BRATISLAVA – Malkia park, oáza sibírskeho tigra. To sú len niektoré zo spomenutých súkromných chovov, ktoré ľuďom ponúkajú nahliadnuť do zvieracej ríše. V súčasnosti však riešia vážny problém, ktorý môže ohroziť ich existenciu. Dôvodom je novela zákona z dielne ministerstva životného prostredia. To však tvrdí, že všetko je inak, ako sa na prvý pohľad zdá.
Mnohí návštevníci viacerých súkromných chovov s obľúbenými divokými zvieratami boli v posledných týždňoch nemilo prekvapení. Dôvodom je novela zákona z dielne ministerstva životného prostredia, ktorú minulý týždeň odsúhlasila vláda. V nej sa počíta s tým, že súkromné chovy, ako sú napríklad Malkia park v Orechovej Potôni alebo Oáza sibírskeho tigra v Kráľovej pri Senci, už nebudú môcť chovať vybrané zvieratá, ako sú medvede, mačkovité šelmy a primáty.
„Dôvodom zavedenia týchto zákazov je najmä záujem prispieť k zamedzeniu komerčnej činnosti s vybranými druhmi mačkovitých šeliem, medveďov a primátov to strany súkromných a komerčných chovných zariadení. Dôvodom zavedenia zákazu držby vybraných druhov uvedených skupín živočíchov je zároveň snaha predchádzať prenikaniu odchovných exemplárov a produktov z nich do nelegálneho obchodu,“ píše sa v zákone.
Medzi výnimky budú patriť vopred určené zariadenia, najmä zoologické záhrady, zariadenia prevádzkované osobou zapojenou do programu starostlivosti alebo záchytné strediská, ktorých činnosť spadá pod reguláciu a kontrolu zo strany štátu.
Čo na to samotné subjekty?
Spomenuté subjekty navštevuje pravidelne veľké množstvo zákazníkov, ktoré si zvieratá chvália a radi si ich prídu pozrieť znova. V súčasnosti tak riešia vážny problém, ktorý podľa slov majiteľov zariadení môže významne obmedziť ich prevádzku.
„Viacerí sa nás pýtate, či sa nás týka od nového roku novelizácia zákona, ktorá má zakázať súkromný chov šeliem na Slovensku. Áno, aj nás sa to týka, nakoľko aj my patríme medzi súkromné chovy. Možno medzi tie lepšie, ale patríme,“ napísali z Malkia parku na sociálnej sieti. Ako dodali, snažia sa starať o svojich zverencov najlepšie, ako sa dá, šíria osvetu a učia návštevníkov o živote daných zvierat, a to nielen v zajatí, ale aj vo voľnej prírode.
„Snažíme sa upozorňovať na hrozby a riziká, ktorým v dnešnej dobe musia čeliť, ako je strata prirodzeného prostredia, ilegálny lov, ilegálny obchod a mnoho ďalšieho,“ poukázali s tým, že po celej Európe možno nájsť množstvo záchranných staníc pre veľké aj malé šelmy. Tie zvyčajne pochádzajú z nevyhovujúcich podmienok, cirkusov, ilegálnych obchodov a podobne, pričom takéto zvieratá sa nemôžu množiť, pretože nepoznajú ich pôvod a históriu.
„Na Slovensku momentálne fungujú zo zákona záchranné stanice pre tunajšie divožijúce zvieratá. V niektorých prípadoch sú tieto zvieratá po rekonvalescencii vypúšťané späť do voľnej prírody, avšak niektoré následkom zdravotných hendikepov túto možnosť už nemajú. Pri veľkých mačkovitých šelmách a iných exotických zvieratách narodených v zajatí možnosť vrátenia do voľnej prírody NEEXISTUJE. Práve preto túto funkciu na Slovensku preberajú zákonom schválené zoologické záhrady, ktoré ale v súčasnosti tiež nemajú dostatok nových priestorov pre prijímanie ďalších jedincov,“ vysvetlil park. Rovnako uviedli, že súkromní majitelia rozmnožujú levy a tigre bez ohľadu na to, či pre ne majú dostatok nového priestoru alebo nie. Práve daná stanica má svoje jedince kastrované.
Viacero problémov
„Chrániť treba tie, ešte existujúce vo voľnej prírode! Ako? Je to veľmi ťažké, pretože ČLOVEK sa postaral o to, aby im zmenšil ich teritóriá, ČLOVEK sa postaral o to, aby ich vyzabíjal pre svoje potreby alebo len tak zo zábavy, ČLOVEK sa postaral o to, aby im ulovil ich potravu … ČLOVEK je na vine, a preto ČLOVEK sa bude musieť spamätať, aby nevyhynuli ďalšie druhy a ich poddruhy … Z tohoto dôvodu máme MY VŠETCI morálnu zodpovednosť podieľať sa na záchrane týchto zvierat, ale tá záchrana sa primárne deje vo voľnej prírode,“ napísali kriticky. Podľa ich slov by sa dalo v zajatí zabrániť niektorých druhom, aby vyhynuli, pričom poukázali na skúsenosti z minulosti, keď bol nejaký druh pred vyhynutím, v zajatí sa mu len predĺžil život predtým, ako aj tak vyhynul, pretože sa druh nesmel v zajatí páriť. V súkromných chovoch však takáto možnosť často chýba. Poukázali aj na ďalší problém.
