BRATISLAVA - Obete vpádu vojsk Varšavskej zmluvy na územie bývalého Československa si v sobotu na Šafárikovom námestí v Bratislave pripomenul aj rezort obrany. Informovala o tom hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
"Zrada, sklamanie, beznádej - tieto tri slová zrejme najlepšie ilustrujú pocity ľudí pri spomienke na túto časť našej histórie. Tzv. normalizácia, ako reakcia na demokratické snahy, priniesla občanom našej vlasti množstvo beznádeje, neslobody a morálneho úpadku, ktoré definitívne ukončili až historické udalosti novembra 1989," povedal zástupca náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl (OS) SR Štefan Kovács.
Rezort obrany pripomenul, že 18. a 19. augusta 1968 boli vo východiskových priestoroch na území Nemeckej demokratickej republiky, Poľska, Maďarska a v západnej časti Ukrajiny koncentrované vojenské zoskupenia intervenčných vojsk. Rozdelené boli na tri armádne skupiny – mali k dispozícii 165.000 vojakov, 4600 tankov a 700 lietadiel. Tieto počty sa však postupne v nasledujúcich hodinách a dňoch zvyšovali až na úroveň takmer 500.000 vojakov.
Vpád vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa sa začal v noci z 20. na 21. augusta 1968 ako operácia pod krycím názvom "Dunaj". Cieľom vojenskej intervencie sovietskych vojsk bolo podľa MO SR presadenie sovietskeho modelu, tzv. normalizácie spoločnosti a zlikvidovanie pokusu o demokratizáciu spoločnosti. Okupácia pretrvala až do roku 1991, pričom odsun sovietskych vojsk trval 16 mesiacov.
Je smutné, že stále nemáme centrálny pamätník obetiam okupácie
Je smutné, že ešte stále nemáme na Slovensku centrálny pamätník obetiam okupácie, mladí ľudia dnes už ani nevedia, čo sa 21. augusta 1968 stalo. Povedal to predseda Svetového združenia bývalých politických väzňov (SZBPV) František Bednár pri príležitosti pietneho spomienkového aktu na obete okupácie pri Pamätníku obetiam okupácie v Poprade, prvom pamätníku svojho druhu v rámci bývalého Československa.
"Konečne sme sa dočkali, že 21. august bol schválený aspoň ako pamätný deň. Pripomínať si ho je naša morálna povinnosť a dlh voči obetiam augusta a všetkým ľuďom, ktorí boli ochotní za lepšiu a spravodlivejšiu budúcnosť obetovať aj svoj život," vyjadril sa tiež s tým, že vpád vojsk Varšavskej zmluvy na územie bývalého Československa "poznamenal osudy krajiny na dlhé desaťročia". Podľa Bednára by si tragické udalosti zaslúžili mať svoj pamätník, najlepšie postavený v Košiciach, kde podľa najnovších zistení zahynulo od augusta do konca roka 1968 11 ľudí. Ako však podotkol, zatiaľ k takémuto počinu "nie je vôľa".
Pri príležitosti 53. výročia okupácie Československa tiež pri popradskom pamätníku odprezentovali publikáciu Okupácia Košíc a východného Slovenska - august 1968 vydanú SZBPV. Ide o zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie, ktorá sa k tejto téme konala v Košiciach pred troma rokmi k okrúhlemu 50. výročiu invázie. Jeho príspevky tvoria historici, publicisti a pamätníci zo Slovenska, Česka a Maďarska. Editormi sú Tibor Kočík a Štefan Lazorišák. Údaj o 11 obetiach v Košiciach a okolí pochádza z publikovaných materiálov.
Bednár tiež informoval, že SZBPV plánuje v najbližšom čase zverejniť dobovú tajnú správu ministerstva vnútra o bezpečnostnej situácii v roku 1968 v Československu, ktorú združeniu poskytol bývalý generálny prokurátor Jiří Šetina. "Zaujímavou" má byť podľa neho časť venovaná zbraniam a výbušninám. "V tom čase bolo veľmi veľa zbraní odcudzených zo skladov, z armády, medzi ľudí sa dostali aj za pomoci štátnych príslušníkov Juhoslávie. Štátna bezpečnosť si to vysvetľovala tak, že sa tu ľudia chystajú na partizánsky boj proti vojskám Varšavskej zmluvy. Nie sme až taký pasívny a bojazlivý národ, ako si často myslíme," uzavrel.
