ROZHOVOR so psychologičkou: Neustále sa meniace pravidlá deti mätú! Vianočné návštevy sú pre veľmi dôležité!

---

V rozhovore sa dozviete:

• Ako na deti vplýva pandémia a neustále sa meniace pandemické opatrenia?
• Dokážu sa deti ešte tešiť na Vianoce?
• Ako citlivo deťom povedať, že zomrel náš blízky príbuzný?
• Prečo je pre deti dôležité, aby dodržiavali opatrenia?
• Ako ich chrániť pred nástrahami sociálnych sietí?

---

Vianoce tento rok, podobne ako ten posledný, sú v znamení pandémie koronavírusu. Ovplyvňuje deti súčasná situácia? Ak áno, ako?

- Myslím si, že deti súčasná situácia počas Vianoc ovplyvňuje v menšej miere. Možno sa nestretnú so všetkými príbuznými, ale nakoľko sú návštevy povolené, určite väčšina z nich bude tráviť Vianoce aj so svojimi starými rodičmi. Rodičia sa snažili pre ne urobiť už samotné adventné obdobie čarovným, byty a domy sú ozdobené, darčeky zabalené a dobroty napečené.

Pôvodne sa zdalo, že Vianoce prežijeme v tvrdom lockdowne, pre očkovaných a prekonaných však prišlo uvoľnenie. Ba čo viac po roku sú opäť povolené aj návštevy. Ako by deti zasiahlo to, ak by nemohli navštíviť svojich starkých a ďalších príbuzných?

- Som veľmi rada, že tieto Vianoce môžeme tráviť so svojimi rodičmi a starými rodičmi. Pre deti sú rodinné tradície veľmi dôležité – budujú ich identitu, patria k rodinnej histórii, dávajú im istotu. Deti potrebujú budovať blízke vzťahy aj s inými ľuďmi ako len s rodičmi. Rodičia môžu byť vyčerpaní homeofficom a online vyučovaním. Som presvedčená, že tieto sviatky budú osviežením pre celú rodinu.

Vnímajú vôbec, čo sa deje, prečo sa deje, prípadne, prečo sa robia takéto opatrenia?

- To, či deti vnímajú čo sa deje kvôli pandémii, závisí hlavne od toho, čo im rodičia povedia. Deti by mali byť informované na veku primeranej úrovni, avšak treba dávať pozor na to, aby sme ich zbytočne nevystrašili alebo nezneistili. Je vhodné ich viesť k tomu, aby opatrenia dodržiavali a určite majú poznať ich zmysel. Ale nesmieme ich zaťažiť podrobnosťami. Deti sa vždy spýtajú to, čo potrebujú vedieť. Najväčšou oporou pre ne sú ich rodičia. Pokiaľ oni si dokážu zachovať chladnú hlavu a chránia seba aj iných, budú to robiť aj deti. Je to obdobie, keď môžeme svoje deti vo zvýšenej miere viesť k starostlivosti o svoje zdravie, k empatii a pomoci iným. Hra je pre deti nástrojom, akým sa vyrovnávajú so stresom zo samotnej pandémie.

Mnohé rodiny prišli o svojich blízkych, práve kvôli pandémii a jej následkom – či už ide o priame alebo nepriame obete koronavírusu. Ako tieto skutočnosti zamávajú s detskou psychikou?

- Deti potrebujú jasné vysvetlenie toho, čo sa stalo – prečo niekto zomrel a potrebujú aj uistenie, že my tu pre nich budeme a ony sú v bezpečí. Potrebujú mať príležitosť na to, aby sa rozlúčili so svojimi blízkymi. Smútenie však prebieha inak ako u dospelých. Je nápomocné, ak o zosnulom môžu hovoriť, ak sa môžu spýtať otázky, na ktoré dostanú odpoveď a keď sa im zachová režim, v ktorom majú dostatok priestoru pre hru.

Vedia sa deti, aj napriek súčasnej situácii, tešiť na Vianoce? Vnímajú ešte Vianoce ako sviatky pokoja a mieru?

- Deti sa na Vianoce tešia. Skôr ich však vnímajú ako čas, ktorý trávia spolu s rodičmi a súrodencami doma a kedy dostávajú darčeky. Akú atmosféru však Vianoce budú mať, závisí od rodičov.

Ako zvyknú deti tráviť Vianoce počas pandémie? V súčasnosti sú totiž mnohé na telefónoch, tabletoch, hrajú počítačové hry či iné konzoly, prirodzene sa stráca ten sociálny kontakt, ktorý aj sa aj tak má v súčasnosti obmedziť na minimum...

- Tiež to závisí od tej ktorej rodiny. Niektorá sa izoluje viac, iná menej.

Deti by mali mať jasné pravidlá pre používanie informačných technológií. Pre väčšie deti je to príležitosť, ako zostať v spojení s kamarátmi alebo ako vytvárať nové kamarátstva. Zaujímajme sa o to, čo deti hrajú alebo pozerajú – pýtajme sa so zvedavosťou, vyskúšajme to spolu, hrajme sa spolu. Je to tiež priestor, v ktorom sa s deťmi môžeme stretnúť.

Našťastie, v rodinách sa hrá aj s bežnými hračkami – rodičia radi stavajú so svojimi deťmi, hrajú spoločenské hry – či si spolu čítajú či športujú.

Ja som toho názoru, že hoci určité obmedzenia sú, ale hľadajme spôsoby, ako tráviť čas so svojou rodinou kvalitne.

