaujímať ruskú stranu?
- Išlo o bývalého príslušníka, ktorý bol zaradený v regionálnych štruktúrach. Pracoval na problematike, ktorá nie je zaujímavá pre spravodajcov cudzích služieb. Konkretizovať to ale radšej nebudem. Na jedno však treba v tejto súvislosti zareagovať. Rozumiem atraktivite, ktorú má meno bývalého príslušníka služby s prípadom vyšetrovania vyzvedačstva, je to prirodzene mediálne lákavá téma, ale zvádza na vyjadrenia, ktoré dnes nezodpovedajú realite. Výroky o tom, že tento bývalý príslušník vyzrádzal utajované informácie cudzej moci sa dnes na verejnosti komunikujú ako samozrejmosť, hoci ide o veľmi závažné tvrdenie. Tento fakt však najskôr musí byť jasne preukázaný, čo by potom viedlo k trestnoprocesným dôsledkom. Bez ohľadu na to, že táto osoba zatiaľ nebola obvinená, berieme celú vec vážne a venujeme jej presne takú pozornosť, akú si zaslúži. Keďže viem, ako tvrdo a v akých ťažkých podmienkach pracujú naši dôstojníci v rôznych oblastiach a tiež ako profesionálne zvládajú svoju prácu, ľudsky ma mrzia niektoré dehonestujúce vyjadrenia. Odmietam nepodložené tvrdenia o tom, že niečo zľahčujeme alebo dokonca kryjeme. Úplný opak je pravdou. Na lacný populizmus v takýchto veciach sme zvyknutí, a aj primerane odolní, ale ako riaditeľ spravodajskej služby nášho štátu naozaj nepovažujem verejné výroky vyslovené na základe neznalosti veci za šťastné, ale považujem ich priam za škodlivé pre záujmy Slovenska.
Nemohol mať informácie od kolegov, ktoré by zaujímali ruskú stranu?
- V spravodajskej komunite každý príslušník vidí len svoju časť práce. Príslušníci nie sú paranoidní len vo vzťahu k vonkajším kontaktom, ale aj smerom dovnútra. Každý si chráni svoje zdroje, prácu. Určite nechcem bagatelizovať možnosť, že by sa mohol dostať k nejakým informáciám, ale je to skôr už o našich vnútorných kontrolných procesoch, ktoré v službe máme.
Po medializovaní kauzy ste nariadili vnútornú kontrolu. Už máte výsledky kontroly, či predsa len nemohol niečo vyzradiť?
- Kontrolné mechanizmy v službe sú permanentné. Vždy musíme kontrolovať príslušníkov aj v záujme ich spravodajskej ochrany. Kontrolu sme vykonali. Robíme to vždy, keď príde podnet alebo nastane konkrétna udalosť v prostredí. Kontrola bola vykonaná. Ale ako som už povedal, tento prípad nebol pre nás neznámy.
Ako to myslíte neznámy?
- V rámci našej kontraspravodajskej činnosti sme mali indície o činnosti ruského špióna, ale ďalej by som to nekonkretizoval.
Podľa medializovaných informácií zo Slovenskej informačnej služby odišiel koncom minulého roka. Stáva sa bežne, že príslušníci odchádzajú a ukončujú pomer? Resp. nemali ste podozrenie, že niečo nie je v poriadku?
- Je to bežné. Či už ide o generačnú výmenu, alebo jednoducho ukončí pomer tak, ako je to prirodzené v iných oblastiach pracovnoprávnych vzťahov. Je to pravidelný jav. Niektorí dosahujú výsluhový vek, alebo sa už zdravotne na to necítia. Niektorí majú súkromné dôvody.
Aký mal on dôvod?
- Príslušník nemusí uviesť dôvod ukončenia. Požiada o uvoľnenie a Slovenská informačná služba ako služobný úrad musí tejto žiadosti vyhovieť.
Máte informácie, čo tento bývalý príslušník robí?
- Je zamestnaný v oblasti, ktorá nemá súvis priamo s bezpečnosťou.
Pracuje vo vojenskej nemocnici?
- To je skôr otázka na vojenskú nemocnicu.
Jedným z kľúčových ľudí pre ruskú stranu bol Bohuš Garbár, bývalý dopisovateľ už vypnutého portálu, ktorého fotografiu z ruským dôstojníkom zverejnil Denník N. Monitorovala SIS dlhšie Bohuša Garbára, ktorý vyzrádzal informácie, bral za ne peniaze a verboval ďalších ľudí?
- Nerád by som sa vyjadroval, či nejaká konkrétna osoba je, alebo nie je predmetom spravodajského záujmu. Je to utajovaná skutočnosť. Pravda je taká, že toto online médium bolo vyhodnotené ako bezpečnostné riziko. Zákonným spôsobom bola obmedzená jeho prevádzka. A to aj na základe informácií, ktoré pochádzali od nás.
