BRATISLAVA – Mnohé krajiny v Európe, ale aj vo svete hlásia silnú zaočkovanosť, čo sa odráža aj na vysilení zdravotníkov. Je vidno, že ak sa zaočkuje dostatočný počet ľudí, nápor na zdravotnícky systém je o tom menší. Vedec Pavol Čekan sa však pozrel na to, ako by vyzeralo Slovensko, ak by malo vysokú zaočkovanosť ľudí nad 50 rokov. A zistil zaujímavé skutočnosti!
Situácia na Slovensku sa síce zlepšuje, nemocnice však naďalej fungujú na hranici svojich možností a kapacít. Veď v súčasnosti je v nich hospitalizovaných je 3222 pacientov, aj keď ich počet postupne klesá. Väčšina z nich je neočkovaná. Okrem toho, po druhej vlne veľa zdravotníkov odišlo do civilu. Podľa vedca Pavla Čekana si všetko tieto veci vyberajú svoju daň. Ako by však vyzeralo Slovensko, ak by sme mali vysokú zaočkovanosť u ľudí nad 50 rokov, ktorí v drvivej miere tvoria hospitalizácie a príjmy v nemocniciach?
Archívne VIDEO Minister zdravotníctva informoval o zmene opatrení: Zákaz vychádzania už len v noci, situácia sa mierne zlepšila
„V nemocniciach by sme mohli mať, podľa mojich výpočtov, max. 500-1000 COVID-19 pacientov. To je preto, že aj napriek vysokej zaočkovanosti skupiny nad 50 rokov by do nemocníc prichádzali aj zaočkovaní z tejto vekovej kategórie. K nim treba pripočítať aj mladších hospitalizovaných. Jednoducho ani vakcína nedokáže kompenzovať pridružené diagnózy, rizikové faktory, ale sú aj medzi nami takí, ktorí sa zo zdravotných dôvodov očkovať nemôžu,“ ozrejmil Čekan. Ako dodal, išlo by o pozitívne správy vo viacerých oblastiach. Napríklad pre pacientov s inými diagnózami by dostatočná miera zaočkovanosti rizikovej skupiny obyvateľstva znamenala pozitívne správy.
Najmä by sa tým, ktorí čakajú na operáciu, neposúvali termíny a mohli by sa spoľahnúť na dátum operácie, ktorý dostali. V súčasnosti je totiž tzv. biela medicína odsunutá na druhú koľaj a prioritou je starostlivosť o COVID pacientov, ktorí sú v drvivej väčšine neočkovaní. Okrem toho by si vydýchli aj zdravotníci, ktorí v súčasnosti v rámci starostlivosti o pacientov mnohokrát idú na hranicu svojich síl a možností a už sú právom vyčerpaní a frustrovaní. Deti by sa nemuseli obávať toho, kedy im zatvoria školy, pretože by sa riešili len lokálne ohniská. „Namiesto lockdown-ov by sme mohli viesť diskusie o tom, za akých podmienok môžu fungovať mimoškolské aktivity a tréningy, a dokonca o tom, či je na športových a kultúrnych podujatiach bezpečné mať 100, 500, alebo 1000 návštevníkov,“ vysvetlil vedec.
Podľa jeho slov sa dajú jeho slová veľmi ľahko overiť – poukázal na krajiny, kde majú viac ako 93-percentnú zaočkovanosť ľudí nad 50 rokov, pričom ich štatistiky prepočítal aj na 5,46 miliónové Slovensko. Napríklad, v Singapure, kde žije zhruba 5,68 miliónov obyvateľov, mali počas delta vlny hospitalizovaných maximálne v priemere 575 až 720 pacientov. Slovensko by pri 93 percentnej zaočkovanosti rizikovej skupiny obyvateľstva malo po vzore Singapuru hospitalizovaných maximálne 690 pacientov. Island s 366-tisícmi obyvateľmi malo v priemere hospitalizovaných 23 pacientov, Slovensko by pri veľkosti svojej populácie po vzore tejto krajiny malo v nemocniciach maximálne 343 pacientov.
V prípade Kanady, ktorá má viac ako 38 miliónovú populáciu, mala v delta vlne hospitalizovaných maximálne 2500 pacientov, Slovensko by pri svojej veľkosti po vzore Kanady malo v nemocniciach maximálne 359 pacientov. A takto by sa dalo pokračovať aj v ďalších krajinách. Čekan však priznáva, že tento model má svoje chyby – nezohľadňuje totiž geografickú polohu, hustotu obyvateľstva, protipandemické opatrenia, v akej časti pandemickej vlny sa nachádzajú, ani to, akú majú kvalitu trasovania a ambulantnej liečby. „Napriek tomu, 500-1000 pacientov/denne s COVID-19 je dosť realistický výpočet a takúto záťaž by naše nemocnice v pohode zvládli. A preto urobme všetko, aby sme dokázali staršiu populáciu 50+ na Slovensku čo najskôr zaočkovať. Ešte sa nám to môže pri Omikrone v najbližších mesiacoch veľmi oplatiť,“ uzavrel Čekan.