Pre pandémiu sa deťom predĺžili vianočné prázdniny o týždeň. Deti boli koronavírusom zasiahnuté asi najviac – dlhé mesiace boli zavreté doma, bez kontaktu učiteľov a spolužiakov, vzdelávali sa dištančne. Podľa viacerých štúdii a prieskumov to má na nich negatívny vplyv a stúpa počet depresií. Vnímajú rovnako negatívne aj tieto opatrenia?

- Vnímame to aj my, odborníci na duševné zdravie, že narastá počet detí, ktoré potrebujú dlhodobé poradenské či terapeutické vedenie. Rovnako našu podporu potrebujú aj rodičia. Deťom neprospieva to, keď nemôžu do školy chodiť pravidelne – naruší sa tak potrebný režim. Hlavne prváci a druháci potrebujú osobné vedenie pani učiteľky pri osvojovaní si písania, čítania a nového učiva. Predsa väčšina rodičov nie sú učitelia a už aj tak majú na starosti toho príliš veľa (hlavne, keď pracujú z domu). Deti potrebujú byť v skutočnom kontakte aj so svojimi spolužiakmi a rozvíjať priateľstvá.

Síce sa deti väčšinou tešia z predĺžených prázdnin, ale z dlhodobé hľadiska príliš veľa „prázdnin“ má negatívny vplyv nielen na ich učenie, ale aj psychickú pohodu.

Ako na deti vôbec pôsobí to, že sa neustále menia opatrenia, ktoré sa týkajú aj ich?

- Sú zmätené a zneistené. Môžu z nich byť smutné, nahnevané, sklamané. Ťažko im vysvetlíte, prečo jeden deň smú ísť do škôlky alebo do školy a iný deň už nie. Táto doba kladie obrovské nároky na citlivosť a komunikačné zručnosti mnohých rodičov. Veď my, dospelí máme čo robiť, aby sme sledovali rýchlo sa meniace podmienky, porozumeli im a prispôsobili sa im.

Deťom treba vysvetliť to, čo sa týka ich daného dňa. Informácie majú dostávať od nás, rodičov, a nie z médií. My ich totiž vieme upokojiť a môžeme hneď odpovedať na ich otázky. Tým zmiernime neistoty a strachy.

Mnohí žiaci sa dali zaočkovať, aby boli čo najdlhšie v školách, napriek tomu zrazu ako blesk z jasného neba prišlo rozhodnutie, že deti, najmä vyššie ročníky, sa budú vzdelávať dištančne. Čo môže takýto krok spôsobiť s detskou psychikou?

- Závisí to od mnohých faktoroch cez osobnosť dieťaťa, jeho odolnosť aj od toho, ako im to dospelí vysvetlili. Problémom je, že presviedčame deti, že nemôžu byť smutné či rozčúlené a hovoríme im, že je to jednoducho tak a musia si zvyknúť. Je kľúčové dovoliť deťom prežiť všetky emócie, ktoré majú a ventilovať ich vhodným spôsobom. Potrebujú dospelého človeka, ktorý si ich vypočuje a vyjadrí porozumenie. My deti často poúčame, vysvetľujeme im či presviedčame. Buďme pre ne oporou.

Deti sú v súčasnosti vo veľkom aktívne na sociálnych sieťach, na ktorých sú aktívni aj rôzni konšpirátori. Čo takéto informácie môžu spraviť s detskou „naivitou“ alebo myslením? Ako by v takomto prípade mali postupovať rodičia?

- Odmala by sme mali viesť svoje deti ku kritickému mysleniu – aby vedeli ako si overiť zdroje, kde hľadať dôveryhodné informácie a klásť veľa otázok. Mali by sme sa s deťmi rozprávať o každej téme, ktorá sa ich dotýka a pritom nemoralizovať, nehodnotiť a nesúdiť. Klásť im správne otázky a viesť s nimi diskusie, aby vedeli samé vydedukovať fakty.

Určite by sme mali vedieť, čo na sociálnych sieťach sledujú, čo ich láka a s kým komunikujú. Nedocielime to však kontrolou, iba rozhovormi.

 Pravdou však je, že mnoho dospelých uverí nepravdivým informáciám, alebo dovolia deťom sledovať televízne noviny už v útlom veku bez akejkoľvek diskusie.

Mali by rodičia vysvetliť dieťaťu, ak sa rozhodnú dať ho zaočkovať, o čo ide, prečo je správne dať sa zaočkovať?

- Deti sa u pediatra či pediatričky už stretli s očkovaním. Nie som si istá, či im bolo vysvetlené, proti čomu sú očkované. Malo by v každom prípade odznieť to, že očkovanie ich chráni, že je to dobrá vec. Niektoré deti zaujíma aj to, ako očkovanie funguje, a rady zaočkujú aj svoje hračky v rámci hry. 

Aké rady by ste dali deťom či ich rodičom, ako súčasnú situáciu prežiť s čo najmenšou ujmou na zdraví?

- Odporučila by som to, aby chránili seba a iných, teda aby sa správali zodpovedne. Nech majú pestrú a zdravú stravu, dostatok spánku a oddychu, čas na načerpanie nových síl (v prípade detí je to hra, v prípade dospelých rôzne iné činnosti, ktoré im robia radosť) aj na dostatok pohybu na čerstvom vzduchu. Určite by mali hľadať riešenia, ako zostať v kontakte so starými rodičmi či priateľmi (stretávanie sa vonku, v rúšku, cez videohovor). Keď potrebujú pomoc, aby sa nebáli o pomoc požiadať – nie je to žiadna hanba, ani slabosť, ba naopak, známka toho, že počúvajú svoje telo a svoju dušu a riadia sa ich potrebami.

Prajem všetkým čitateľom pokojné vianočné sviatky, aby ich trávili podľa seba v nedokonalosti.