BRATISLAVA – Zdravotníci si za posledné dva roky prešli všeličím – od potlesku z balkónov až po urážky najhrubšieho zrna. Najmä tí, ktorí boli počas pandémie aktívni na sociálnych sieťach a zverejňovali svoje skúsenosti z covid oddelení, názory na očkovanie či vyvracali konšpirácie, museli denne čeliť masívnemu prísunu nenávestných správ a komentárov od ľudí, ktorí mali iný názor. Každý sa s tým vysporiadal po svojom.
Lekár Milan Kulkovský, ktorý patril k tým, čo sa pravidelne ku koronavírusu vyjadrovali aj prostredníctvom sociálnych sietí tvrdí, že takýchto správ bolo mnoho. „Dostal som množstvo správ a o komentároch v diskusiách ani nehovoriac, v ktorých sa moji spoluobčania predbiehali v tom, koho vyhrážky a nadávky budú agresívnejšie,“ uviedol.
Na takúto, ako ju ironicky sám nazval „konštruktívnu kritiku“, sa naučil nereagovať a ani ju nečítať. „Keby som chcel v živote robiť niečo, kde mi nehrozí nenávisť a hnev ľudí, medicínu by som vyškrtol zo zoznamu ako prvú. „Keby som chcel v živote robiť niečo, kde mi nehrozí nenávisť a hnev ľudí, medicínu by som vyškrtol zo zoznamu ako prvú,“ uviedol.
Páči sa mu však postoj, aký k „hejterom“ zaujal profesor Vladimír Krčméry. „Trochu mi to zapadá do najnovších zistení, že koronavírus je aj neurotropný vírus. To znamená, že to je ochorenie, ktoré postihuje aj centrálny nervový systém, mení správanie a má výrazný vplyv na duševné zdravie,“ povedal Krčméry.
archívne video
Podľa neho totiž takéto neuveriteľné obvinenia, ako je páchanie genocídy podobných zločinov, nemôžu pri normálnej úrovni duševného zdravia vzniknúť. „Ja sa k týmto aktivitám jednotlivcov staviam tak ako ku každému inému pacientovi, pretože ochorenie respiračné alebo infekčné treba posudzovať rovnako vážne ako účinky na duševné zdravie celej populácie. Na jednej strane to teda má takú svoju medicínsku logiku, na druhej strane nás to však paralyzuje a zdržuje od našej práce,“ dodal Krčméry.
