BRATISLAVA – Začiatok školského roka sa nezadržateľne blíži a s ním aj jeseň. To pre Slovensko značí ochladenie, ale aj pribúdanie prípadov. Okrem toho sa v septembri chystá podujatie masových rozmerov. Čo pre nás znamená tretia vlna a aké obmedzenia nás ochránia? Matematik Richard Kollár zrejme nemá dobré správy.
Posledných niekoľko dní vnímame nárast prípadov, ktoré sa z pár denne vyšplhali na pár desiatok denne. Môže za to zúriaci delta variant, začínajúca tretia vlna, ale aj návrat dovolenkárov domov. Napriek tomu sú čísla stabilizované. Čo to znamená? Podľa Richarda Kollára sa nad tým netreba pozastavovať. „Je to takmer jedno. Či je dnes incidencia 30 denne alebo 70 denne, je to irelevantné,“ uviedol matematik s tým, že v súčasnosti sa čísla oplatí sledovať len preto, aby sme sa uistili, že nie sme v probléme. A to zatiaľ podľa jeho slov nie sme.
Napriek tomu však tvrdí, že čoskoro začnú čísla rapídne stúpať. „Všetko pre nás naozaj začne v septembri. Vieme už z mnohých krajín, že nárast bude pravdepodobne veľmi rýchly a je možné, že ho nedokážeme principiálne spomaliť ani prísnymi opatreniami,“ vysvetlil. Poukázal na to, že začiatkom septembra otvoríme školy, prebiehať budú rôzne mítingy a k tomu očakávame a pripravujeme sa na návštevu pápeža. Pracujúci ľudia sa vrátia do svojich kolektívov a študenti na internáty.
Okrem toho nás čaká chladnejšie počasie, najmä večer a ľudia sa z exteriérov krčiem presunú dnu, do interiérov. „Vlna príde. Budú to na začiatku najmä deti a mladí. Počty infikovaných detegovaných testami budú asi porovnateľné s predchádzajúcou vlnou, ak nie aj vyššie. Budeme sa však utešovať, že v nemocniciach nič nevidíme. Že sa vlastne nič nedeje. Ale príde aj to, len to bude trvať dlhšie. Október zrejme prinesie asi aj návrat červených nemocníc. A bude sa v nich samozrejme aj zomierať. A nie jeden za týždeň ako teraz v lete,“ tvrdí Kollár.
Nastane paseka?
Dodal, že sa na jeseň kompletne premoríme a koronavírus navštívi nielen mestá, ale aj sídliská či kopanice. Tam, kde bola druhá vlna relatívne slabá, čo spôsobilo, že sa ľudia nedali zaočkovať, nastane paseka. „A cez paseku lockdown, ktorý síce nikoho neochráni pred infikovaním, len posunie ich infikovanie na neskôr. Bude to však lockdown nevyhnutný, aby ste sa dostali do nemocnice aspoň po dopravnej nehode,“ konštatoval.
Čo však v prípade, ak je človek zaočkovaný – budú sa obmedzenia týkať aj jeho? Na to má Kollár jednoznačnú odpoveď. Infikovať sa totiž môže každý a niektorí ľudia majú oslabenú imunitu aj po očkovaní. Aj keď ide o zriedkavú situáciu, stáva sa to a vtedy môže aj zaočkovaná osoba preniesť infekciu na iného človeka a tým ho nakaziť.
„Ak však už ochorenie prelomí aj imunitnú reakciu vyvolanú vakcináciou, tak je pomerne zle a osoba je infekčná ako ktokoľvek nezaočkovaný. Ešte raz, stáva sa to zriedkavo. Šanca, že niekoho infikuje zaočkovaná osoba je oveľa nižšia ako šanca, že to infikuje nezaočkovaná osoba,“ vysvetlil s tým, že budú potrebné isté obmedzrnia pre každého. A to z dôvodu, aby sa zabránilo regionálnemu kolapsu nemocníc. Prirovnal to zatiahnutiu záchrannej brzdy – ak sa tak stane, tak dopredu poletia všetci. Za normálnej situácie však podľa Kollára budú stačiť úplne základné opatrenia, ako je nosenie rúšok v interiéri, najmä v tých zle vetraných, alebo obmedzenie počtu ľudí na hromadných akciách. Najdôležitejšie však bude dodržiavanie karantény. Inak bez toho môžeme ísť podľa matematika kopať hroby.
Imunita po prekonaní?
Kollár upozorňuje aj na to, že ak je niekto neočkovaný a prekonal koroanvírus, že ho to automaticky neochráni pred delta variantom. „Ak to bol len pozitívny antigénový test, tak čert vie. Nemal náhodou značku RapiGen? V tom prípade teda fakt asi nie je na čo spoliehať sa. Bol to PCR test? OK, to už znamená skutočne takmer istotu prekonaného ochorenia. Ale bolo len bezpríznakové? Možno si Váš imunitný systém len ľahko poradil s malou infekčnou dávkou a poriadne sa ani nenaštartoval. Väčšia dávka delty môže byť niečo úplne iné. A aj smrtiace,“ upozornil matematik.
Avšak, ak daný človek prekonal koronavírus s miernym priebehom a mal príznaky, zrejme bude jeho šanca na infekciu porovnateľná s tou po vakcinácii. Aj to však dočasne, pretože podľa slov Kollára je imunita po vakcíne o niečo trvanlivejšia ako po prekonaní ochorenia. „Ani jedno, ani druhé? COVID sa Vám doteraz vyhýbal. Ste takmer nesmrteľní aj keď fajčíte 2 krabičky denne? Tak to Vás COVID asi na jeseň navštívi. Prajem veľa šťastia, budete ho zrejme potrebovať,“ uviedol Kollár.
Skončili sme jasná správa
Poukázal aj na to, že v matematickom svete stačí na dosiahnutie kolektívnej imunity, aby sa premorilo 10-15 percent populácie s najviac kontaktmi. To však neplatí pri delte. „Pri delte má veľa kontaktov takmer každý. Idete do potravín, cestujete MHD, pracujete vo väčšej kancelárii, chodíte do školy? Tak máte veľa kontaktov. A tak teda každý sa môže a asi aj infikuje, ak to doteraz nestihol a nie je zaočkovaný,“ vysvetlil s tým, že po druhej vlne a očkovaní ostalo už pomerne málo ľudí, ktorí nemajú žiadnu imunitu. A reálne hrozí, že tí sa nakazia naraz a naraz aj zaplnia nemocnice.
„A koľko na to stačí? Tak asi 95% stačiť asi bude, ale tak isto to môže byť 93% alebo až 98%. Očkujeme síce pomaly, tam by sme sa nedostali nikdy, ale premorovať budeme asi rýchlo. Takže môže to byť pomerne rýchlo. Do Vianoc by sme to mali stihnúť. A čo potom? Zostáva veriť, že sa dominantným variantom nestane niečo oveľa horšie ako delta. Inak to bude "skončili sme jasná správa",“ uzavrel.
