BRATISLAVA – Víkendový prieskum bol pre mnohé, aj koaličné strany, riadnou fackou od voličov. Naopak, opozičný Smer-SD a Hlas-SD sa môžu pri pohľade na čísla pokojne usmievať. Na to, čo stojí za nízkymi percentami koalície ako aj vzostupom ich konkurentov z opačného politického tábora sme sa opýtali politológa Radoslava Štefančíka. Ten však upozornil ešte na jednu zásadnú vec, ktorú prieskum ukázal.
Podľa prieskumu, ktorý robila agentúra Focus pre TV Markíza by voľby v januári vyhral Hlas-SD Petra Pellegriniho so 17,8 percentami hlasov. Za ním by skončil Smer-SD so ziskom 16, 3 percenta. Oproti číslam z novembra minulého roka sa však rozdiel medzi nimi stenčil. Zatiaľ, čo Hlas-SD mierne klesol, smeráci, naopak, o niečo poskočili.
Naopak, strany vládnej koalície od nich delí priepastný rozdiel. Tretia SaS by dostala 11 percent hlasov, Sme rodina 6,1 percenta a strana Za ľudí s 3 percentami by sa ani nedostala do parlamentu.
"Vládne strany pôsobia často ako amatéri. Ako keby pravá ruka nevedela, čo robí ľavá. Neprispievajú im večné spory, pochabé správanie Igora Matoviča, slabý ťah na bránu mnohých ministrov. K tomu všetkému existujú podozrenia z korupcie, stranícke nominácie bez patričnej kvalifikácie a skúseností, nesplnené predvolebné sľuby o zvyšovaní platov pedagógov a zdravotných pracovníkov. K tomu všetkému chaotické riešenie pandémie," uviedol na margo zverejnených čísiel Štefančík, podľa ktorého je pochopiteľné, že ich preferencie padajú dole.
Na druhej strane sa darí opozícii, keďže podľa politológa tá na všetky tieto nedostatky upozorňuje. "Pritom si nedávajú servítku pred ústa, ale idú na to pekne zostra. Vyvolávajú strach, nenávisť, využívajú frustráciu ľudí z protipandemických opatrení. Robert Fico je komunikačne mimoriadne aktívny, asi neprejde deň, aby sa k niečomu nevyjadril," povedal. "Pellegrini nie je tak komunikačne aktívny, navyše je politicky korektný, namiesto emócií, používa zdravý rozum a ten dnes na všetkých voličov neplatí," dodal.
Preferencie Hlasu a Smeru však podľa neho nemusia prekvapiť. Pripomenul, že potenciál tohto elektorátu je približne jedna tretina voličov a tiež to, že dnes len kopíruje niekdajší potenciál Smeru.
To, čo ho však znepokojuje, je súčet preferencií ĽSNS a Republiky. Kotlebovci by dostali 4,3 percentá hlasov, čo je síce menej ako v novembri 2021 a ostali by za dverami parlamentu, no stále sú blízko hranici zvoliteľnosti. Strana Republika, ktorú sformovali odídenci od Kotlebu na čele s Milanom Uhríkom a Milan Mazurekom by však dostali 7,8 percenta hlasov, čo je oproti novembru 2021 nárast o rovné jedno percento. "Vyzerá to tak, že s pravicovým extrémizmom sa budeme musieť naučiť žiť oveľa dlhšie, než sme pôvodne predpokladali," komentoval Štefančík.
