BRATISLAVA - Podpredseda mimoparlamentnej strany Spolu Erik Baláž oznámil, že v politike končí. Urobil tak iba pár dní po sneme, na ktorom si strana zvolila nového predsedu Miroslava Kollára.
Baláž svoje rozhodnutie vysvetlil tým, že politika nikdy nebola jeho prirodzeným prostredím. Uviedol však tiež, že nové stranícke vedenie nemá jeho dôveru. "Išiel som do toho preto, že v nej chýbal silný hlas za prírodu. Niečo sa nám podarilo (najmä Mišo Wiezik v Európskom parlamente), no v rozhodujúcich parlamentných voľbách sme tesne neuspeli," zverejnil na sociálnej sieti Facebook.
"Napriek tomu som to nevzdal, a zostal som v strane aj po voľbách, ako podpredseda strany SPOLU, kde sme sa pod vedením Juraja Hipša pokúsili o neľahký reštart. Celý čas som vnímal frustráciu členov z neúspechu vo voľbách, a aj to, že mnohí neverili novému lídrovi. Veľká časť členov si želala niečo iné, ako nás. To je v poriadku," dodal.
Neverí vedeniu ani projektu
Na poslednom sneme, ktorý sa konal v sobotu, si strana zvolila za predsedu Miroslava Kollára, odídenca zo Za ľudí, ktorý rady Spolu posilnil iba v apríli tohto roka. Jeho idea sa pritom od toho, ako chcel stranu smerovať doterajší predseda Juraj Hipš, značne líši. Zatiaľ, čo Kollár chce samostatnú stredopravú a občianskodemokratickú stranu, Hipš hovoril o spojení s Progresívnym Slovenskom.
Aj zmeny na čele strany sa podpísali na Balážovom konci. Ako uviedol, do vedenia sa dostali ľudia, ktorí nemajú jeho dôveru. "Prestal som veriť v úspech tohto projektu, nebudem v ňom preto ďalej aktívny. Nie je za tým nič osobné. Sám vnímam svoju skúsenosť s politikou ako veľmi užitočnú. V každom prípade sa teraz cítim slobodnejší a verím, že budem mať viac času na prírodu, filmy, lesmírne chodníky a ďalšie ochranárske projekty," dodal.
Kollára to neprekvapuje
Kollár Balážove vnímanie budúcnosti strany podľa vlastných slov rešpektuje. "Viem však, že už dlhší čas riešil dilemu, na koľko sa ďalej venovať politike a na koľko sa sústrediť na jeho dokumentárne a ochranárske projekty," skonštatoval. Rezignácia Baláža na aktívnu politiku sa podľa Kollára ukázala aj počas nedávneho snemu Spolu, kde riešili existenčné otázky strany a Baláž sa na ňom nezúčastnil. "Nepodieľal sa tak na rozhodnutí, či má strana Spolu pokračovať samostatne alebo sa má zlúčiť s Progresívnym Slovenskom," povedal Kollár.
Šéf Spolu dodal, že environmentálny rozmer strany zostáva zachovaný. "Možno sa len presunie viac do praktickej roviny konkrétnych verejných politík a opatrení," dodal.
Politológ Štefančík: Nejde o prvý konflikt
Politológ Radoslav Štefančík upozorňuje, že nejde o prvý konflikt v strane. "Strana Spolu sa už raz trieštila, keď z nej odišli ľudia okolo generála Macka. Odchodom týchto ľudí však strana neutrpela tak, ako keď ju opustil otec zakladateľ Miroslav Beblavý. Beblavý bol integrujúci prvok pre mnohých ľudí a s jeho odchodom sa vynorili ľudia s ambíciami prekračujúcimi ich vlastné schopnosti," uviedol.
V situácii, keď sa väčšina pozornosti venuje Matovičovi, Kollárovi, zápasu medzi vládnou väčšinou a parlamentnou opozíciou, či vojne v polícii, nejaké trieštenie v mikrostrane Spolu podľa Štefančíka len málokoho zaujíma. "Nový predseda Spolu Kollár je však nielen poslanec, ale aj primátor, takže pozná politické remeslo lepšie, ako doterajší predseda Hipš. Ak by do Spolu dotiahol nové tváre a nové témy, strana by mala predpoklad odpútať sa od preferenčného dna. Obávam sa však, že na tých päť percent to bude stále málo," myslí si.
Z pragmatického hľadiska by bolo podľa neho pre niektorých členov Spolu výhodnejšie spojenie s progresívcami, lenže ako podotkol Progresívne Slovensko sa nechcelo so Spolu spojiť, ale stranu pohltiť. Zlikvidovať. "Nemožno vylúčiť tézu, že tým rozhodujúcim dôvodom, pre ktorý PS presadzovalo pohltenie Spolu, bol štátny príspevok, ktorý strana Spolu prináleží za výsledok vo voľbách," naznačil.
"Osobne si myslím, že tu momentálne neexistuje spoločenská objednávka po existencii až dvoch stranách, akými sú PS a Spolu. Z tohto dôvodu je jedna z nich odsúdená na zánik. A je úplne jedno, či po prehratých voľbách, alebo pohltením inou stranou. Ten druhý prípad by však aspoň niektorým poskytol šancu byť bližšie k parlamentu," uviedol na záver.
