BRATISLAVA - Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) otvoril 48. schôdzu parlamentu. Poslancov na nej čaká okolo 90 bodov programu. Venovať by sa mali témam ako zmena spôsobu výberu policajného prezidenta, reforma národných parkov, zjednotenie trvania tzv. volebného moratória, obmedzenie používania jedno- a dvojcentových mincí, ale aj bezpečnosť cyklistov na cestách či predĺženie možnosti získať sprostredkovateľský bonus za zaočkovanie blízkej osoby proti ochoreniu COVID-19.
Posilnenie kompetencií ministra vnútra pri vymenovaní a odvolávaní prezidenta Policajného zboru (PZ) a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) predložili koaliční poslanci. Odvolať šéfa polície aj inšpekcie by mohlo byť podľa ich návrhu možné aj bez udania dôvodu. Vyplýva to z novely zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície.
Na schôdzi by sa mali zákonodarcovia definitívne vyjadriť k novele zákona o ochrane prírody, ktorá predpokladá presun správy štátnych pozemkov v národných parkoch pod Štátnu ochranu prírody (ŠOP) SR. Rozhodnúť by mali aj o výstavbe štátnych nájomných bytov či o novele zákona o štátnom občianstve, ktorá hovorí o zmiernení podmienok straty slovenského občianstva po prijatí občianstva iného štátu. V druhom čítaní je aj návrh zákona o pomoci tehotným ženám, ktorým mienia poslanci z klubov OĽANO a Sme rodina vytvoriť podporné opatrenia pre ženu zvažujúcu potrat.
V skrátenom legislatívnom konaní by sa mali poslanci venovať vládnej novele zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19. Cieľom je predĺženie možnosti získať sprostredkovateľský bonus za zaočkovanie blízkej osoby proti ochoreniu COVID-19 do konca roka. Návrh hovorí aj o možnosti vyplatenia náhradnej očkovacej prémie z dôvodov "hodných osobitého zreteľa".
V prvom čítaní by sa mali poslanci zaoberať napríklad zmenami v zákone o podmienkach výkonu volebného práva, ktoré sa majú dotýkať už budúcoročných volieb do orgánov samospráv obcí a orgánov samosprávnych krajov. Novela hovorí o úprave pravidiel vedenia volebnej kampane či o zjednotení trvania tzv. volebného moratória na 48 hodín predo dňom hlasovania. Predvolebné prieskumy by sa teda mohli zverejňovať aj tri dni pred voľbami.
Poslanci Smeru-SD prišli s návrhom na zachovanie sídla Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) v Banskej Štiavnici. Predložili novelu tzv. vodného zákona. Zároveň chcú stanoviť 30. september ako Deň mníchovskej zrady.
Nezaradený poslanec Tomáš Valášek navrhuje zrušiť finančné znevýhodnenie žien, ktoré porodia ďalšie dieťa skôr, ako staršie dieťa dosiahne tri roky, a zároveň počas čerpania rodičovskej dovolenky majú príjem z kratšieho pracovného úväzku.
Koaliční poslanci chcú okrem iného upraviť financovanie súkromných i cirkevných škôl, aby sa odstránilo nerovné postavenie ich zriaďovateľov v porovnaní so zriaďovateľmi škôl v pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov, ak ide o prerozdeľovanie podielových daní. Na programe schôdze sú aj ďalšie zmeny v oblasti školstva.
Doba platnosti zbrojnej licencie by sa mohla obmedziť
Doba platnosti zbrojnej licencie by sa mohla obmedziť na päť rokov, dosiaľ nebola určená. Zbrojný preukaz by mal naďalej platiť desať rokov, pričom raz za päť rokov by sa mala preverovať bezúhonnosť a spoľahlivosť držiteľa zbrojného preukazu a podmienka pobytu na území SR. Zmeny by mohli nastať aj pri kategóriách zbraní. Vyplýva to z novely zákona o strelných zbraniach a strelive, ktorú v utorok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.
"Cieľom návrhu zákona je dosiahnutie rovnováhy medzi záväzkom zabezpečiť určitú slobodu pohybu niektorých strelných zbraní a ich hlavných častí v rámci Európskej únie na jednej strane a potrebou kontrolovať túto slobodu primeranými bezpečnostnými zárukami na druhej strane," vysvetlili predkladatelia. Zamedziť má zneužívaniu strelných zbraní na trestnú činnosť súvisiacu najmä s teroristickými útokmi. Ďalšie navrhované zmeny v zákone si vyžiadala aplikačná prax.
Medzi zbrane kategórie A – zakázané zbrane - by sa mali zaradiť ďalšie druhy zbraní, ktoré sú v súčasnosti v nižších kategóriách. "Ide o zbrane, ktoré sú podľa smernice najnebezpečnejšie a je u nich najväčšia pravdepodobnosť zneužitia na trestnú činnosť, najmä teroristické útoky. Ide napríklad o zbrane so zásobníkmi s veľkou kapacitou, teda na desať, respektíve 20 nábojov," približuje materiál.
