BRATISLAVA - Technológie vakcín proti ochoreniu COVID-19 sú známe už niekoľko desiatok rokov a niektoré z nich sa úspešne používajú aj pri iných liečebných postupoch. Ak by sa nežiaduce účinky vakcín začali prejavovať aj po dlhšom čase, určite by už boli zaznamenané. Na sociálnej sieti to poznamenal Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).
ŠÚKL pripomenul, že mRNA technológia sa začala skúmať v roku 1990 a bola už použitá pri vývoji vakcín proti besnote, vírusu Zika či chrípke. Potenciál má aj v prevencii niektorých druhov rakoviny. "Vektorová technológia sa v súčasnosti zas používa aj pri očkovaní proti ebole. Pred vypuknutím pandémie sa realizovali klinické testy vakcín proti malárii, HIV alebo vírusu Zika," priblížil ŠÚKL.
Zároveň zdôraznil, že vakcíny, ktoré sa registrujú cez EÚ, sú dôkladne preskúmané a preverené Európskou liekovou agentúrou a musia spĺňať prísne štandardy bezpečnosti a účinnosti. V klinických štúdiách takýchto vakcín sa preukážu nežiaduce účinky s frekvenciou najmenej jeden z 1000. "Zriedkavejšie nežiaduce účinky sa potom následne preukážu pri použití vakcíny v klinickej praxi. Vakcíny proti ochoreniu COVID-19 boli celosvetovo podané už viac ako dvom miliardám ľudí," skonštatoval ŠÚKL.
Vakcíny proti ochoreniu COVID-19 sa podávajú podľa očkovacej schémy, ktorá pozostáva z jednej, prípadne dvoch dávok. Po podaní vakcíny sa v tele vytvoria protilátky a vďaka tomu si imunitný systém "natrénuje" boj proti vírusu. "Samotná vakcína je telom rozložená približne do siedmich dní. V súčasnosti nie sú pozorované, a na základe mechanizmu účinku nie sú ani predpokladané, dlhodobé následky použitia vakcín proti ochoreniu COVID-19. Prvé klinické testy sa pritom začali už na jar 2020," dodal ŠÚKL.
