BRATISLAVA – Očkovanie, očkovanie, očkovanie. Téma, ktorá sa na nás hrnie z každej strany. K tomu, aby sme sa správali zodpovedne, nás nabádajú odborníci, politici, ale aj známe osobnosti. Matematik Richard Kollár hovorí, že deltu, ktorá v súčasnosti zúri na celom svete, zastaví len jediná zbraň. A testovanie, lockdown či rúška to nie sú.
„Nový Zéland, Austrália, Vietnam, Taiwan - skvelé príklady dlhodobého pandemického úspechu. Z nich si mal svet brať príklad. Dnes sa na to však už pozerá úplne inou optikou, čas došiel už aj na nich,“ začal svoj status matematik Kollár na sociálnej sieti. Podľa jeho slov je totiž mimoriadne naivné, ak si niekto myslí, že sa pred tak infekčným variantom, ako je delta, dá izolovať. Nedarí sa to totiž nikde – ani tam, kde sa používajú rúška, či tam, kde sú účinné opatrenia v boji s koronavírusom.
„Zastaviť deltu však nepomáha testovanie, ani lockdown, ani rúška. Pomáha už len jedna jediná zbraň a tou je imunizácia obyvateľstva. Buď čo najúčinnejšou vakcínou podanou viackrát, alebo samotnou infekciou (napr. v predchádzajúcej vlne),“ vysvetlil matematik a dodal, že tým pádom krajiny, kde vlny koronavírusu neboli tak silné, čaká nepríjemné obdobie. Podľa jeho slov je až neuveriteľné, že nečakali, že príde mimoriadne infekčný variant vírusu a nič iné, ako očkovanie, im v boji nepomôže.
Očkovanie? Však na čo
Vyššie spomenuté krajiny totiž podcenili očkovanie a teraz na to doplácajú. Napríklad, na Novom Zélande je v súčasnosti plne zaočkovaných len 20 percent populácie, v Austrálii to je 28 percent, na Taiwane len menej ako 5 percent, ale viac ako 40% jednou dávkou. Avšak, v Singapure je podľa Kollára plne zaočkovanej viac 78 percent populácie a tak má šancu sa z problémov „vylízať“.
„Aj tam sa však pravdepodobne čoskoro prirodzene domoria. Šancu má určite aj Čína, ktorá vakcinuje rýchlo, ale zrejme menej účinnými vakcínami. Tam to bude tiež zaujímavé na jeseň sledovať, za vodou nie sú ešte určite,“ vysvetlil Kollár. Ako dodal, ani Slovensko nevakcinuje tak rýchlo, ako by sa očakávalo. „Však na čo? My si poradíme aj bez vakcín. Ešte že sme mali veľkú poslednú vlnu. Lenže zatiaľ nevieme, aká veľká presne bola a koho všetkého zasiahla,“ konštatoval s tým, že odpoveď na otázku sa dozvieme už v najbližších mesiacoch.
A presne to odmerajú len počty infikovaných, hospitalizácie a úmrtia. Podľa Kollára je až neuveriteľné, že napriek dostupnosti informácií o vakcínach tu stále sú dva úplne protichodné tábory. „Ten jeden si myslí, že vakcíny sú zlo, a ohrozenie predstavujú ony a nie COVID. Ten druhý si myslí, že tvrdé opatrenia najbližší pol rok, rok, dva roky, či dlhšie, dokážu u nás vlnu delty zastaviť. Že sa dá pred ňou zase skryť za respirátor. Že stačí deti nepustiť do škôl,“ poukázal Kollár.
Počty nám nikdy nešli
Ako následne pokračoval, oba tábory majú rovnaký problém – a to, že nevedia správne pracovať so štatistikou, najmä s tzv. rare events. Podľa Kollárových slov nie je jednoduché vyhodnocovať veľmi malé čísla, pričom na Slovensku sme nikdy nevedeli rozlíšiť to, ak niekto ukradne 5 miliónov a 5 miliárd. „Príliš veľa núl. A tak je to aj s malými číslami. 0.001 alebo 0.000001 vyzerajú jednoducho podobne. A v televízii, či na internete často dokonca rovnako. Áno, nie je to jednoduché. A to ešte zložitejšie perkolačné javy, či tzv. extreme statistics už vôbec nefungujú tak jednoducho a intuitívne ako Gaussova krivka, v ktorej kontexte sme zvyčajne naučení rozmýšľať,“ konštatoval.
Ako následne dodal, Slováci sa neustále pýtajú na priemery či medián, avšak pandémiu už dlhšie podľa Kollára riadia extrémne štatistiky. V nej priemery nemajú takmer žiadnu výpovednú hodnotu a tak Slovensko má len málo možností, čo spraviť s tým, čo nás čaká a neminie. „Je takmer jedno aké tvrdé opatrenia zavedieme, môžeme vlnu len trochu predĺžiť. To je samozrejme dôležité, keďže potrebujeme zabezpečiť, aby sme opäť neprekročili kapacitu nemocníc, čo reálne asi niekde na Slovensku hrozí. Lenže tam naše možnosti končia,“ napísal a na záver vyzval ľudí, aby sa dali čo najskôr zaočkovať.