Bola akcia, ktorú robili NAKA a VOS dobre pripravená? Zo štyroch osôb dvaja obvinení, jeden návrh na väzobné stíhanie a pri štvrtej osobe sa tvrdilo, že nebol dostatok dôkazov. Neprekazila sa touto akciou iná akcia, kde by sa chytili väčšie ryby?
- Realizácia procesných úkonov je čisto v réžii orgánov činných v trestnom konaní. Oni vyhodnotia, či dôkazná situácia je taká, že je nevyhnutné zrealizovať procesný úkon. Odhliadnuc od tejto kauzy musím povedať, ak je už niekde realizovaný nejaký procesný úkon orgánov činných v trestnom konaní, tam končí spravodajský záujem. Nie je potom možné ďalej spravodajsky pracovať na danej osobe, hrozbe. Dotknutá osoba a jej prípadní spolupracovníci už majú vedomosť o tom, že je monitorovaná štátnymi orgánmi, preto môže zmeniť svoje správanie. Môže ničiť dôkazy, môže obmedziť svoju aktivitu v prostredí. My ako služba tam už zo spravodajského hľadiska nemáme čo robiť. Ťažko sa mi hovorí niečo generálne. Služba nejakú osobu spravodajsky rozpracuje, a keď získa informácie v dostatočnom množstve a kvalite, odstúpi informácie formou spravodajského produktu zákonným príjemcom, ktorými sú často aj orgány činné v trestnom konaní. A nezáleží na tom, či ide o korupciu alebo iné veci. V tomto prípade, kedy sa bavíme o činnosti príslušníkov iných služieb, ktorí tu vyvíjajú činnosť proti záujmom Slovenska, tam je potrebné pracovať citlivo. A tiež vyhodnocovať, čo jednotlivé kroky vyvolajú.
Bolo to dostatočne citlivé?
- Neviem sa vyjadriť k úkonom orgánov činných v trestnom konaní. Nepoznám obsah spisu a nemám podrobné informácie o tom, aká je dôkazná situácia. Viem to vyhodnotiť zo spravodajského hľadiska.
A ako to hodnotíte zo spravodajského hľadiska?
- Je možné, že išlo o neodkladný a neopakovateľný úkon a museli reagovať vo vzťahu k jednému z páchateľov, že by mohol byť zmarený účel trestného konania. Je dôležité si na tomto mieste povedať, že trestné právo je prostriedkom poslednej ochrany záujmov spoločnosti, keď už všetky ostatné inštitúty zlyhávajú a nie sú spôsobilé zabezpečiť ochranu záujmov SR. Nedovolím si konštatovať, či v tomto prípade boli využité všetky prostriedky ochrany záujmov Slovenskej republiky a práve preto sa zo strany orgánov činných v trestnom konaní pristúpilo k realizácii procesných úkonov. Boli by to len špekulácie z mojej strany. Ale ako som už uviedol, každý úkon, ktorý sa týka kontrarozviednej ochrany štátu je potrebné dôkladne zanalyzovať z viacerých aspektov a z pohľadu ochrany záujmov Slovenskej republiky zvoliť najefektívnejší postup.
Vedeli ste o tejto akcii NAKA a VOS? Boli ste priebežne informovaný, spolupracovali ste na tom, alebo ste sa o kauze dozvedeli z médií? V ktorej fáze bola SIS do akcie zapojená?
- Toto by som nerád konkretizoval. Ale ako som povedal, nebolo to pre nás nič prekvapivé.
Aká je spolupráca s ostatnými bezpečnostnými zložkami štátu? Ste súčasťou jedného tímu?
- Hrozba, ktorej Slovenská republika čelí, je tak intenzívna, že by bolo od nás vrcholne neprofesionálne, keby sme nespolupracovali. Teraz naozaj všetky zložky musia plniť svoje zákonom uložené povinnosti a ako sa hovorí, ťahať za jeden povraz. Ak jedna zložka nemá z objektívnych dôvodov možnosť dostatočne chrániť záujmy Slovenskej republiky, musí tieto záujmy chrániť iná zložka. A kľúčom je efektívna komunikácia a vzájomná koordinácia.
V poslednom čase sa stále rozpráva o vojne na Ukrajine, ruských špiónoch. Nemôžu nám popritom uniknúť a dostať sa na naše územie teroristi?
- Vojna na Ukrajine je bezpečnostná hrozba a je jej venovaný veľký mediálny priestor. Je to naozaj téma, ktorá zaujíma všetkých. Spravodajské služby (SIS alebo VOS pozn. red.) však musia hrozby vnímať komplexne. Nemôžeme sa sústrediť len na jednu. Sú tu teroristické hrozby. A organizovaný zločin si tiež nedal prestávku. Naďalej musíme plniť úlohy v celom rozsahu svojej pôsobnosti.
