BRATISLAVA – Cena severomorskej ropy Brent na svetových trhoch vo štvrtok prekročila hranicu 118 USD (106,25 eura) za barel (159 litrov) a dosiahla tak najvyššiu úroveň za deväť rokov. To v nasledujúcich týždňoch prinesie skokový nárast cien motorových palív a cena najpoužívanejšieho 95-oktánového benzínu by sa mohla vyšplhať až na úroveň 1,7-1,8 eura, odhadli analytici.
Vývoj cien bude podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa závisieť najmä na vnímaní konfliktu samotnými finančnými trhmi. "Ak budú pokračovať v započítavaní rastúceho rizika obmedzenia či prerušenia dodávok ropy z Ruska, ceny budú tlačené nahor, pravdepodobne aspoň krátkodobo, na rekordné úrovne. Potom zrejme príde k tzv. deštrukcii dopytu, vybalansovaniu trhu a ich určitej korekcii, no stále ostanú na mimoriadne vysokých úrovniach. Pripomínam, že eurové ceny ropy už v týchto dňoch prekonali historické maximá," uviedol Pánis.
Pravdepodobne tak budeme podľa analytika tankovať najdrahšie v histórii. Pánis predpokladá skoré skokovité zdražovanie, ktoré posunie ceny benzínu na alebo nad 1,7 eura a ceny nafty na alebo nad 1,60 eura.
Ešte vyššie ceny motorových palív očakáva analytička 365.bank Jana Glasová. "Predpokladáme, že aj ceny na našich pumpách budú v ďalších týždňoch výrazne rásť a nie je vylúčené ani pokorenie úrovne 1,80 eura za liter 95-oktánového benzínu," uviedla Glasová.
Ceny klesať nebudú
Ceny ropy, teda aj palív, by navyše mohli ostať na mimoriadne vysokých úrovniach a podstatnejšie neklesnúť aj v prípade deeskalácie napätia a ukončenia konfliktu. Riziková prirážka ukrajinskej krízy by totiž mohla podľa Pánisa v cenách ropy dlhší čas pretrvať.
Cena ropy bola vysoká už pred inváziou ruských vojsk na Ukrajinu. Podporil ju pomerne rýchly rast ekonomiky po pandémii a nedostatok zdrojov. Po zavedení sankcií voči Rusku, ktoré je jedným z najväčších exportérov ropy, mnohí ropní obchodníci z etických princípov a obáv z poškodenia reputácie odmietajú nakupovať ruskú ropu, a to napriek tomu, že sa na túto komoditu zatiaľ sankcie nevťahujú.
Zároveň vidno problém s prepravou ruskej ropy, keď mnohí veľkí západní nákladní prepravcovia odmietajú robiť biznis v Rusku a veľa západných nákupcov ropy odmieta prepravovať ropu ruskými loďami. Ruskej ropy je teda na trhu menej, čo sa pretavuje do rastu cien severomorskej ropnej zmesi Brent, ktorá je kľúčová pre ceny palív u nás.
Euro kleslo voči britskej libre na najnižšiu úroveň od referenda o brexite
Európska mena vo štvrtok klesla voči britskej libre na najnižšiu úroveň za takmer šesť rokov a oproti doláru sa dostala blízko 21-mesačného minima. Konflikt na Ukrajine a nový nárast cien energií zvýšili totiž obavy o ekonomický výhľad eurozóny.
Kurz spoločnej európskej meny euro klesol počas ranných obchodov v Londýne na 82,76 pence za euro, čo bola jeho najnižšia úroveň od referenda v Británii o odchode z Európskej únie v júli 2016. Neskôr euro časť strát zmazalo a predávalo sa po 82,81 pence, čo bolo o 0,2 % menej ako v predchádzajúci deň na konci obchodovania.
Euro sa znížilo aj oproti doláru, a to o O,3 % na 1,1083 USD/EUR potom, ako sa v stredu (2.3.) prepadlo až na 1,1058 USD/EUR, čo bola jeho najnižšia úroveň od mája 2020. Tento týždeň zatiaľ klesla európska mena o 1,5 % a smeruje k štvrtej týždennej strate v rade voči americkému doláru.