Navrhuje sa tiež ponechanie zbraní kategórie A, B a C, ktoré boli upravené na zbrane kategórie D v ich pôvodných kategóriách z dôvodu, že tieto zbrane boli jednoduchou úpravou opätovne sfunkčnené a boli použité pri teroristických činoch.
Vojenské hodnosti viac nebudú môcť získavať verejní funkcionári
Vojenské hodnosti viac nebudú získavať verejní funkcionári. Povýšenie do hodnosti vojaka v zálohe bude možné len v prípade, že je povýšený zaradený do aktívnych záloh. Hodnosti vojaka vo výslužbe a vojnového veterána sa majú udeľovať ako prejav morálneho ocenenia, nemali by ich však získavať verejní funkcionári. Vyplýva to z novely zákona o brannej povinnosti z dielne Ministerstva obrany (MO) SR, ktorú v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR schválili.
Vymenovať alebo povýšiť do vojenskej hodnosti vojaka vo výslužbe a vojnového veterána by malo byť možné až po zániku brannej povinnosti. "Na základe poznatkov z aplikačnej praxe, keď boli verejní funkcionári vymenovaní alebo povýšení bez náležitého zdôvodnenia alebo v súvislosti s výkonom ich verejnej funkcie aj o niekoľko hodností a v snahe zabrániť takémuto konaniu v budúcnosti sa navrhuje, aby takto oceňovaný vojak vo výslužbe alebo vojnový veterán nebol verejný funkcionár," píše sa v dôvodovej správe.
Podrobnosti o vymenúvaní do vojenskej hodnosti alebo povýšení do vojenskej hodnosti vojakov vo výslužbe by mal určovať prezident Slovenskej republiky, rovnako ako to určuje pre vojnových veteránov.
Volebné moratórium by sa malo skrátiť
Predvolebné prieskumy by mohli byť zverejňované aj tri dni pred voľbami. Skrátenie tzv. volebného moratória na 48 hodín pred dňom hlasovania vyplýva z návrhu novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v utorok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.
V zákone sa má takisto upraviť paragraf, týkajúci sa prekážky práva voliť, po novom paragraf ustanovuje, že "prekážkou práva voliť je zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia, ak osobitný zákon v čase pandémie neustanoví inak".
Nová legislatíva má tiež zaviesť, že orgány verejného zdravotníctva na účely vyznačenia prekážky práva voliť sú povinné oznámiť príslušnej obci údaje o voličovi, ktorému sa zákonom ustanovilo obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia.
Legislatívne úpravy, ktoré predložilo Ministerstvo vnútra (MV) SR, reagujú i na podmienky, ktoré nastanú v roku 2022 pri spojení termínu volieb do orgánov samosprávnych krajov i miest a obcí, rovnako tak do návrhov zmien implementujú poznatky z aplikačnej praxe.
Novela zákona má tiež zaviesť nárok na odmenu pre členov každej volebnej komisie. Všetky volebné komisie vrátane okrskových budú mať povinnosť zasielať zápisnicu o výsledku volieb elektronicky a písomné vyhotovenie podpísané členmi volebnej komisie doručiť obci, respektíve úradu samosprávneho kraja v určenej lehote až po voľbách. Obce by mali mať povinnosť vo všetkých volebných miestnostiach zabezpečiť internetové pripojenie.
Podľa návrhu sa má v dvoch najväčších slovenských mestách, Bratislave a Košiciach, zvýšiť minimálny počet členov okrskových volebných komisií na sedem. Pre obce, v ktorej žije zákonom stanovený minimálny podiel príslušníkov národnostnej menšiny, vyplýva z návrhu novely povinnosť zverejniť informáciu o vytvorení volebných okrskov a určení volebných miestností aj v menšinovom jazyku.
Kontrola transparentnosti vedenia volebnej kampane má prejsť z dôvodu hospodárnosti a zvýšenia efektívnosti z ministerstva vnútra na okresné úrady. Politické strany či koalície politických strán a hnutí by mali po novom niesť objektívnu zodpovednosť za vedenie volebnej kampane svojich kandidátov.
Politické strany by mohli v prípade volieb do orgánov samosprávnych krajov a miest a obcí, ktoré sa budú konať v jeden deň, vynaložiť na volebnú kampaň najviac 1,5 milióna eur. Ak sa nebudú konať v rovnaký deň a rovnakom čase, limit má byť 750.000 eur.
Banky majú byť novom povinné zriadiť tzv. transparentný účet, ak o to kandidujúci subjekt, ktorý má takúto povinnosť, požiada. Ministerstvo vnútra bude mať tiež možnosť identifikovať darcu finančných prostriedkov. Novela má platiť od začiatku roka 2022.
