BRATISLAVA - „Deti majú trikrát väčšiu pravdepodobnosť, že budú fajčiť, ak fajčia ich rodičia," tvrdí Tibor Baška, prezident Národnej koalície pre kontrolu tabaku. Podľa jeho slov deti ovplyvňujú aj zvedavosť a rovesníci, ale rozhodujúci je vplyv rodinného prostredia.
„Ak rodič prestane fajčiť, prinesie svojmu potomstvu dvojnásobný osoh. Neohrozí detský organizmus pasívnym fajčením a zníži pravdepodobnosť budúcej nikotínovej závislosti dieťaťa," uviedol Baška.
Fajčenie matky počas tehotenstva sa prejavuje aj bezprostredne po narodení dieťaťa. Zvyšuje sa u neho riziko popôrodných komplikácií. Aj neskôr po skončení novorodeneckého obdobia sú deti matiek, ktoré fajčili počas tehotenstva, častejšie hospitalizované v nemocnici. „Odhaduje sa, že až takmer štvrtinu prípadov syndrómu náhleho úmrtia dojčaťa (SIDS) možno pripísať na vrub fajčenia matky počas tehotenstva,“ povedal Tibor Baška. Podľa neho, deti, ktorých rodičia fajčia, sú náchylnejšie na kašeľ, zvýšenú tvorbu hlienu a majú vyššiu pravdepodobnosť pľúcnych ochorení než deti, ktorých rodičia nefajčia.
U detí fajčiarov vzniká návyk na nikotín rýchlejšie a dosahuje väčšiu intenzitu ako u detí nefajčiarov. „Podľa údajov zo Slovenska z minulého roka, získaných v rámci Globálneho prieskumu fajčenia školskej mládeže, pravidelne fajčilo asi 35 percent detí vo veku od 13 do 15 rokov pochádzajúcich z rodín, kde aspoň jeden z rodičov fajčil. Pritom v nefajčiarskych rodinách fajčilo asi 18 percent detí. Podľa výsledkov Globálneho prieskumu fajčenia školskej mládeže, je na Slovensku vystavená pasívnemu fajčeniu takmer polovica detí.
„Hoci sa situácia v tomto smere zlepšila, ide stále o veľký počet vzhľadom na jeho nepriaznivé dôsledky," uviedol Baška. Oficiálne sa odhaduje, že v Európe umrie ročne na následky pasívneho fajčenia takmer 80-tisíc nefajčiarov, najmä v dôsledku ochorení srdca a ciev, mozgových príhod a rakoviny pľúc. Na pasívne fajčenie je zvlášť citlivý vyvíjajúci sa detský organizmus. Hoci účinky nemusia byť vždy hneď zjavné, významne prispievajú k chorobnosti detí vystavených fajčeniu svojich rodičov. Agentúru SITA informovala Radka Švaleková.
Fajčenie matky počas tehotenstva sa prejavuje aj bezprostredne po narodení dieťaťa. Zvyšuje sa u neho riziko popôrodných komplikácií. Aj neskôr po skončení novorodeneckého obdobia sú deti matiek, ktoré fajčili počas tehotenstva, častejšie hospitalizované v nemocnici. „Odhaduje sa, že až takmer štvrtinu prípadov syndrómu náhleho úmrtia dojčaťa (SIDS) možno pripísať na vrub fajčenia matky počas tehotenstva,“ povedal Tibor Baška. Podľa neho, deti, ktorých rodičia fajčia, sú náchylnejšie na kašeľ, zvýšenú tvorbu hlienu a majú vyššiu pravdepodobnosť pľúcnych ochorení než deti, ktorých rodičia nefajčia.
U detí fajčiarov vzniká návyk na nikotín rýchlejšie a dosahuje väčšiu intenzitu ako u detí nefajčiarov. „Podľa údajov zo Slovenska z minulého roka, získaných v rámci Globálneho prieskumu fajčenia školskej mládeže, pravidelne fajčilo asi 35 percent detí vo veku od 13 do 15 rokov pochádzajúcich z rodín, kde aspoň jeden z rodičov fajčil. Pritom v nefajčiarskych rodinách fajčilo asi 18 percent detí. Podľa výsledkov Globálneho prieskumu fajčenia školskej mládeže, je na Slovensku vystavená pasívnemu fajčeniu takmer polovica detí.
„Hoci sa situácia v tomto smere zlepšila, ide stále o veľký počet vzhľadom na jeho nepriaznivé dôsledky," uviedol Baška. Oficiálne sa odhaduje, že v Európe umrie ročne na následky pasívneho fajčenia takmer 80-tisíc nefajčiarov, najmä v dôsledku ochorení srdca a ciev, mozgových príhod a rakoviny pľúc. Na pasívne fajčenie je zvlášť citlivý vyvíjajúci sa detský organizmus. Hoci účinky nemusia byť vždy hneď zjavné, významne prispievajú k chorobnosti detí vystavených fajčeniu svojich rodičov. Agentúru SITA informovala Radka Švaleková.