Podľa analytikov k tomu prispeli najmä ceny plynu, čo je kľúčový bod z hľadiska ekonomických dôsledkov vojny na Ukrajine, ktoré Európu "zabolia". Stredajšie údaje Eurostatu ukázali, že inflácia v eurozóne minulý mesiac dosiahla rekordnú úroveň 5,8 %.
Austrálsky dolár vo štvrtok naopak vzrástol oproti americkému doláru o 0,2 %, keďže ceny austrálskeho exportu, ako sú uhlie, plyn a obilniny, stúpajú pre sankcie proti Rusku, ktoré vážne narúšajú globálne dodávky. Americký dolár zase podporilo vyhlásenie predsedu Federálneho rezervného systému (Fed) Jeroma Powella, že centrálna banka začne tento mesiac „opatrne“ zvyšovať úrokové sadzby, ale v prípade potreby je pripravená postupovať agresívnejšie.
Ruský rubeľ naopak klesol na nové rekordné minimum okolo 118,35 RUB/USD počas obchodovania v Moskve potom, ako ratingové agentúry Fitch a Moody's znížili rating Ruska do neinvestičného pásma v dôsledku západných sankcií.
Vojna otriasa aj finančnými trhmi, netreba však byť v panike
Vojnový konflikt na Ukrajine otriasa celým svetom vrátane finančných trhov. Slovákov, ktorí si sporia vo fondoch, treba podľa investičného analytika spoločnosti FinGO.sk Františka Burdu upokojiť, aby sa neuváženým výberom úspor zbytočne "nepopálili". Mali by, naopak, vedieť, že súčasná situácia na trhu môže priať aj vyšším ziskom.
"Aj po vypuknutí pandémie sme boli svedkami šialenstva, ktoré sa roztočilo na finančných trhoch doslova zo dňa na deň. Prudkým pádom akcie zareagovali aj na vojnu na Ukrajine, ktorá predstavuje oveľa vyššie riziko, než akým bol nový koronavírus. Aktuálna situácia prirodzene vyvoláva množstvo otázok hlavne medzi neskúsenými investormi, ktorí sa môžu báť o svoje úspory a majetok. Ale panika je zbytočná a treba zachovať pokoj," uviedol Burda.
Pokračoval, že podobné scenáre na trhu boli už niekoľkokrát, či už šlo o finančnú krízu alebo o vypuknutie pandémie nového koronavírusu. Po prudkých pádoch sa akcie vždy otriasli a následne rástli ešte rýchlejšie. Preto sa teraz podľa Burdu oplatí nakúpiť lacné akcie, ktoré neskôr prinesú vyšší zisk.
Rovnako aj ľuďom, ktorí si sporia napríklad na dôchodok alebo pre deti do ETF alebo do podielových fondov, Burda odporúča, aby nesiahali na svoje investičné kontá a nevyberali úspory. Práve naopak, aby zainvestovali viac.
"Zachovanie investičného horizontu má svoj význam. Ak by ste úspory vybrali predčasne, zbytočne na tom stratíte a môžete to oľutovať. Naopak, kto má voľné prostriedky, práve v tomto období by mal zainvestovať viac. Klienti, ktorí si do akciových fondov sporia pravidelne, môžu teraz zvýšiť svoje mesačné vklady alebo pouvažovať aj nad vyšším jednorazovým vkladom. Z dlhodobého hľadiska sa im to určite vráti a peniaze zhodnotia výhodnejšie," poradil Burda.
Poukázal zároveň aj na to, že kým akcie padajú, drahým kovom sa darí. V posledných dňoch sa veľmi veľa Slovákov začalo pýtať aj na investičné zlato, ktoré si uchováva svoju hodnotu bez ohľadu na to, či ho kúpia teraz alebo o rok. "Od vypuknutia vojny sme zaznamenali rekordný záujem klientov o investičné zlato, ktoré slúži ako poistka portfólia a ochraňuje peniaze pri menových reformách, politických či iných finančných krízach. Odporúčam, aby zlato tvorilo aspoň menšiu časť portfólia, napríklad 15 alebo 20 %. Do zlata si ľudia môžu sporiť aj pravidelne po menších sumách napríklad 25, 50 alebo 100 eur mesačne. Slováci si takto sporia napríklad na zlaté jednouncové mince, ktoré sú cenovo dostupné," dodal Burda.