„Je tam príbuzenská plemenitba (inbreeding) a veľakrát sú skrížené už aj sibírske tigre s tými bengálskymi alebo skrížia leva s tigrom, čo je absolútne neprirodzené!“ vysvetlili. Avšak, priznali, že so zákazom súhlasia, poukázali na skúsenosti z viacerých vyspelých krajín, kde sa nemôžu chovať levy, tigre, medvede či opice. „Budeme robiť všetko preto, aby sme spĺňali podmienky pre štatút ZOO a mohli sa naďalej a ešte intenzívnejšie podieľať na ochrane a pomoci všetkým zvieratám,“ uzavreli.
30-ročná prax hodená do koša
Rovnaký problém rieši aj Oáza sibírskeho tigra. Jej prevádzkovateľka Yveta Iršová na sociálnej sieti napísala, že novelou zákona bude jej 30-ročná prax chovu mačkovitých šeliem hodená do koša. „Navštívila som veľa ZOO, aj v zahraničí, ale tak krásne a majestátne tigre ussurijské, aké sa nachádzajú v našej Oáze som v žiadnej ZOO nevidela. To potvrdzujú aj vyjadrenia všetkých našich návštevníkov. Sme v Európe najväčšou chovnou stanicou týchto nádherných zvierat, ktoré sa už dajú zachrániť iba chovom v zajatí, lebo nikdy neboli v divočine,“ vysvetlila.
Ako dodala, údajne jej ministerstvo životného prostredia celé roky hádzalo polená pod nohy. Podľa jej slov ani jedno zviera nebolo vzaté z prírody, ale boli zachránené po zmene legislatívy v Čechách, kde cirkusy dostali zákaz vystupovania tigrov. Iné, naopak, vykúpili z rúk chovateľov, ktorí už chov nedokázali zvládnuť.
„Tigre tu našli svoj nový domov, pokoj, opateru a veterinárnu starostlivosť. Taký domov na dožitie v pokojnej starobe. Podarilo sa nám aj to, že sa v Oáze narodili mladé tigríčatá, ktoré u nás prežili celý svoj život. Prosím, nenechajme to zničiť rozhodnutím ľudí, ktorí idú len plniť návrhy z EU, alebo ako pán Hojsík, chcú si niečo dokázať,“ napísala na záver s tým, aby ľudia pomohli zabojovať proti novele.
Ministerstvo: Je to inak
Topky.sk zisťovali, ako tomu naozaj je. Podľa envirorezortu sa legislatíva netýka len spomenutých subjektov, ale všetkých tých súkromných chovov, ktoré vlastnia vybrané exotické zvieratá. Avšak, ako vysvetlili, pre subjekty to neznamená, že budú musieť chovy hneď po účinnosti legislatívy zrušiť. „Pripomíname, že zvieratá, ktoré už v súčasnosti tieto súkromné zariadenia majú v držbe, si ich budú môcť ponechať na dožitie a chovy nebudú musieť rozpustiť,“ uviedli z ministerstva. Okrem toho sa podľa ich slov nebude zákaz držby vzťahovať ani na živočíchy, ktoré sa narodili u chovateľa od 1. januára budúceho roku do konca júna budúceho roku.
A to „s cieľom zabezpečiť, aby mláďatá narodené v stanovenom období, ktoré boli pravdepodobne počaté pred nadobudnutím účinnosti zákazu držby, neboli považované za držané v rozpore s týmto zákonom,“ vysvetlili s tým, že legislatíva prešla štandardným legislatívnym procesom a mali možnosť sa k nej vyjadriť všetky dotknuté subjekty. Ako dodali, odborníci ministerstva sa stretli so zástupcami chovných zariadení a vypočuli si ich názoru na danú tému, pričom im vysvetlili povinnosti a skutočnosti, ktoré sa novelou zákona zavádzajú.
V súčasnosti musí novelu zákona ešte schváliť aj parlament. „Cieľom legislatívnej zmeny je predchádzať prenikaniu odchovaných zvierat a produktov z nich do nelegálneho obchodu najmä s mačkovitými šelmami, ktorým v dôsledku takéhoto obchodovania hrozí vyhubenie vo voľnej prírode,“ uzavrelo ministerstvo.
