BRATISLAVA - Situácia na Ukrajine je zlá a vojnu, ktorú rozpútalo Rusko, odsúdila väčšina sveta. Na Rusko krajiny uvalili sankcie a z krajiny sa snažia dostať desaťtisíce obyvateľov. Pre stanné právo sa však muži vo veku od 18 do 60 rokov z krajiny nedostanú. Čo však bude nasledovať? Matematik Richard Kollár má skutočne veľa otázok týkajúcich sa vojny na Ukrajine.
Stalo sa to, o čom sme do poslednej chvíle verili, že sa nestane. Rusko v noci zo stredy na štvrtok zaútočilo na Ukrajinu a začala sa tak vojna, ktorú väčšina štátov sveta odsúdila. Na Rusko plánujú uvaliť devastujúce sankcie v snahe o stabilizáciu situácie a ukončenie vojny.
VIDEO Zábery skazy z ukrajinského Kyjeva po nočnom ruskom bombardovaní
Mnohí sa však zamýšľajú nad tým, čo bude ďalej. Slováci majú právom obavy, veď Ukrajina je náš priamy východný sused a v prípade potreby budeme musieť uchýliť Ukrajincov, ktorí sa rozhodli utiecť z krajiny.
Veľa otázok má aj matematik Richard Kollár. „Keď Sovietsky zväz (Rusko a jeho spojenci) obsadí Ukrajinu, čo bude ďalej? Zostane to potom tak? Dokedy? Čo s ukrajincami, ktorým sa nepodarí újsť? Budu aj koncentráky? Vysťahujú ich na Sibír? Ako sa bude ďalej vyvýjať riziko chudoby na Ukrajine (dnes Ukrajina 1,1%, Rusko 12,1%)? Počkáme znovu 40-50 rokov po vojne, kým režim sám vnútorne neskolabuje?“ pýta sa Kollár na sociálnej sieti. Rovnako ho zaujíma, kto bude ďalší cieľ a či Slovensku hrozí bezprostredné riziko.
Zamyslel sa aj nad tým, či sa rovnako, ako na Ukrajine, objavia separatistické skupiny aj na Pobaltí, ktoré priamo susedí s Bieloruskom, večným spojencom Ruska, prípadne, či Rusko začne rozdávať pasy Rusom žijúcim v pobaltských krajinách, aby im, ako hovorí ruský prezident Vladimir Putin, zlepšil ich život.
„Pošle tam vyzbrojených turistov na dovolenku? Kedy bude vhodný čas na ďalší útok? Budú postupovať rýchlo alebo si na chvíľu oddýchnu? Čo teraz s Rusmi a Bielorusmi, ktorí inváziu odmietajú? Dokážeme ochrániť pred nenávisťou tých, čo žijú u nás práve preto, že Putinov režim neznášajú? A čo s tými, ktorých doma v Sovietskom zväze pozatýkajú?“ pýta sa ďalej.
Zábery, z ktorých sa tisnú slzy do očí: Na hraniciach s Ukrajinou vidieť zúfalstvo dospelých, aj detský plač
MIMORIADNE rokovanie vlády: SR schválilo milión eur na pomoc Ukrajine! Nemocnice sú pripravené na mobilizáciu
Čo ak sa začne bombardovať Bratislava?
Otázok má naozaj veľa, mnohé sa týkajú napríklad aj toho, ako sa budú riešiť tí občania, ktorí sú pomýlení a inváziu podporujú, či sa s nimi budú tí, ktorí tento akt odsúdili, normálne stretávať na odborných konferenciách alebo športových podujatiach. A to najmä z dlhodobejšieho hľadiska. Rovnako sa Kollára zamýšľa aj nad tým, čo by mal robiť, keby v najhoršom scenári došlo k bombardovaniu Bratislavy, kde býva.
„Ak by večer oznámili bombardovanie Bratislavy, kam by som sa doma skryl? Zašiel by som do nepohodlnej pivnice, alebo by som to riskol v byte? Kam by som pre istotu zaparkoval auto a čo by som doň pripravil? Vyhodili by sme do vzduchu všetky mosty v Bratislave, aby sa aspoň nedostali do Petržalky? Aj most SNP? Budeme sa fotiť na Šafku so sovietskymi tankami ako v roku 1968 a postovať fotky na facebook?“ konštatoval. Pýta sa aj to, kedy je vhodný čas vybrať všetky úspory z banky, pričom ho zaujíma aj to, či je lepšie ich mať na zahraničnom účte, alebo ako „cash“ pri sebe. Ozrejmil, že v prípade, ak by sa vyhlásilo stanné právo a mobilizácia ľudí, bojovať by nešiel, no pýta sa, kam by treba narýchlo vycestovať, a čo všetko by bolo potrebné si zbaliť.
Neadekvátna reakcia západu
Podľa Kollára totiž nie je reakcia západu adekvátna voči tomu, ako hrubo koná Rusko voči Ukrajine. A upozorňuje, že ruské vojsko sa časom dostanú aj na Bratislavskú ulicu v Kyjeve, pričom ich postup nateraz spomaľujú ukrajinská armáda, aj keď asi nemajú šancu tento boj vyhrať. Konštatuje, že napokon všetkých, ktorí Rusku vzdorovali, alebo zabijú, alebo zaujmú.
„Pikoška. Podľa informácií o hlasovaní EÚ, proti odstrihnutiu Ruska od Swiftu hlasovali včera Nemecko, Taliansko a Maďarsko. Som rád, že Slovensko sa pri tomto momente dejin nepridalo k bývalej fašistickej osi. Je to však asi náhoda, za Fica s Dankom by sme hlasovali rovnako. Aspoň nateraz sme však pasci minulosti ušli. Dokedy?“ poukázal. Uviedol, že táto doba prináša do spoločnosti otázky úplne iného charakteru, nad ktorými sa doteraz nik nezamýšľal. A aj keď mnohí chceli vyjadriť solidaritu Ukrajine tichým pochodom, napokon až taký tichý nebol, čo je podľa Kollára dobré a dúfa, že nespokojnosť ľudí voči krokom Ruska bolo počuť až na ambasádu.
„Slovensko nie je s vami a dúfam, že ani nikdy nebude, aspoň kým sa z vás nestane civilizovaná krajina. A áno, som rád, že k nám prídu vojská NATO, aby prípadne bránili našu východnú hranicu. Sami by sme to nedali ani náhodou. Dúfam, že sa z toho, že ich ochránia, tešia aj tí, ktorí pomýlene v posledných týždňoch trepali samé drísty. Je čas sa k tomu otvorene prihlásiť,“ uzavrel.
